Nechcel som startovat v tom skaredom dazdivo-blatovo-hmlistom pocasi s viditelnostou 50-100 metrov. Prisiel som autom,
bike rozlozeny v kufri a siel som pozriet na start, ze kto z kamosov sa odhodlal/premohol. No a cuduj sa svete, startovali vsetci. To ma vsak este nezlomilo, aj tak som si povedal ze nejdem. Potom som vsak zbadal
bušiča a ten nikdy nejazdil v blate, dokonca ani na vyjazd nesiel ak bolo blato. A tu len tak z nicoho nic stal na starte. V tom momente sa vo mne nieco zlomilo a zahlasil som, ze ked ide on, tak to uz fak musim ist aj ja. A tak som sa rozbehol 300 metrov dole k autu a ako som pribiehal, tak zaznel startovy vystrel. Ja som vsak samozrejme este musel vytiahnut bike z kufra, zlozit ho, obut tretry, zamknut auto a odslapat si tych 300 metrov do kopca k startovemu obluku. No a to bol moj prvy rocnik Svätojurskeho maratonu v skratke.