"taliani", ísť talianov. Častý výraz na tréningoch cesťákov. Sú to vlatne dve lajny (ako písal JoKo) vedľa seba a ide sa čo najrýchlejšie tempo ako sa dá. Jedna lajna ide o niečo rýchlejšie ako druhá. Ten čo sa v tej rýchlej dostane na špicu, hneď odstrieda a zaradí sa do tej pomalšej a tam klesá dozadu až na koniec a na konci sa zase zaradí do tej rýchlejšej lajny, kde sa postupne dostane opäť na špicu. Toto je spôsob ako ísť v skupine najrýchlejším možným spôsobom, bez ťahania dlhej špice. Vidno to občas na pretekoch. Ak je ochota spolupracovať.
To, čo si popísal, bolo v mojích mladých časoch nazývané kolotoč. V zahraničnej literatúre sa to nazýva belgické striedanie.
V tých istých časoch sme taliánov jazdili na dráhe. Išlo nás 5-6 pri bariére za sebou, postupne sme zrýchľovali, na konci oblúka pre zvýšenie rýchlosti sme to sklopili k dolnému okraju. Keď sa druhému zdalo, že prvý už nezrýchľuje, zakričal "hop", prvý odstriedal a druhý začal zrýchľovať na špici. Keď už nezrýchľoval, teraz druhý zakričal "hop" a išiel na špicu. Tak sa postupne zrýchľovalo až do posledných dvoch, ktorí si to rozdali na pásku, alebo na posledného, ktorému sa meral čas na posledných 200 m. Bol to dobrý
tréning na rýchlosť, najmä pre tých posledných a tak isto na zvyšovanie frekvencie (pre tých, čo to nevedia, na dráhovke je jeden pevný prevod, takže žiadne prehadzovanie na ťažší prevod počas jazdy neprichádza do úvahy).