Teda myslím, že v tejto téme riešime duchovný charakter a nie trestno právny 
ale na to máme pravidlá. zákony, súdny systém, aby si beztrestne nerobil každý, čo sa mu zachce
NIe je na 100%, ako denne vidíme je ohýbateľný aj u nás, ale stále o dosť menej ako v rusku, ktoré je vzorom pre dosť veľkú časť našej populácie, kde vymožiteľnosť práva sa blíži nule.
ale na to máme pravidlá. zákony, súdny systém, aby si beztrestne nerobil každý, čo sa mu zachce
NIe je na 100%, ako denne vidíme je ohýbateľný aj u nás, ale stále o dosť menej ako v rusku, ktoré je vzorom pre dosť veľkú časť našej populácie, kde vymožiteľnosť práva sa blíži nule.
aká zodpovednosť? za činy, ktoré "nie sú voľbou"? ktoré sú len produktom sledu "chemických procesov" a všetkých predispozícií? ani morálny odsudok teda?
Vodič zo Zochovej, jeho osobnosť je v tejto optike akoby len "vadný prístroj", nie aktívny hýbateľ..
Trest z definície má aj nápravno výchovný-účel. Ak by išlo len o izoláciu od spoločnosti, bolo by to len ochranné opatrenie. Nothing personal
Vodič zo Zochovej, jeho osobnosť je v tejto optike akoby len "vadný prístroj", nie aktívny hýbateľ..
Trest z definície má aj nápravno výchovný-účel. Ak by išlo len o izoláciu od spoločnosti, bolo by to len ochranné opatrenie. Nothing personal
...Trest z definície má aj nápravno výchovný-účel. Ak by išlo len o izoláciu od spoločnosti, bolo by to len ochranné opatrenie. Nothing personal
Z mojho pohladu piseme to iste, len inymi slovami. Napravno-vychovny ucel sleduje v konecnom dosledku ochranu spolocnosti dobuducna. Niekoho prevychovame (alebo sa to aspon domnievame) odnatim vodicaku, niekoho financnou pokutou, inych hrozbou vazenia...atd.
Chápem, že reaguješ na mňa, teda na:
podľa mňa dobrotivosť je skôr vlastnosť, nie voľba, to si nezvolíš / nenaučíš sa to, ak to nemáš v sebe.
Trvám na tomto tvrdení
Skôr vidím rozpor v pochopení významu dobrotivosť
podľa mňa dobrotivosť je skôr vlastnosť, nie voľba, to si nezvolíš / nenaučíš sa to, ak to nemáš v sebe.
Trvám na tomto tvrdení
Skôr vidím rozpor v pochopení významu dobrotivosť
V cisto filozofickej rovine (v duchu myslienky o cloveku ako neslobodnej bytosti) je to uplne nepodstatne. Ci to v sebe mas, alebo nie, nie je to Tvoja ani zasluha, ani chyba. Ak by si si to mohol (ne)zvolit, opat...si iba divak, nie hybatel.
Vracajuc sa k mojmu prvemu vstupu do tejto debaty, mal som pocit, ze ignorujete prakticky rozmer "problemu". Preto som napisal, co som napisal. Az neskor som pochopil, ze si tu ulietavate inym sposobom 🙂 Nic v zlom, ale pre mna to spada do kategorie -pre mna nezaujimavej- podruznej debaty tociacej sa skor okolo pojmov, ako podstaty samotnej. Diskusie typu "Existuje sucno?" ma nikdy velmi nebavili. Ani nie som scitany natolko, aby som sa povazoval za dostojneho partnera do podobnej debaty.
V najblizsej stanici si teda dovolim z tohoto vlacika vystupit. Neotacam sa chrbtom a ked ma k tomu (v dobrom) vyprovokujete, mozno vam este zamavam na cestu.
...pripadne naskocim do posledneho vagona 🙂
