+182
+184
Pali65 •
2. 2. 2023 o 16:37
🔥
+182
+184
+182
+184
Doteraz sme preberali vojnu pomiešanú s debatami o Ficovi, Matovičovi a spol., ale snáď sa táto téma ujme a ďalšie príspevky súvisiace s inváziou Ruska na Ukrajinu už budeme preberať tu, možno pomôžu aj moderátori a budú to presúvať sem. Keďže začala predvolebná kampaň na naše septembrové voľby, tieto dve témy by si zaslúžili žiť oddeleným životom.
Veď aj BBC Planet sa už venuje predátorom v tomto biotope:
Zobraziť celý text
Veď aj BBC Planet sa už venuje predátorom v tomto biotope:
Diskusia (8 661)
Podobné témy
posledný komentár: 30. 11. 2025 o 9:08
arrow_outward
Lukáš Krivošík
Prečo môže mať Trump naozaj pravdu, keď tvrdí, že keby bol prezidentom on, k napadnutiu Ukrajiny Ruskom by nebolo došlo.
Panuje všeobecná zhoda na tom, že úradujúci prezident Spojených štátov Joe Biden svoju minulotýždňovú debatu s Donaldom Trumpom nezvládol a potvrdil tie najhoršie zvesti o úpadku svojich kognitívnych schopností. Ba čo viac, možno išlo dokonca o moment, ktorý zničí celú jeho kampaň a povedie k tomu, že ho demokrati na poslednú chvíľu vystriedajú za iného kandidáta.
V USA sa najmä medzi konzervatívnymi komentátormi množia hlasy, ktoré Bidena prirovnávajú k chorľavému sovietskemu vodcovi Konstantinovi Černenkovi, ktorý zomrel v roku 1985 po trinástich mesiacoch v najvyššej funkcii a bol akýmsi symbolom nepružného zatuchnutého starca na čele podobne nepružnej a zatuchnutej superveľmoci.
V skutočnosti Černenko zomrel ako 73-ročný. Bol teda v čase svojej smrti mladší nielen ako teraz Joe Biden (ten má 81 rokov), ale aj ako Donald Trump (má 78 rokov). A Ronald Reagan, ktorý bol v čase Černenkovej smrti prezidentom USA, mal vtedy 74 rokov...
No nerozvíjajme ďalej túto líniu o starých bielych mužoch. Na Slovensku majú mnohí ľudia tendenciu interpretovať tohtoročné americké prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnia 5. novembra, predovšetkým cez prizmu rusko-ukrajinskej vojny.
Liberálnejší voliči, ako aj niektorí konzervatívci si skôr želajú Bidenovo znovuzvolenie, lebo z neho cítia väčšie odhodlanie pomáhať napadnutej Ukrajine. Návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu sa, naopak, obávajú, lebo registrujú jeho výroky spochybňujúce bezpodmienečnú americkú podporu pre NATO či pre Ukrajinu.
Naproti tomu mnohí voliči strán terajšej vládnej koalície či mimoparlamentnej Republiky by skôr uvítali zvolenie Donalda Trumpa. Očakávajú totiž od neho, že hodí Ukrajinu cez palubu a bude robiť ústretovú politiku voči ruskému režimu Vladimira Putina.
Inak povedané, čoho sa jedna strana slovenského politického spektra obáva, to by si druhá strana priala. Čo ak sa však obe skupiny mýlia a existuje ešte tretia možnosť? A to, že nevyspytateľný Donald Trump na čele USA bude v skutočnosti efektívnejšie držať na uzde Rusko, Čínu, Severnú Kóreu či Irán než jeho demokratický protikandidát Joe Biden.
Čo nás k takejto úvahe vedie? Po debate prezidentských kandidátov sa v ľavicovoliberálnych médiách aj u nás veľa písalo o tom, ako vraj Trump opakovane v debate klamal. V skutočnosti klamal aj Biden. Napríklad keď vyhlásil, že má podporu americkej pohraničnej stráže, čo organizácia združujúca jej zamestnancov vzápätí poprela...
Dôležitejšie je, že Trump vmietol Bidenovi do tváre jednu často opomínanú skutočnosť o jeho zahraničnej politike: „Pokiaľ ide o Rusko a Ukrajinu, keby sme mali skutočného prezidenta, ktorého by Putin rešpektoval, nikdy by Ukrajinu nebol napadol.“
Trump: The whole world is blowing up under Biden
Podľa Trumpa Putina povzbudilo k útoku na Ukrajinu vo februári 2022, keď videl nezvládnutý a ponižujúci americký ústup z Afganistanu v lete 2021. Ruský prezident si myslel, že podobne rýchlo ako Američanmi podporovaná vláda v Kábule sa zloží aj Zelenského administratíva v Kyjeve a Washington stiahne chvost po ďalšej svojej zahraničnopolitickej blamáži.
Trump tvrdí, že podobne by za jeho vlády nebolo došlo ani k útoku Hamasu na Izrael. „Celý svet pod ním (Bidenom) vybu***** vyčítal úradujúcemu prezidentovi USA jeho republikánsky vyzývateľ.
Nechajme teraz izraelsko-palestínsky konflikt stranou a sústreďme sa len na pre slovenského voliča zaujímavejšiu (keďže bližšiu) Ukrajinu: Trumpovo tvrdenie, že keby bol prezidentom on, Putin by Ukrajinu nebol napadol, vyzerá na prvý pohľad ako jeho typické chvastúnstvo. Naisto nevieme, čo by sa bolo udialo v alternatívnej realite, v ktorej by bol Trump obhájil druhé volebné obdobie už v roku 2020.
No niečo podobné ako Trump v debate s Bidenom tvrdí aj u nás dobre známy ruský opozičný investigatívny novinár a spisovateľ Michail Zygar vo svojej knihe Vojna a trest (v slovenskom preklade Sama Marca ju vydal Absynt v roku 2023). Autor v nej mapuje cestu k ruskému útoku na Ukrajinu vo februári 2022. Kniha sa dá objednať aj v našom e-shope TU.
Izolujúc sa počas pandémie ochorenia COVID-19, strávil Putin podľa Zygara začiatok roka 2021 v úkryte na Urale, kde sa oddával svojim historickým a geopolitickým fantáziám. A potom prišiel americký ústup z Afganistanu. Zacitujme zo Zygarovej knihy:
Je leto 2021 a Putin cíti, že sa mu naskytla výnimočná historická príležitosť: ešte nikdy počas jeho vlády neboli západní lídri takí slabí.
Pätnásteho augusta 2021 získa Taliban opätovnú kontrolu nad Kábulom. Celý svet sleduje príšerné zábery, na ktorých sa zúfalí Afganci držia štartujúceho vojenského lietadla. Pre Putina to znamená jediné: bezmocný americký prezident Joe Biden na Afganistan úplne rezignoval. Američania v Afganistane dve desaťročia viedli vojnu proti islamským fundamentalistom a sponzorovali prozápadnú vládu. Teraz sa však mihnutím oka ukázalo, že všetky tie ľudské obete a investície predchádzajúcich amerických administratív boli zbytočné. Washington sa ani nesnažil zachovať si tvár.
Ruský prezident vníma pád Kábulu ako zlomový bod. Podľa zdrojov z jeho administratívy vymýšľal Putin zhruba rovnaký plán: je presvedčený, že v prípade krízy ukrajinské elity z krajiny utečú a Američania im nepomôžu, lebo majú obavy zo zapletenia sa do celej situácie.
Tejto predstavy sa okamžite chytia ruskí propagandisti. Štátne televízne stanice ukazujú paralely medzi Afganistanom a Ukrajinou a posmešne hovoria, že Američania sa na svoje bábky v Kyjive vykašlú presne rovnakým odporným spôsobom a zutekajú, aby zachránili sami seba. Nikto nespomenie presný spôsob, akým by sa to malo uskutočniť, ale je jasné, kedy sa to stane: keď do Kyjiva dorazia ruské tanky.
Ďalším zdrojom Putinovho sebavedomia je, že všetkých ostatných svetových lídrov považuje za veľmi slabých. Britského premiéra Borisa Johnsona vníma ako prihlúpleho blázna, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona ako habkajúceho amatéra. Putin rešpektuje nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, dokonca ju považuje aj za dôstojnú protivníčku; nie je však žiadnym tajomstvom, že ona vo svojej funkcii na jeseň 2021 skončí. V Putinových očiach je teda Merkelová politickou mŕtvolou.
S Putinovým hodnotením západných lídrov môžeme súhlasiť alebo nie, no Zygar sa tu zjavne snaží čitateľovi komunikovať, že ľudia ako súčasný prezident Ruskej federácie majú sklon využívať, ak vycítia v protivníkovi slabosť. Naopak, zastaví ich, ak narazia na rozhodnosť a silu.
Bol však takýmto lídrom samoľúby a nevyspytateľný Donald Trump?
Mnohí slovenskí liberáli uverili propagande demokratov a amerických ľavicovoliberálnych médií, podľa ktorých je Donald Trump vlastne niečo ako americký Putin. A obaja sú zohratá a najskôr aj dohodnutá dvojica.
V skutočnosti práve Trumpova administratíva v roku 2017 dodala Ukrajine protitankové zbrane Javelin, ktoré v roku 2022 zohrali kľúčovú úlohu pri zastavení ruských vojenských kolón postupujúcich na Kyjev. Predchádzajúca Obamova administratíva, ktorej súčasťou bol aj Joe Biden ako viceprezident, bola, naopak, kritizovaná, lebo jej vojenská pomoc Ukrajine zahŕňala najmä nesmrtiace prostriedky, ako lieky, radary, vojenské vozidlá Humvee či prostriedky na nočné videnie – v každom prípade, žiadne Javeliny.
Zásluhy Donalda Trumpa za dodávky týchto mimoriadne efektívnych zbraňových systémov vyzdvihol začiatkom tohto roka aj Dmytro Kuleba, ukrajinský minister zahraničia.
Pokiaľ ide o Trumpove výroky spochybňujúce bezpodmienečnú americkú podporu pre NATO, tie neviedli k rozpadu Aliancie, ale, naopak, k tomu, že viacerí európski spojenci konečne navýšili svoje obranné rozpočty na dohodnuté dve percentá svojho HDP.
V prebiehajúcej kampani Trump chvíľu kritizuje Bidena, že vôbec podporuje Ukrajinu na úkor Američanov, inokedy hovorí, že Ukrajina by toho mala dostať viac. Niekto by mohol namietnuť, že takto principiálny politik nevyzerá. No Trump si udržiava strategickú nečitateľnosť a to môže byť pre Putina celkom problém.
Republikánmi spôsobené prieťahy v Kongrese vo veci pomoci Ukrajine, ktoré sa tiahli dlhé mesiace, boli síce pre Kyjev nepríjemné, no išlo tiež o užitočnú lekciu Zelenskému, že Ukrajinci si musia vyriešiť svoje vnútorné problémy s korupciou a Spojené štáty nebudú tolerovať spreneveru dodanej finančnej či vojenskej pomoci. O tom, ako korupcia podrýva vojnové úsilie Ukrajiny, kriticky píše aj slovenský vojnový reportér Tomáš Forró vo svojej knihe Spev sirén, o ktorej sa viac dočítate TU, TU a TU.
Joe Biden nevyžaruje silu, ktorá by na despotov v Moskve, Pekingu, Pchjongjangu či Teheráne robila dojem. Vyžaruje slabosť a má problém zosmoliť vetu, ktorá by mala hlavu i pätu. Akú perspektívu vodcovstva na ďalšie štyri roky ponúka?
Naopak, prostý fakt zmeny v Bielom dome by mohol dopomôcť ukončiť rusko-ukrajinskú vojnu tak, aby nikto nestratil tvár. Ak Rusi neprelomia ukrajinské línie do jesene, vojna bude pokračovať aj ďalší rok vo forme pozičných bojov. Momentálne to vyzerá tak, že žiadna strana nemá dostatok síl na víťazný prielom.
Trump by mohol dohodnúť prímerie na aktuálnej frontovej línii, právne by však svet neuznal ruské anexie ukrajinských území. Čoskoro na Ukrajinu dorazia už objednané stíhačky F-16. V prípade pokračovania vojny asi Ukrajine víťazstvo nezaručia, no tieto a iné moderné zbraňové systémy dodané zo Západu by mohli Putina odradiť od toho, aby na nášho východného suseda opäť udrel o niekoľko rokov.
Pokiaľ ide o členstvo Ukrajiny v NATO, to dnes vylučuje Joe Biden i Donald Trump, ako si všimol aj Volodymyr Zelenskyj.
Predstava, že sa Donald Trump stane opäť prezidentom Spojených štátov, mnohých v zahraničí desí. V skutočnosti netreba zúfať. Už raz v Bielom dome sedel a zo zahraničnopolitického hľadiska vôbec nebol neúspešný (okrem už spomenutého budíčka pre NATO vyzdvihnime ešte napríklad abrahámovské blízkovýchodné dohody Izraela a arabských štátov).
Iste, pokiaľ ide o budúcnosť, ktorú nikto nepozná, môžeme sa mýliť. No na základe minulej skúsenosti vôbec nie je od veci predpokladať, že Trump bude držať na uzde protivníkov Ameriky efektívnejšie než Biden.
To čo predviedol Biden,tak ak by mal aspoň pud sebazáchovy tak by odstúpil.
Tisícky mŕtvych a žiadne veľké zisky. Ukrajinu a Rusko zrejme čaká krvavé leto
Ruské zisky sú vykúpené za strašnú cenu.
https://svet.sme.sk/c/23351645/ukrajina-rusko-vojna-leto-2024.html
https://blog.sme.sk/valchar/politika/prvy-post-ukrajinsky-blog
ale radsej to necham bez odpovede a citovania
Vzhľadom na demografiu a únik obyvateľstva do zahraničia, si také straty nemôže dovoliť ani Rusko. Vlastne Rusko si v prvom rade nemôže dovoliť také straty. Kremeľ vcelku úspešne uplatňuje gaslighting na celý svet a mnohým naočkovali myšlienku, že odpor je zbytočný a všetci máme dať Rusom to, čo si žiadajú. Dá sa povedať, že toto vogónske posolstvo sa im darí predávať lepšie, ako realizovať samotné vojenské operácie. V skutočnosti je to tak, že kolaps Ruska je omnoho pravdepodobnejší scenár, ako jeho víťazstvo, svedčia o tom mnohé indikátory, vrátane toho, že najnovšie urobili veľký krok k skutočnej rodovej rovnosti.
Príliš veľa vojakov hlási kód 500 (v ruskej vojenskej reči kód 500 znamená, že vojak odmieta bojovať, pozn. red.).
https://svet.sme.sk/c/23351978/vojna-na-ukrajine-charkov-vovcansk-rusko-armada-putin.html
Putin dlhé roky pracoval na depolitizácii väčšinovaj bubliny obyvateľstva. Bola to akási dohoda – vy delegujete všetku politiku, veci verejné a moc nám, my vám za to umožníme normálne (na ruské pomery) žiť, môžete zarábať, cestovať a v malom podnikať, nebudeme vás kynožiť po miliónoch ako za Stalina, ale ak sa pokúsite klásť odpor, náš systém vás zomelie. Inak povedané, priemerný Rus sa stal namiesto občana iba obyvateľom, ktorý sa k politike stavia podobne, ako k predpovedi počasia. Putin okrem toho, že postupne fašizoval štát, zároveň dôsledne zlikvidoval čokoľvek, čo by bolo čo len náznakom alternatívou k jeho moci – Chodorkovského, Nemcova, Navaľného a pod.
Ak by Rusi chceli zmenu režimu, potrebuješ nejakú štruktúru, no momentálne sa to javí tak, že Putin naozaj dôsledne vydezinfikoval čokoľvek, čo by sa mu mohlo postaviť na odpor. Pre priemerného mužíka je predstava, že by kládol odpor režimu, omnoho neznesiteľnejšia, ako obavy z toho, čo sa mu stane na fronte. A keď je už tam, precitnutie prichádza neskoro.