Milé deti, táto rozprávka vám ukáže tento svet tak, ako ho pochopíte aj vy, ktorí politike ešte nerozumiete... Predstavte si mesto „Zemeguľovo“ ako jedno obrovské mesto podobné napríklad Londýnu. V malej židovskej uličke na radikálnom sídlisku, hneď medzi veľkou skupinkou kresťanských rodín a moslimskou štvrťou žil malý
chlapec Izrael. I rozhodol sa Izrael, že bude za všetky
deti v okolí rozhodovať, čo je správne a čo nie. Vyhradil si vlastné pieskovisko, na ktorom sa môžu hrať len židovské deti. Naposledy dokonca o dosť väčšiemu moslimskému chlapcovi Iránovi povedal, že sa nesmie hrať s nebezpečnými petardami, lebo ho zbije. Pričom sám Izrael má celú zbierku takých nebezpečných hračiek. Irán však tvrdí že si Izrael vymýšľa a to, čo on zo svojho balkóna vidí to nie sú petardy, ale obyčajné menej nebezpečné hračky na elektrinu. Malý Izrael si aj tak myslí svoje, ale aby sa ho Irán bál zavolal si na pomoc svojho veľkého kamaráta, ktorý žije na sídlisku na opačnom kraji mesta. Chlapec hovorí čudnou rečou, často len vykrikuje „I Am Erika, I Am Erika, I Am Erika,“ ale kedže to znie príliš zženštilo tak ho budeme volať „Amerik“ alebo „USB“ ktoré stále nosí na krku. Amerik je veľký dosť agresívny chlapec v puberte a vie, že sa ho boja ostatní chlapci z kresťanských a aj moslimských rodín. Všetci vedia,(a Amerik to sám rád rozkrikuje po celom meste!), že má veľmi nebezpečné hračky a sám si ich vyraba stále viac a viac. Aj preto sa s ním boja isť do bitky... No Amerik však potreboval zámienku, aby mohol ísť na úplne opačný kraj mesta na úplne rozdielne sídlisko pomáhať svojmu kamarátovi Izraelovi. Potreboval zámienku na svoju hru na policajta, aby ho chlapci z veľkého ruského sídliska neobviňovali, že len tak skúša svoje hračky a ubližuje deťom na cudzom sídlisku. Amerik dostal nápad. Jednoducho si na svojom sídlisku na svojom vlastnom pieskovisku zbúral svoje tri veľké hrady z piesku (volal tu stavbu trojičky jednu volal WTC1, druhú WTC2 a tretiu WTC7 ) a povedal, že mu do neho hádzali papierové lietadielka zle deti z moslimskej štvrte. Po celom meste sa potom rozkrikoval, že ide len pomstiť svoje hrady a preto ho hravo všetky deti prijali do roly policajta, ktorý potrestá zlé moslimské deti nech už sú kdekoľvek v meste. Skupinke týchto detí dal aj meno „alkajda“ a povedal, že tu skupinku vytresce. Zaujímavé je to, že Amerik hľadá skupinku alkajdu všade tam kde mu z toho kvapne „čierna limonáda“, ktorú on pije vo veľkom. Hoci nie všade s jeho konaním súhlasia, Amerik má vzácny dar. Pôsobí veľmi pokojne, vyrovnane, slobodne a neviazane, že sa mu chcú podobať celé sídliská chlapcov v meste. S niekoľkými chlapcami, hlavne z kresťanskej štvrte dokonca podpísal dohodu „Na To“, že keď ktokoľvek zlý napadne Amerika alebo nejakú kresťanskú rodinu v spolku tak mu ostatní radi pribehnú na pomoc. Samozrejme v skupine je aj Amerikov kamarát Izrael.
Tu sa vráťme k hádke Izraela s Iránom. Irán ma kamarátku Sýriu, s ktorou ma podobné puto ako Amerik s Európou. Izrael aj Amerik sa rozhodol vyprovokovať Irán tým, že bude robiť zle Sýrii. Ale samozrejme z diaľky to vyzerá tak že Sýria ma problém sama so sebou a dokonca s chlapcom zo susednej rodiny s Turkom. Turek je tiež kamarát Amerika a Izraela...
Deckám v meste pomaly začína dochádzať že niečo v správaní Amerika a Izraela nie je v poriadku a aby sa sily na pieskovisku vyrovnali a hádka utíšila tak sa za Irán (a kamarátku Sýriu) postavil veľký ruský chlapec podobný Amerikovi spolu so žlto-červeným Čínskym bratom. Ako vidíte deti, každý má svojho kamaráta a celé mesto je popretkávané týmito putami. Preto ak sa spustí hoci malá bitka v pieskovisku na zmiešanom sídlisku určíte to spustí lavínu bitiek kamarátov a ich kamarátov. A toto cele naše krásne Zemeguľovo zničí.
A aké ponaučenie z tejto rozprávky plynie? Žiadne! Uvedomte si, že sme len deti a tento svet riadia dospelí ktorým aj tak nikdy nebudeme rozumieť. A títo si všetko aj tak spravia po svojom....... Mimochodom, všimli ste si, ako sa skupinka alkajda v strede rozprávky vytratila z píbehu? Ale Ameriko na sídlisku ostal?!?!
Dobrú noc deti... (autor: Michal Figura - Quiker)