Pekný deň, rád by som sa pochválil menšími úpravami na mojom biku. Také drobnosti, ale potešili. Konečne som prešiel na SPD, nové čierne ESI gripy, krytka ukazovateľa na prednom radení, alu obíjmky na brzdových páčkach (namiesto plastových), a strhol som nálepky z ráfikov. Podľa mňa mu to prospelo. Ďakujem.
Príloha:
Príloha:
Príloha:
Skoro.
"Neukazuje presne" je u altibaro zariadení veľmi diskutabilná vec. Pri prechode frontu máš aj +/- 50 m za pár sekúnd. Základ je rozumieť podstate a dodržiavať "správnu laboratórnu prax".
Ak by ste chceli vysokú presnosť, nesmela by sa meniť ani teplota, ani tlak. Čo je objektívne nemožné. (A v prípade teplotne nekompenzovaných, čo je väčšina, by sa ešte museli robiť ďalšie korekcie na rozdiel teploty medzi "štandardnou atmosférou" a momentálnym stavom atmosféry tam kde meriate.)
"Správna laboratórna prax" s výškomerom napr. zahŕňa čo najčastejšiu kalibráciu na známych kótach.
Pre účely cyklistiky je to ale blbosť (používalo sa to v primitívnom zememeračstve a dodnes sa to používa pri výškovom horolezectve - predpokladám, že naozaj nebudeš zastavovať a kalibrovať na každej kóte...). Treba sa zmieriť s tým, že z princípu nedostanete nikdy "100 % správny" výsledok a ideálne je priradiť si chodníku pred domom nejakú referenčnú výšku a konzistentne kalibrovať v okamihu odjazdu na ňu. Pritom ideálna kalibrácia by zahŕňala znalosť atmosférického tlaku na danom mieste (a vedieť či je to "raw" hodnota alebo redukovaná na hladinu mora - a na KTORÚ hladinu
u nás Baltického), teploty aj nadmorskej výšky. Bežné konzumné zariadenia umožňujú iba nastavenie výšky, takže od nich nemôžete očakávať presnosť. Napríklad iba zanedbanie teplotnej kompenzácie môže bežne robiť odchýlky rádu niekoľko percent, teda na 100 výškových m chybu pokojne 5-10 m aj ak by ste kalibrovali výšku aj tlak.
Myslím, že to dosť jasne vysvetľuje, prečo praľudia v 18.-19. stor. keď merali výšky tatranských kopčokov dostali zakaždým dosť iné výsledky
(A aj tak je to stále o rád presnejšie ako meranie výšky GPS.)
Ak by ste chceli vysokú presnosť, nesmela by sa meniť ani teplota, ani tlak. Čo je objektívne nemožné. (A v prípade teplotne nekompenzovaných, čo je väčšina, by sa ešte museli robiť ďalšie korekcie na rozdiel teploty medzi "štandardnou atmosférou" a momentálnym stavom atmosféry tam kde meriate.)
"Správna laboratórna prax" s výškomerom napr. zahŕňa čo najčastejšiu kalibráciu na známych kótach.
Pre účely cyklistiky je to ale blbosť (používalo sa to v primitívnom zememeračstve a dodnes sa to používa pri výškovom horolezectve - predpokladám, že naozaj nebudeš zastavovať a kalibrovať na každej kóte...). Treba sa zmieriť s tým, že z princípu nedostanete nikdy "100 % správny" výsledok a ideálne je priradiť si chodníku pred domom nejakú referenčnú výšku a konzistentne kalibrovať v okamihu odjazdu na ňu. Pritom ideálna kalibrácia by zahŕňala znalosť atmosférického tlaku na danom mieste (a vedieť či je to "raw" hodnota alebo redukovaná na hladinu mora - a na KTORÚ hladinu
u nás Baltického), teploty aj nadmorskej výšky. Bežné konzumné zariadenia umožňujú iba nastavenie výšky, takže od nich nemôžete očakávať presnosť. Napríklad iba zanedbanie teplotnej kompenzácie môže bežne robiť odchýlky rádu niekoľko percent, teda na 100 výškových m chybu pokojne 5-10 m aj ak by ste kalibrovali výšku aj tlak.Myslím, že to dosť jasne vysvetľuje, prečo praľudia v 18.-19. stor. keď merali výšky tatranských kopčokov dostali zakaždým dosť iné výsledky
(A aj tak je to stále o rád presnejšie ako meranie výšky GPS.)
Co som ja videl zemeracske koty na vysku z cias Marie Terezie, tak za ne by sa nehanbil ani kvalitny teplotne kalibrovany baro vyskomer made in USA. A takito praludia dokazali postavit tunel pod Alpami na centimeter presne. Bez GPS a dnesnej techniky. S nou dokazu tunel netrafit (myslene spoj v strede, ked kopu na kazdej strane) v pohode o 2m 
