A na dobrú noc pridám ešte jednu čo som tvoril ešte za mladších čias, keď bol na to čas:
Moja milá lyžuje
a to nás dvoch zbližuje,
Keď sa pozriem na váhu,
uznám, že má odvahu.
Hoci má viac než sto kíl,
ešte stále má dosť síl,
na plecia si
lyže hodiť
a po kopcoch so mnou chodiť.
Chlapi v lese stromy rúbu,
dám zhotoviť pre ňu z dubu,
lyže, čo ju unesú,
duby na to vhodné sú.
Vyrazíme na hory,
kilo klobás z komory,
pribalíme na cestu,
to pre moju nevestu.
Že má drahá nadváhu,
smelo brázdi po svahu,
trasie sa jej slanina,
keď v tom spadla lavína.
Snáď by to bol súdny deň,
milá ale ako peň,
svoje nohy zaprela,
lavíne sa vzoprela.
Do jari ju držala,
veľkú slávu zožala,
zachránila ľudí tristo,
ďakujú jej všetci v listoch.