Fatbike/29+/B+ a všetko medzi tým a okolo toho

Dnes testovačka

vlastného či požičaného? dojmy?

Opat Zbojnicka, dnes trochu horsie podmienky sypkejsi sneh, nedalo sa dostat pod Maly Zavrat, navrat po turistickej, uz to na strmom svahu tak nedrzalo, ale od Ohniska do Smokovca super, lepsie nez lyze! Pravy horsky fatbiking, asi najvhodnejsia dolina v Tatrach.

nimm_zwei to je testovačka-dojmy : parádne, sneh, ľad, blato, voda žiaden problém, som si užívala , testovala som aj Salsu carbon, tú len na snehu tiež super. Možno nikedy......

kde sa da testovat salsa carbon ?

Maroš 1974 ,to sme stretli známeho predajcu, ktorý práve bol na výjazde ,tak som hneď vyskúšala pozri moje foto
je z Považskej Bystrice Cykloservis Smatana

Pani aj damy, kedy sa niekedy stretneme radsej takto v zimnej prirode, nez tu vo virtualii? Na chate vymena skusenosti, polievka, caj, pivo, horec...suche tricka, podhustene plaste a blaznivy zjazd do reality...

piatok vecer s juniorom na brncalke

+ zjazd

super tie zelene rafy !!!

len keby neboli take tazke... no ale na 24" asi velky dopyt nie je...

už si aj v dennej tlači...

https://dennikn.sk/697957/v-tatrach-vladne-navstevny-neporiadok/?ref=cl

A pre tých co si denník výsostne exkluzívny nechcú predplatiť , prezradíš o com pojednáva tento článok ?

Tatry cez vianočné sviatky opäť praskali vo švíkoch a zimná sezóna priniesla množstvo pozorovaní, nad ktorými by sme sa mohli zamyslieť. Slovenské Tatry sú na rozdiel od poľských príkladom zle manažovaného národného parku s mnohými problémami, ktoré priamo ohrozujú ich prírodné hodnoty a kvalitu zážitkov návštevníkov. Dokumenty, ktoré by mali upravovať jeho využívanie (program starostlivosti, zónovanie územia, návštevný poriadok), sú prinajmenej morálne po expirácii a na nových sa „horúčkovito“ pracuje viac ako desať rokov.

Pekným príkladom je návštevný poriadok (teda skôr neporiadok) z roku 1999, ktorý by mal upravovať „únosné kultúrno-výchovné využívanie územia národného parku jeho návštevníkmi“. Väčšina ustanovení sa vo veľkom nerešpektuje a ťažko si predstaviť ich kontrolu priamo v praxi.

Napríklad pohyb po turistických chodníkoch je možný len počas dňa, hoci sociálne siete sa hemžia fotografiami východov a západov slnka z vrcholov tatranských štítov. Táto činnosť je teda zrejme spojená aj so stanovaním a bivakovaním na území národného parku, ktoré je podobne nelegálne. Hoci návštevník sa môže pýtať, aký rozdiel vo vplyve na prírodu je v porovnaní s oficiálne povoleným snow campom pod Lomnickým štítom.

A čo taký cyklista, ktorého stretnete na fatbiku mimo vyhradenej cykloturistickej trasy napríklad na Zbojníckej chate? Alebo čoraz masívnejšie používanie dronov, respektíve lietanie na závesných padákoch mimo vyhradených koridorov a časového obdobia? Podobne ako v lete pokračuje vo veľkom voľné púšťanie psov (v poľskom TPN je prísne zakázané už len vodenie psov). Sezónne uzávery chodníkov sa absolútne nerešpektujú. Pikantná je situácia na jednej z vysokohorských chát, ktorá by mala byť sezónne uzatvorená, ale bežne sa stáva, že je otvorená pre verejnosť aj v zime.

Korčuľovanie na plesách alebo hokejové turnaje sú, prísne vzaté, rovnako nelegálne aktivity, aj keď ticho tolerované. A čo napríklad absurdná dilema, či volejbal zorganizovaný skupinou tatranských otužilcov na zamrznutom Popradskom plese bol porušením legislatívy? No a o skialpinizme, ktorý sa vykonáva takmer všade vrátane uzavretých oblastí, hoci povolený je vo Vysokých Tatrách len na dvoch vyhradených trasách (veď aj pán prezident si zlyžoval Kartárika), rovnako radšej pomlčme. Stále je platná podmienka nahlásiť sa správe národného parku napríklad vysielačkou a dodržať maximálny počet 30 osôb.

Zhrnuté a podčiarknuté – také masívne ignorovanie návštevného poriadku sme tu ešte nemali. Príčin môže byť viac – od nepochopenia alebo nedostatku informovanosti, zmeny skladby návštevníkov, úniku ľudí hľadajúcich ticho hôr a „slobodu“ vo vyšších polohách z preplnených zjazdoviek a tatranských osád cez neexistenciu kontrolných mechanizmov až po vzdor ľudí, ktorí vidia, čo sa v Tatrách deje. Sedliacky rozum velí, že výstavba infraštruktúry, ťažba dreva a poľovačky predsa len majú väčší vplyv na prírodné prostredie.

Ak k tomu pripočítame aktivity absolútne nesúvisiace s národným parkom typu ľadový dóm na Hrebienku a kolabujúcu dopravu s množstvom výfukových plynov, treba mať riadnu dávku trpezlivosti a sociálnej tolerancie. Nestratia raz Tatry čarovnú prírodu, pre ktorú tam ľudia chodia a ktorá vytvára pridanú hodnotu? Naozaj sa potrebujeme v Tatrách hnať za kvantitou na úkor kvality, pretekať v rekordoch týkajúcich sa obsadenosti ubytovacích zariadení (OO CR a ZCR VT), budovať viac lanoviek a parkovísk (TMR), otvárať ich viac verejnosti (iniciatíva Naše hory) a stavať tunel z Poľska (starostovia podtatranských obcí a primátori miest)?

Aby nedošlo k nedorozumeniu. Autor tohto článku netvrdí, že rekreačné a športové aktivity by mali byť z národného parku vylúčené (keďže minimálne liečebnú funkciu Tatier sme už zničili). Práve naopak. Je však potrebné sledovať a pochopiť aj ich negatívne dôsledky a v prípade potreby ich manažovať v rámci únosnosti prostredia a akceptovateľných limitov.

Existuje množstvo stratégií a konceptov, ako manažovať návštevnosť. Žiaľ, u nás sme dnes svedkami asi najhoršieho možného scenára – zákazy (ktoré ľudí na vyššom stupni morálneho rozvoja nahnevajú) a ich ignorovanie. Som presvedčený, že Tatry nesú v sebe pre svojich návštevníkov hlbšie duchovné posolstvo než len lacné aktivity typu masových atrakcií a nákupných stredísk. V každom prípade vyššie naznačené príklady by mohli byť aspoň úvodným zamyslením sa v diskusii týkajúcej sa akútnej potreby zmeny paradigmy pri manažmente návštevnosti v Tatrách. Začnem prvým bodom – ujasnime si, komu a aký produkt chceme vlastne v národnom parku ponúkať.

a ešte jeden hejtík z iného súdka od Aleša Procházku, organizátora Šela maratónu...i keď to je skôr obchodnícky pohľad...

14 fatbikerů na startu trasy 25 km v rámci Lawi Krkonošské 70 v seriálu Stopa pro život, 13 na startu v Božím Daru a necelých 40 v Novém Městě na Moravě. Vypadá to absurdně, na upravených dálnicích na bruslení se motat s pneu šíře 4,5"-5", přitom by se tam dalo jet na 2.25" na normálním MTB. Fatbike je pro mně velké zklamání, letos jsem dal 300 km na sněhu na šířce 2,3", když je sněhu víc, raději běžky. Pár jízd v únoru 2015, velké zklamání, prach na kole ve výloze a pak po dvou letech prodej přes inzerát s velkou slevou. Úleva - už je pryč. Fatbike a samota v zimní krajině? Proč ne, ale závody pro mně určitě ne. Bublina splaskla. Pojede se to i příští rok pro celkem 67 lidí? A co vy a fatbike? Zkusili jste, koupil jste, jezdíte, baví vás to? P.S. I když sdílím fotogalerii fatbiků z MTBS.cz, na obrázku je Jarda Kulhavý na Kypru )