b0b0 písal som to tu opakovane:
https://www.mtbiker.sk/forum/post1317575.html#p1317575určité skupiny látok "by možno mohli" niečo ovplyvniť, a tak ich WADA bez dôkazu vopred zakáže
napr. tieto beta2-agonisty (spomínané antiastmatiká) nemajú nijako doložený anabolický efekt na ľuďoch a aproximovaná účinná dávka pre toto "nasadenie" silne prevyšuje terapeutickú dávku pre použitie ako bronchodilatans, a to nie že 2x, ale 10 ak nie 100x a zasahuje už do pásma, nazvime to veľmi mierne, neblahých následkov. A to okamžitých, nie že "raz možno". Pravdu povediac ani neviem, ako vôbec k predpokladu možného dopingového nasadenia došli, keď ani len rozumný mechanizmus anabolického účinku nie je doteraz navrhnutý a aj na myšičkách to dokázali až tak akosi post factum.
A že niečo funguje na myšiach, neznamená, že to bude fungovať na ľuďoch. 90 % vecí, ktoré nám fungujú na animal models, vypadnú pri skúšaní na ľuďoch. Napr. keby si ibuprofen alebo salicyláty skúšal iba na psoch, nikdy by do človeka nedorazili pretože pes má dosť rozdielnu reguláciu zrážania krvi. Naopak, človek sa môže celkom bezpečne nafutrovať takou dávkou kumarínov, ktoré by potkaníka alebo psa hravo odrovnali.
Takisto vlastne všetci ľudia na svete majú v porovnaní s ostatnými ľudoopmi (a drvivou väčšinou ostatných zvierat) myopatiu, zníženú silu kontrakcie. Síce to umožnilo rozvoj mozgovej časti lebky, ale aj 20kilový šimpanz nás porazí v pretláčaní. Takže porovnávať anabolizáciu na normálnych zvieratách a na genetických žebrákoch Homo sapiens je nie celkom korektné.
A k tomu poslednému výžbleptu: nie, nedá sa to tak chápať. Toto sa mi tak páči, keď sa commoners, čo vedia hovno o analytickej chémii, lebo sa už na základke rozhodli, "že nejakú vedu predsa nebudú v živote potrebovať", vyjadrujú k niečomu, o čom nemajú ani duncta.