keď sme pri tom cestovaní:
ešte ako študent VŠ som mal ísť do Južnej Ameriky do hôr a okrem devízového prísľubu bola potrebná ešte tzv: VYCESTOVACIA DOLOŽKA a na to aby ju oddelenie cudzineckej polície verejnej bezpečnosti mohlo (ale nemuselo) vydať, bolo potrebné kladné vyjadrenie zamestnávateľa, v mojom prípade školy a na TO bol zvláštny, interný dotazník, ktorý mal 15, slovom pätnásť podpisov, začalo to ročníkovým predsedom SZM (pre mladších socialistický zväz mládeže), vedúci učiteľ ročníka, ročníkový predseda KSČ, ... atď ... (už ten druhý si postavil hlavu, že nie) ale nakoniec už chýbal iba podpis dekana a tam som pekne poslušne naklusal a začal "výsluch"
kam chcem ísť, na čo tam chcem isť, čo tam budem robiť, s kým tam chcem ísť, .... a nakoniec akým jazykom sa tam rozpráva a ja, že španielsky a on, že aký jazyk mám na škole ja nemčina on na TO a ako sa tam dohovoríte a to som už nevydržal a začal peniť a on, že nepodpíše,
ale najlepší bol jeho záver: VEĎ JA SA TAM NIKDY NEDOSTANEM
a tak som cestoval "do prdele" a nie do hôr
verím že do toho KĽDR to nebude až také komplikované