nedalo mi to sem nedat ked som zbadal ten dalsi Petov super vysledok...klobuk dolu a dufam ze mu to bude aj nadalej jazdit.
myslim ze v tejto teme mozeme rozoberat vsetko co sa tyka pretekov kde sa objavia nase nadeje
posledný komentár: 22. 10. 2017 o 11:16
posledný komentár: 4. 2. 2013 o 10:58
Pri prehriatí kompozit mäkne a následne môže stratiť mechanické vlastnosti... čo sa pri pôsobení rôznych síl, môže rýchlo stať.
EDIT: to je k tej debate o váhe a kotúčových brzdách z predošlej strany...
Ďaľšia vec, pri ráfkových brzdách dochádza aj ku zoslabovaniu steny ráfiku pri brzdení. Uhlíkový kompozit nemá nejakú zvláštnu odolnosť voči oderu.
To sú hlavné dôvody, prečo prišli kotúčové brzdy...
hlavne tento víkend chlapci pekne vymrznú a obávam sa, že keď prisneží tak z toho moc nebude...ale tak v Siene to už hádam za 2 týždne bude lepšie...
Čo je prča, tvrdosť má viac spoločného práve s tou oteruvzdornosťou...
Samozrejme, existujú aj karbónové kompozity s termoplastickým spojivom, kde by si sa dožil reálneho mäknutia aj topenia, z tých ale ráfy nebastlia ani v ľudovej Číne. Košíky na fľaše však aj v Italiánersku.
máme kompozit skladajúci sa z kovovej mriežky zaliatej do skla (áno, aj toto je kompozit). Povedzme, že budú trochu blbje nakombinované teplotné rozťažnosti skla a kovu, takže keď to dáme na tú skúšobnú stolicu a začneme zahrievať, tak povedzme okolo 250 °C rozťahujúci sa kov roztrhá sklo a uvidíte "deflection" jak prase. Pričom samotná sklovina možno bude mať bod mäknutia niekde pri 500 °C a kov bod topenia povedzme okolo 1500 °C...
inak celá tá metodika len porovná nejaké správanie pri konkrétnom experimente, robiť z toho priamou analógiou nejaký záver pre konkrétnu aplikáciu je na hlavu padnuté
je to len nejaké vodítko, čo je ASI vhodnejšie a čo ASI nie, ale pri inom zaťažení, inej rýchlosti ohrevu, inom tvare vzorky (objempvé vzorky = teplotný gradient) a pod. sa môže správanie toho istého kompozitu výrazne líšiť...
v závere proste môžete vyselektovať povedzme 5-10 "candidate" kompozícií, ale z každej musíte urobiť ráf a urobiť si svoje skúšky v podmienkach pripomínajúcich reálne nasadenie
1. Vytrhol si zo skratky HDT iba to D, takže ešte raz. Toto je údaj uvádzaný pri každom epoxide a vyjadruje teplotu, kedy materiál začína strácať svoje mechanické vlastnosti. Meria sa pomocou DSC prístroja, kde je vzorka umiestnená na podložku a počas ohrievania je do nej vtláčaný hrot. Prístroj vyhodnocuje výsledky na krivke, kde je znázornený priebeh teploty vs. deformácia až po úplné "prelomenie".
Všetky tieto deformácie sa dejú pri zvýšenej teplote - teda pri brzdení, keď dochádza ku treniu. Schválne, skús teda vziať svoje karbónové rajdy, alebo sedlovku, nahrej ju na 150°C a skús zaťažiť. Ak tvrdíš, že sa nič nestane, tak sa nemáš čoho báť.
Dúfam, že s tou depolimerizáciou si len žartoval... takže to nekomentujem.
Bavíme sa o mechanickom zaťažení pri zvýšenej teplote, nad limity, dosiahnuté brzdením na ráfkoch.
2. Tvrdosť a oderu odolnosť sú si blízke, ale to že je materiál tvrdý, neznamená, že je odolný voči abrázii...aj oceľ, či hliník, sú tvrdé, no môžeš ich poškriabať. Veď vezmi brúsny papier a prejdi po ráfiku. Podľa teba by mal odolať, tak veselo do toho...
Oh, firma kde som pracoval vyrábala aj elastoméry (gumy) s vysokou odolnosťou voči abrázii. Využívali sa hlavne vzlievarenskom priemysle, či pri montážnych prípravkoch vo výrobe plastov.
Ďalej to rozvíjať nebudem, lebo zrovnávať sklo s drôtom a uhlíkové vlákno s epoxidom je, ako porovnávať ríbezle a banán...oboje sú ovocie, ale...
Ja som chcel len uviesť na pravú mieru, ako kompozity fungujú a s čím sa počíta. Za tých 12rokov v tomto biznise som spoznal viacero výrobcov bicyklov a ich súčasti a argument, ktorý som uviedol ku kotúčovým brzdám, mám od nich.
(Time, Look, Mavic, Spinergy...)