Nechcem byť protivný, ale ako si vysvetliť jav keď je niekto podľa časov na fotkách od Fax copy priebežne vždy na posledných troch miestach /štart. číslo 38/, relevantné fotky pre porovnávanie sú najmä cca na 48 km /85 km trasa/ a v cieli je absolútne na 27. mieste a v kategórii nad 60 rokov dokonca so všetkou slávou na 1. mieste. Podľa času išlo jednoznačne o skrátenie trate, pretože posledný úsek do cieľa /od 48 km/ by podľa oficiálneho času v cieli musel prejsť pretekár so štart. číslom 38 za 1 hodinu a 28 minút, pričom borcom na popredných miestach v cieli to trvalo okolo 3 hodín.
no nechcel som to tu dávať, Ivan je môj kamarát a bol som sám prekvapený, že šiel na ten stupeň víťazov...písal som o tom aj Slavovi, ale akosi mi neodpísal na to...
20. ročník AUTHOR ŠKODA bikemaratónu Súľovské skaly je za nami. S trošku väčším odstupom zverejňujem svoj pohľad na toto podujatie ale aj celkovo na dianie počas bikemaratónu. Po pár teplých rokoch sme mali zmenu. Ochladilo sa a búrka zo štvrtka na piatok porobila na viacerých miestach trás peknú neplechu. V piatok sa teda popri značení trás ešte intenzívne upratovalo. Nestihli sme vyhrabať 2 lúky, čo nebývalo u nás zvykom, ale ak sme si mali vybrať, či ich vyhrabeme, alebo dočistíme úseky s napadanými konármi a kameňmi, tak kvôli bezpečnosti na trasách bola voľba jasná. Sobota priniesla naozaj pestrý mix počasia, keď sa miešali slnečné lúče s občasnými ľahkými prehánkami a na najdlhšej trase mali borci bonus - krupec pri cca 9 stupňoch nad nulou. Jemne mokré trasy však zabezpečili, že úrazov bolo oveľa menej, ako býva pri suchých povrchoch. Lekári a profesionáli z HZS Malá Fatra mali našťastie minimum práce. A tak sa teda z celkovo 1352 odštartovaných bikeriek a bikerov z 10 krajín do cieľa šťastne dostalo 1270. Gratulujeme. Touto cestou sa ešte raz ospravedlňujem 7 pretekárom na najdlhšej trase, ktorých v slabšej chvíľke poslal náš regulovčík „skratkou“ do cieľa.
Aj v tomto roku sme pripravovali naše podujatie po všetkých stránkach najlepšie ako sme vedeli. Mrzí ma, že sa pár ľudí nedostalo ku jedlu, na ktoré mali nárok. Nebolo to ale tým, že by ho bolo málo. Až po reakciách v diskusnom fóre som sa od našich usporiadateľov dozvedel, že cca o 16.30 hod., počas vyhlasovania výsledkov, sa zvyšné porcie preniesli zo školy, kde bol jeho výdaj, do Kultúrneho domu. Info o tom sme ale nedali. Naša veľká chyba. Keby sa prípadne niekto z pretekárov, ktorý jedlo nedostal, ozval našim ľuďom pri pódiu, boli by sme to okamžite vyhlásili. Vegetariánskeho jedla bolo objednaného o 15 % viac, ako bol stav vo štvrtok na obed, keď záväzne objednávame počet porcií. Potom už do toho nedokážeme zasiahnuť. Čo nevieme ovplyvniť je samotný výber jedla pretekármi pri jeho výdaji. Ak si niekto dá namiesto mäsového jedla, ktoré si objednal, vegetariánske, tak sa nečudujme, že potom neskôr chýba. Po pretekoch nám ostalo cca 150 porcií mäsového jedla. Objednávali sme celkom 1550 porcií hlavného jedla... Tiež aj výdaj nápojov prebiehal inak, ako sme chceli. Niekedy ani dlhšie prípravy a dohody s dodávateľmi služieb nepomôžu a na mieste to viazne. Za všetky aj nespomenuté nedostatky a chyby sa v mene organizačného tímu ospravedlňujem.
No ale teraz sa vyjadrím ku žiaľ ešte menej príjemným záležitostiam. Bikemaratónske dianie sa posúva kamsi, kam nechceme. Na akciách tohto typu sa kedysi schádzali ľudia, ktorí cyklistiku mali v srdci a na akciu si prišli zajazdiť z radosti a tešili sa, že stretnú rovnako „postihnutých“ jedincov. Tento ročník bikemaratónu bohužiaľ nielenže potvrdil trend z posledných rokov, ale o dosť výraznejšie ukázal, že tak ako sa k horšiemu menia medziľudské vzťahy všeobecne, tak aj na pretekoch sa stále viac objavuje arogancia, drzosť, hulvátske správanie, neochota rešpektovať pravidlá a vytráca sa tolerancia, slušnosť a zmysel pre poriadok. Každý rok po pretekoch pri odznačovaní trás vyzbierame množstvo odpadkov. Nečudujme sa teda ochranárom, vlastníkom pozemkov a miestnym obyvateľom, že sú nespokojní, keď nachádzajú počas pretekov a tesne po nich obaly z tyčiniek, gelov a iný špecifický odpad v prírode (dokonca aj v rezervácii !!!), popri plotoch, pred bránami a videli sme odpadky aj vo dvore... ! Týmto bordelárom je asi jedno, že si niekto musí dať námahu po pretekoch to vyzbierať, ale hlavne vysvetliť obyvateľom a vlastníkom pozemkov, že sa na budúce budeme snažiť minimalizovať odpad na trasách. Považujú za samozrejmosť, že ten chliev po nich niekto musí predsa upratať. Veď oni si zaplatili štartovné...
Za vážny až zásadný problém ale považujem ignorovanie pravidiel účasti na pretekoch. Začalo to už na parkovisku (obzvlášť keď v Súľove je jediné miesto, kde sa dá parkovať – lúka pod skalami), keď sa pár jedincov napriek pokynom usporiadateľov postavilo tak, ako to vyhovovalo im a komplikovali usporiadanie množstva ďalších áut. Dianie na prezentácii v sobotu ráno bolo chvíľami ako zo zlého sna. Pár vopred nezaregistrovaných ľudí sa hrubým spôsobom dožadovalo prihlásenia na preteky a našim ľudom na prezentácii oplzlo nadávali...! Systém prihlasovania roky vysvetľujeme (ak máme osobné údaje pretekára v databáze vopred, štartovné sa dá zaplatiť aj v sobotu ráno) a snažíme sa vyjsť v ústrety, keď to je možné. Žiaľ za ďalšie, niektoré indivíduá nechcú pochopiť, že keď nemajú vopred zaplatené štartovné, treba si vystáť 2 rady, aby nezdržiavali tých, ktorí majú všetko v poriadku... Na prezentácii si naši usporiadatelia vypočuli toľko nadávok a urážok, že mi ich je ešte teraz ľúto.
Presadzovanie vlastného ega počas pretekov, keď niektorí „pretekári“ hoci aj na 150-om mieste bezohľadne predbiehali , na občerstvovačkách položili bicykle ostatným pod nohy, ako keby mali byť na občerstvovačke sami, z čoho vznikali nepekné hádky, len potvrdilo nepochopenie zmyslu organizovania takýchto akcií. Akosi sa tu vytráca zábavný charakter. No a kapitola sama o sebe bolo správanie sa niektorých účastníkov ku obyvateľom v obciach na trasách. Ohrozovanie ľudí bezohľadnou jazdou (alebo skôr neschopnosťou ovládať bicykel), urážanie, nadávky... Máme žiaľ zopár takýchto poznatkov z viacerých obcí. Akoby si títo ľudia neuvedomovali dosah takéhoto správania. Jedno múdre príslovie hovorí: „Kto seje vietor, zožne búrku.“ Niektorým jedincom akosi uniká fakt, že preteky sa nejdú na uzatvorenom vypáskovanom okruhu, ale za plnej premávky a počas bežného víkendového života v obciach. Ak svojím správaním „pretekári“ urážajú miestnych obyvateľov, tak tu do budúcna nemôžu počítať s pozitívnym prijatím takýchto akcií. My sa prostredníctvom obecných úradov a miestnych rozhlasov snažíme obyvateľov obcí o pretekoch informovať, ale jednoducho nie je možné počítať s tým, že všetci budú sedieť doma a nebudú ani jazdiť autami, či traktormi. Na druhej strane je smutné, že arogancia je aj na druhej strane. Našli sa „nezvládnuteľní“ domáci, ktorí svojím konaním ohrozovali účastníkov pretekov...
Začínam nadobúdať dojem, že si viacerí jedinci myslia, že keď si zaplatia štartovné, tak môžu čokoľvek. Neviem, kde na to prišli. Inak, keby sme mali preteky organizovať len za vyzbierané štartovné, tak by mnohí z nich ostali prekvapení, ako by prebiehali a vyzerali preteky, po akých trasách by sa jazdilo, aký program, jedlo, ceny, občerstvovačky, štartovný balíček, zdravotné a servisné zabezpečenie by sme dokázali z „ich peňazí“ zabezpečiť. Aj touto cestou ďakujem partnerom za ich ochotu a veľkorysosť podporiť naše podujatia. Bohužiaľ, nie sme jediní organizátori pretekov, ktorí máme takéto negatívne skúsenosti. Akoby bolo v posledných rokoch samozrejmé, že niekto predsa organizovať preteky bude. No ale to samozrejmosťou nie je! Je potrebné si uvedomiť, že ľudia, ktorí preteky organizujú, okrem množstva času a energie dávajú do hry aj svoje meno. Na to, aby niekoľkomesačná práca vyšla navnivoč stačí strašne málo, hoci aj len chyba jediného usporiadateľa. Pretekár, keď nemá deň a nedosiahne očakávaný či požadovaný výsledok, môže to počas roka napraviť na ďalších pretekoch. Organizátori majú na dosiahnutie bezproblémového priebehu svojich pretekov a spokojnosti účastníkov len jeden pokus. A asi nemusím hovoriť, koľko faktorov na to vplýva, na koľkých usporiadateľoch, dodávateľoch, partneroch, vlastníkoch pozemkov, miestnych obyvateľoch ale aj samotných účastníkoch priebeh akcie závisí... Som presvedčený, že každý organizátor chce akciu pripraviť najlepšie ako vie a môže.
Väčšina z nás organizuje preteky preto, lebo nás to baví a po vydarenej akcii nás teší pozitívne hodnotenie a spokojnosť účastníkov. Objektívna kritika nedostatkov je vítaná, akcie to posúva k lepšiemu. Keď je ale odmenou za 2 dni permanentného stresu a viacmenej dobrovoľnú prácu rodinných príslušníkov, priateľov a ďalších x pomocníkov ich urážanie a to len z dôvodu svojvoľného nerešpektovania pravidiel pretekov, tak to tolerovať nebudem. Bohužiaľ, ako to už býva, na pár nevychovaných jednotlivcov dopláca slušná väčšina. Je najvyšší čas začať riešiť tento nešvár na ďalších akciách, lebo sa pokojne môže stať, že pohár trpezlivosti a tolerancie pretečie aj ďalším organizátorom. Nešportové arogantné správanie a zahadzovanie odpadkov mimo vymedzených zón by malo byť trestané zákazom štartu na všetkých pretekoch.
Mrzí ma to viac, než si myslíte, no z vyššie uvedených dôvodov ďalší ročník bikemaratónu v Súľove už organizovať nebudeme. Ďakujem za porozumenie a všetkým slušným bikerom za doterajšiu účasť na pretekoch v Súľove.
Za organizátorov Slavomír Strečanský, predseda SCK CYKLO TOUR Súľov-Hradná
smutné ale je to tak, všetky dovody som postrehol pošas zavodu, niektorý na mna pozerali, keď som si odpad doviezol do ciela ...
zhrniem to, to je take slovenske,
Smutné, aj keď som vynechal posledné dva ročníky, tak Súľov patril medzi moje obľúbené maratóny. Rok je dlhá doba, tak verím že si to ešte rozmyslíte. Ale ak aj nie, tak úplne chápem dôvody.
I keď som zažil len jediný ročník Súľova/2017 hovorím škoda, veľká škoda. Pozrel som si čo som minulý rok po akcii napísal a pripomenul si fakt super chvíle. Mrzí ma, že vďaka hovadam akých p. Strečanský spomína sa takéto skvelé podujatie ruší ale rozumiem tomu. Za Vašu prácu veľká VĎAKA Obávam sa aby sa "vďaka" takýmto premotivovanym blbcom nerušili aj ďalšie maratóny s históriou.
Snáď sa to nestane ďalšiemu, ktorý budúci rok tiež oslavuje 20. výročie....
Zhrnute to bolo pekne no je velka skoda ak Sulovsky maraton naozaj skonci...kazdopadme chapem organizatorov. Ja som ho absolvoval asi len dva ci tri krat, no bol som nadovsetko spokojny.
To ako fakt skončí tento legendárny maratón? Normálne neverím vlastným očiam čo to čítam. Organizačne najlepší na akom som sa na slovensku zúčastnil. Ja verím že to ešte prehodnotia, lebo ten pomer medzi "slušnými" a "neslušnými" bikermi je určite vysoko v prospech tých slušných.
Je to samozrejme des. Ja som sa tiež napr. stretol s nadávkami na moju stranu, ale som to aj opätoval. Chlap mi nadával, pretože išiel ako blb a ja som súrne potreboval zastaviť. Nebolo to v nejakej neprehľadne zákrute, ale v takom ľahko točivom teréne a zastavoval som pomaly. Ľudia vôbec nedodržujú odstup a nesledujú čo sa pred nimi deje. Dupú v zjazdoch do pedálov ako blázni, pritom ich technické schopnosti sú často nie bohvieaké. A pre mňa, sa bohužiaľ, zo Súľova sa stala veľká masovka. Aj kvôli tomu sa tam stretne veľké množstvo idiotov na 1 m2. A to množstvo odpadkov je na grc, Aj teraz na Horali. Boha veď to je neskutočné koľko bordelu bolo ešte tesne pred cieľom. To si akože v tom poslednom stupáčiku niekto ešte dá do huby gél? My čo chodíme dlhšie trasy a pomalšie to pekne vidíme, pretože pred nami prejde na niektorý miestach veľké množstvo pretekárov. Ako stane sa, že človeku vypadne alebo čo, ale toto nie je o tom. Slavovi a tímu patrí veľká vďaka za top maratón na Slovensku. S Horalom je to dvojka, ktorá bola vždy u mňa najvyššie. Kvitujem aj zrušenie ročníka. Tiež by som mal toho plné zuby. A možno by pomohlo zredukovať počet účastníkov a v deň pretekov neriešiť žiadnu registráciu. Každý má predsa dosť času si účasť rozmyslieť. Nežijeme v stredoveku, že si človek nezistí počasie, stav trate a pod...
Osobne si myslím,že maraton nekončí, ale predá sa meno. Resp bude ho organizovat niekto iný. Otázna potom ostane kvalita maratónu. Neverím tomu,že najlepší maratón na Slovensku už nebude.
Veľmi smutný koniec jednej maratónskej éry. Ale je to bohužiaľ obraz dnešnej spoločnosti! Trochu pokory by mladým premotivovaným "profihobíkom" nauškodilo. Slavo si to za tých vyše 20 rokov "práce pre druhých" nezaslúži. Myslím, že toto rozhodnutie sa nerodilo vôbec ľahko. Ale asi hrniec prekypel... Viem o čom hovorím. Zažil som ešte jeho cestné cyklomaratóny v Mošovciach, keď ani prilba ešte nebola povinná . Slavo vďaka. Snáď v budúcnosti ešte niečo zorganizuješ, možno v inej forme.
Do Súľova to mám na skok, cítim sa tam ako doma. V posledných rokoch MTBčku veľa nedám, preto som sa nezúčastnil, ale je mi to strašne ľúto. Mal som slzy v očiach, keď som to dočítal. Spomínam si ako v roku 2004 ako malý chalan som tam bol prvýkrát pozrieť a totálne ma to dostalo. Povedal som si, že o rok to vyskúšam. Aby ma pustili na štart, kvôli maratónu som kúpil svoju prvú prilbu a neskutočne som si to v tom 2005-tom užil. A pár ďalších ročníkov potom. Okukával som bicykle a obdivoval som borcov, čo dali "dlhú". Kto stál v Súľove na bedni, bol pre mňa poloboh
Z príspevkov na facebooku alebo tu na fóre pred maratónom vždy bolo cítiť, ako to všetkých v tíme okolo Slava baví, koľko do toho dávajú času a energie a hlavne aké výsledky za nimi ostávajú. Tá práca na trailoch s krompáčmi a lopatami je ale asi nič v porovnaní so všetkými papierovačkami a povoleniami, ktoré treba vybaviť. Nielen Vy, ale všetci organizátori podobných akcií na Slovensku majú môj obdiv.
Súľov mal vždy tú atmosféru, ako Slavo píše, že stretli sa podobne "postihnutí" jedinci. A hlavne, podobná atmosféra je na behu, ktorý Slavo začal organizovať. Dúfam, že tento rok nás nečaká posledný ročník. Ak si chcete tú pravú "súľovskú" atmosféru užiť, obujte tenisky, potrénujte a príďte v októbri.
Slavo, díky za všetko.
ja nechapem preco sa organizatori - vseobecne - snazia na maraton prilakat co najviac roznych ludi - pekne bolo na zaciatku napisane - "Na akciách tohto typu sa kedysi schádzali ľudia, ktorí cyklistiku mali v srdci a na akciu si prišli zajazdiť z radosti a tešili sa, že stretnú rovnako „postihnutých“ jedincov." - teraz sa tam da stretnut fakt vselico a cim viac ludi tym vacsia koncentracia blbcov v kombinacii s preplnenymi tratami. Maraton (konkretne Novo Dubnicky) som si vyskusal len 2x za posledne 2 roky. Nikdy ma pretekanie extra nelakalo - hlavne koli masovke. Popridavat kategorie pre rodiny s detmi, E-biky a pomiesat to s trasami pre ludi co idu naozaj pretekat nieje moc stastne - zasa pisem vseobecne.
Naopak mam pocit ze chybaju podujatia pre rekreacnych cyklistov - lebo 3/4 maratoncov sa pride povozit, pokecat a najest na obcerstvovackach a to s pretekanim nema nic spolocne. Zbytocne si tam potom prekaza masa ludi navzajom s odlisnym cielom.
No a na zaver - obaly z gelov a tyciniek zacinam vidat v lesoch a popri cestach aj mimo maratonov a organizovanych podujati.
Organizátori sa iba prispôsobili dobe v akej žijeme. Veľa ľudí začalo športovať nie z presvedčenia ale iba kvôli "image" - smart hodinky, karbónový full, e-bike, odbehnúť maratón za každú cenu a potom fotky na facebooku. Každý len počíta kroky a kilometre na svojich smart hodinkách. A keď vidia Sagana na TdF tak potom chce byť každý majster sveta - aj cez mrtvoly. Smutné. Dá sa aj inou formou dostať ku športu a atmosfére podujatia - napr. Pedálovník...
Zasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie darčekov a možnosti výhodnejšieho nákupuZasielanie Akcie týždňa
Zvoľ si, prosím, o ktoré informácie máš záujem:
Raz za týždeň / mesiac posielame súhrn toho čo pribudlo na MTBIKERi. Nikdy neposielame reklamu ani iný spam.
K narodeninám a meninám posielame menší darček s možnosťami výhodnejšieho nákupu a občas posielame email s akciami na tovar, ktorý Ťa môže zaujímať.
Raz za týždeň posielame súhrn našej Akcie týždňa a občas posielame email o špeciálnych akciách a novinkách v našom e-shope.
Dávam spoločnosti MTBIKER community s.r.o., so sídlom 225, Hrádok 916 33, Slovensko, IČO: 52 770 222, súhlas na zasielanie bezplatných informácií podľa špecifikácie uvedenej vyššie a so spracúvaním mojich osobných údajov na tento účel. Môj súhlas je dobrovoľný a beriem na vedomie, že mám právo ho kedykoľvek odvolať v sekcii Nastavenia e-mailov. Zároveň potvrdzujem, že som sa oboznámil(a) s informáciami v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
check_circle
error
MTBIKER používa cookies
Súbory cookies používame na zabezpečenie funkčnosti webu a na personalizáciu obsahu. S Tvojim súhlasom ich budeme používať na meranie užívania webovej stránky, k personalizácii a na zobrazenie relevantných reklám a informácií. Ak nám udelíš súhlas, môžeš ho zrušiť alebo môžeš zmeniť svoje preferencie v sekcii Nastavenia cookies. Ak nesúhlasíš s ukladaním cookies, môžeš ich odmietnuť. Viac o cookies si môžeš prečítať v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
no nechcel som to tu dávať, Ivan je môj kamarát a bol som sám prekvapený, že šiel na ten stupeň víťazov...písal som o tom aj Slavovi, ale akosi mi neodpísal na to...
20. ročník AUTHOR ŠKODA bikemaratónu Súľovské skaly je za nami. S trošku väčším odstupom zverejňujem svoj pohľad na toto podujatie ale aj celkovo na dianie počas bikemaratónu. Po pár teplých rokoch sme mali zmenu. Ochladilo sa a búrka zo štvrtka na piatok porobila na viacerých miestach trás peknú neplechu. V piatok sa teda popri značení trás ešte intenzívne upratovalo. Nestihli sme vyhrabať 2 lúky, čo nebývalo u nás zvykom, ale ak sme si mali vybrať, či ich vyhrabeme, alebo dočistíme úseky s napadanými konármi a kameňmi, tak kvôli bezpečnosti na trasách bola voľba jasná. Sobota priniesla naozaj pestrý mix počasia, keď sa miešali slnečné lúče s občasnými ľahkými prehánkami a na najdlhšej trase mali borci bonus - krupec pri cca 9 stupňoch nad nulou. Jemne mokré trasy však zabezpečili, že úrazov bolo oveľa menej, ako býva pri suchých povrchoch. Lekári a profesionáli z HZS Malá Fatra mali našťastie minimum práce. A tak sa teda z celkovo 1352 odštartovaných bikeriek a bikerov z 10 krajín do cieľa šťastne dostalo 1270. Gratulujeme. Touto cestou sa ešte raz ospravedlňujem 7 pretekárom na najdlhšej trase, ktorých v slabšej chvíľke poslal náš regulovčík „skratkou“ do cieľa.
Aj v tomto roku sme pripravovali naše podujatie po všetkých stránkach najlepšie ako sme vedeli. Mrzí ma, že sa pár ľudí nedostalo ku jedlu, na ktoré mali nárok. Nebolo to ale tým, že by ho bolo málo. Až po reakciách v diskusnom fóre som sa od našich usporiadateľov dozvedel, že cca o 16.30 hod., počas vyhlasovania výsledkov, sa zvyšné porcie preniesli zo školy, kde bol jeho výdaj, do Kultúrneho domu. Info o tom sme ale nedali. Naša veľká chyba. Keby sa prípadne niekto z pretekárov, ktorý jedlo nedostal, ozval našim ľuďom pri pódiu, boli by sme to okamžite vyhlásili. Vegetariánskeho jedla bolo objednaného o 15 % viac, ako bol stav vo štvrtok na obed, keď záväzne objednávame počet porcií. Potom už do toho nedokážeme zasiahnuť. Čo nevieme ovplyvniť je samotný výber jedla pretekármi pri jeho výdaji. Ak si niekto dá namiesto mäsového jedla, ktoré si objednal, vegetariánske, tak sa nečudujme, že potom neskôr chýba. Po pretekoch nám ostalo cca 150 porcií mäsového jedla. Objednávali sme celkom 1550 porcií hlavného jedla... Tiež aj výdaj nápojov prebiehal inak, ako sme chceli. Niekedy ani dlhšie prípravy a dohody s dodávateľmi služieb nepomôžu a na mieste to viazne. Za všetky aj nespomenuté nedostatky a chyby sa v mene organizačného tímu ospravedlňujem.
No ale teraz sa vyjadrím ku žiaľ ešte menej príjemným záležitostiam. Bikemaratónske dianie sa posúva kamsi, kam nechceme. Na akciách tohto typu sa kedysi schádzali ľudia, ktorí cyklistiku mali v srdci a na akciu si prišli zajazdiť z radosti a tešili sa, že stretnú rovnako „postihnutých“ jedincov. Tento ročník bikemaratónu bohužiaľ nielenže potvrdil trend z posledných rokov, ale o dosť výraznejšie ukázal, že tak ako sa k horšiemu menia medziľudské vzťahy všeobecne, tak aj na pretekoch sa stále viac objavuje arogancia, drzosť, hulvátske správanie, neochota rešpektovať pravidlá a vytráca sa tolerancia, slušnosť a zmysel pre poriadok. Každý rok po pretekoch pri odznačovaní trás vyzbierame množstvo odpadkov. Nečudujme sa teda ochranárom, vlastníkom pozemkov a miestnym obyvateľom, že sú nespokojní, keď nachádzajú počas pretekov a tesne po nich obaly z tyčiniek, gelov a iný špecifický odpad v prírode (dokonca aj v rezervácii !!!), popri plotoch, pred bránami a videli sme odpadky aj vo dvore... ! Týmto bordelárom je asi jedno, že si niekto musí dať námahu po pretekoch to vyzbierať, ale hlavne vysvetliť obyvateľom a vlastníkom pozemkov, že sa na budúce budeme snažiť minimalizovať odpad na trasách. Považujú za samozrejmosť, že ten chliev po nich niekto musí predsa upratať. Veď oni si zaplatili štartovné...
Za vážny až zásadný problém ale považujem ignorovanie pravidiel účasti na pretekoch. Začalo to už na parkovisku (obzvlášť keď v Súľove je jediné miesto, kde sa dá parkovať – lúka pod skalami), keď sa pár jedincov napriek pokynom usporiadateľov postavilo tak, ako to vyhovovalo im a komplikovali usporiadanie množstva ďalších áut. Dianie na prezentácii v sobotu ráno bolo chvíľami ako zo zlého sna. Pár vopred nezaregistrovaných ľudí sa hrubým spôsobom dožadovalo prihlásenia na preteky a našim ľudom na prezentácii oplzlo nadávali...! Systém prihlasovania roky vysvetľujeme (ak máme osobné údaje pretekára v databáze vopred, štartovné sa dá zaplatiť aj v sobotu ráno) a snažíme sa vyjsť v ústrety, keď to je možné. Žiaľ za ďalšie, niektoré indivíduá nechcú pochopiť, že keď nemajú vopred zaplatené štartovné, treba si vystáť 2 rady, aby nezdržiavali tých, ktorí majú všetko v poriadku... Na prezentácii si naši usporiadatelia vypočuli toľko nadávok a urážok, že mi ich je ešte teraz ľúto.
Presadzovanie vlastného ega počas pretekov, keď niektorí „pretekári“ hoci aj na 150-om mieste bezohľadne predbiehali , na občerstvovačkách položili bicykle ostatným pod nohy, ako keby mali byť na občerstvovačke sami, z čoho vznikali nepekné hádky, len potvrdilo nepochopenie zmyslu organizovania takýchto akcií. Akosi sa tu vytráca zábavný charakter. No a kapitola sama o sebe bolo správanie sa niektorých účastníkov ku obyvateľom v obciach na trasách. Ohrozovanie ľudí bezohľadnou jazdou (alebo skôr neschopnosťou ovládať bicykel), urážanie, nadávky... Máme žiaľ zopár takýchto poznatkov z viacerých obcí. Akoby si títo ľudia neuvedomovali dosah takéhoto správania. Jedno múdre príslovie hovorí: „Kto seje vietor, zožne búrku.“ Niektorým jedincom akosi uniká fakt, že preteky sa nejdú na uzatvorenom vypáskovanom okruhu, ale za plnej premávky a počas bežného víkendového života v obciach. Ak svojím správaním „pretekári“ urážajú miestnych obyvateľov, tak tu do budúcna nemôžu počítať s pozitívnym prijatím takýchto akcií. My sa prostredníctvom obecných úradov a miestnych rozhlasov snažíme obyvateľov obcí o pretekoch informovať, ale jednoducho nie je možné počítať s tým, že všetci budú sedieť doma a nebudú ani jazdiť autami, či traktormi. Na druhej strane je smutné, že arogancia je aj na druhej strane. Našli sa „nezvládnuteľní“ domáci, ktorí svojím konaním ohrozovali účastníkov pretekov...
Začínam nadobúdať dojem, že si viacerí jedinci myslia, že keď si zaplatia štartovné, tak môžu čokoľvek. Neviem, kde na to prišli. Inak, keby sme mali preteky organizovať len za vyzbierané štartovné, tak by mnohí z nich ostali prekvapení, ako by prebiehali a vyzerali preteky, po akých trasách by sa jazdilo, aký program, jedlo, ceny, občerstvovačky, štartovný balíček, zdravotné a servisné zabezpečenie by sme dokázali z „ich peňazí“ zabezpečiť. Aj touto cestou ďakujem partnerom za ich ochotu a veľkorysosť podporiť naše podujatia. Bohužiaľ, nie sme jediní organizátori pretekov, ktorí máme takéto negatívne skúsenosti. Akoby bolo v posledných rokoch samozrejmé, že niekto predsa organizovať preteky bude. No ale to samozrejmosťou nie je! Je potrebné si uvedomiť, že ľudia, ktorí preteky organizujú, okrem množstva času a energie dávajú do hry aj svoje meno. Na to, aby niekoľkomesačná práca vyšla navnivoč stačí strašne málo, hoci aj len chyba jediného usporiadateľa. Pretekár, keď nemá deň a nedosiahne očakávaný či požadovaný výsledok, môže to počas roka napraviť na ďalších pretekoch. Organizátori majú na dosiahnutie bezproblémového priebehu svojich pretekov a spokojnosti účastníkov len jeden pokus. A asi nemusím hovoriť, koľko faktorov na to vplýva, na koľkých usporiadateľoch, dodávateľoch, partneroch, vlastníkoch pozemkov, miestnych obyvateľoch ale aj samotných účastníkoch priebeh akcie závisí... Som presvedčený, že každý organizátor chce akciu pripraviť najlepšie ako vie a môže.
Väčšina z nás organizuje preteky preto, lebo nás to baví a po vydarenej akcii nás teší pozitívne hodnotenie a spokojnosť účastníkov. Objektívna kritika nedostatkov je vítaná, akcie to posúva k lepšiemu. Keď je ale odmenou za 2 dni permanentného stresu a viacmenej dobrovoľnú prácu rodinných príslušníkov, priateľov a ďalších x pomocníkov ich urážanie a to len z dôvodu svojvoľného nerešpektovania pravidiel pretekov, tak to tolerovať nebudem. Bohužiaľ, ako to už býva, na pár nevychovaných jednotlivcov dopláca slušná väčšina. Je najvyšší čas začať riešiť tento nešvár na ďalších akciách, lebo sa pokojne môže stať, že pohár trpezlivosti a tolerancie pretečie aj ďalším organizátorom. Nešportové arogantné správanie a zahadzovanie odpadkov mimo vymedzených zón by malo byť trestané zákazom štartu na všetkých pretekoch.
Mrzí ma to viac, než si myslíte, no z vyššie uvedených dôvodov ďalší ročník bikemaratónu v Súľove už organizovať nebudeme. Ďakujem za porozumenie a všetkým slušným bikerom za doterajšiu účasť na pretekoch v Súľove.
Za organizátorov Slavomír Strečanský, predseda SCK CYKLO TOUR Súľov-Hradná
zhrniem to, to je take slovenske,
Snáď sa to nestane ďalšiemu, ktorý budúci rok tiež oslavuje 20. výročie....
Z príspevkov na facebooku alebo tu na fóre pred maratónom vždy bolo cítiť, ako to všetkých v tíme okolo Slava baví, koľko do toho dávajú času a energie a hlavne aké výsledky za nimi ostávajú. Tá práca na trailoch s krompáčmi a lopatami je ale asi nič v porovnaní so všetkými papierovačkami a povoleniami, ktoré treba vybaviť. Nielen Vy, ale všetci organizátori podobných akcií na Slovensku majú môj obdiv.
Súľov mal vždy tú atmosféru, ako Slavo píše, že stretli sa podobne "postihnutí" jedinci. A hlavne, podobná atmosféra je na behu, ktorý Slavo začal organizovať. Dúfam, že tento rok nás nečaká posledný ročník. Ak si chcete tú pravú "súľovskú" atmosféru užiť, obujte tenisky, potrénujte a príďte v októbri.
Slavo, díky za všetko.
Naopak mam pocit ze chybaju podujatia pre rekreacnych cyklistov - lebo 3/4 maratoncov sa pride povozit, pokecat a najest na obcerstvovackach a to s pretekanim nema nic spolocne. Zbytocne si tam potom prekaza masa ludi navzajom s odlisnym cielom.
No a na zaver - obaly z gelov a tyciniek zacinam vidat v lesoch a popri cestach aj mimo maratonov a organizovanych podujati.