Mne sa ako 20r zmenil zivot prakticky cez noc. Vecer som bol OK, rano uz som skoncil na chirurgickom prijme. Bike bolo vtedy jedine
svetlo na konci tunela. A jazdil som, aj ked to velmi bolelo. S odstupom casu sa mi zda, ze som to ako mladas zvladal lepsie ako teraz, ked som v podstate v remisii
Ako pise
winter78,
bike uz tiez nie je ani pre mna stredobodom vesmiru. Konicek je to stale, vyuzivam ho ako dopravny prostriedok, ale z toho ohna co horel kedysi ostal uz len plamienok. Sice maly, ale zato vecny.
Co sa tyka tu spominanych zdravotnych problemov, napadol ma pripad mojho uja. Je uz na dochodku, ale strasne zachovaly chlap. Co viem, tak nikdy poriadne nevytiahol paty z rodnej dediny. Teraz je ho problem zastihnut. Furt niekde v trapoch. Tatry, Fatra, neviem kde vsade uz bol. Take pesie tury si dava, co mne sa zda na bike vela
Urcitu rolu zohrava aj doprava zadarmo, o tom ziadna. Ale tie streky mi nesli do hlavy. Nakoniec z mamy vypadlo, ze bol u doktora s tym ze ho bolia kolena. A tem mu nakazal chodit. Tak chodi
Vela robi aj pristup lekarov. Specialista mi onehda povedal na rovinu, ze keby som bol starsi, tak sa na mna vyprdne (aj ked nechapem preco, lebo spolupacienti su aj dochodcovia). Stara obvodacka bola alkoholicka, kolkorazy vyzerala horsie ako ja, ked som k nej naklusal s horuckami. Ta nova mlada, to je ine kafe. Este ma asi tu energiu a chut pomahat. To je lekar, ako ma byt.