už pri odbočke do Lučivnej, keď ma auto chcelo predbehnúť zprava, lebo nemohlo počkať kým vyšlapem 5m stúpanie, som mal pochodiť znamenie, že dnes nie je môj deň. Do Lučivnej som si to pustil čo to dalo, je tam merač rýchlosti, tak nech cítim tu rýchlosť, 36km/h, 37km/h...40km/h no len z prvého domu vybehli dvaja psy na mňa, zľava som ich minul, z druhého domu vybehol malý biely čokel. asi sa im chcel dorovnať, že aj on vie. Len to nedomyslel s stretli sa jeho ľavé rebrá a mojim predným kolesom, stihol som jednu nohu vypnúť, on zakňučal, mne došlo, že sme v sebe a bum bác a letel som. toto divadlo malo aj divákov, cigáni stáli na chodníku, meter od manéže. Keď som sa pozviechal, tak psov nikde, iba pomocníkov,
bicykel sa mi zázrakom zmenil na gravel. asi obidvaja si lížeme rany.
navigate_next
