Všetci narukovali na vojnu, len ja do Trebišova......hovorilo sa. Najvyšší kopec bol nadjazd nad železničnou traťou a náčelník štábu brigády bol v pravidelných intervaloch nadrbaný, hovorili sme mu perioda. Ale spomínam aj na pekne chvíle - v saune na miestnej plavárni som pravidelne zaspal, pivo v parku chutilo a nik neriešil čo sú to za šťanky a svop-ka na Zemplínsku Šíravu bola perfektným úletom.
No a tiež som pribral pretože jedlo bolo síce pravidelné, ale v malých porciách a dostatočne hnusné (napr. haše
), tak sme sa dorážali chlebom. Keď bolo niečo lepšie a chcel som väčšiu porciu - cigaretka kuchárovi. Celý bochník chleba - 14 cigariet. Kadečka sme zase menili u miestnej ukrajinky za cigarety - samozrejme s ukrajinským kolkom, takže marlborky aj velbloudi chutili rovnako odporne a smrdeli ako týždňové
ponožky po vyvedení bigošov na Lešť