Fyzika naozaj nepustí, ale DOF je závislá aj od zväčšenia etc., aby sme boli presní, tak pre účely tabuliek a stupníc na objektívoch sa berie zväčšenie na 13x18 a pozorovanie z konvenčnej zrakovej vzdialenosti, pričom sa berie, že oko rozlíši 2 body ak sú 1" od seba. Takže sa v zásade počíta, kedy rozptylový krúžok presiahne túto veľkosť. Čo, mimochodom, v prípade polovodičových senzorov s ich pravidelným rastrom má ešte ďalšie dôsledky, ale to už by bola kapitola v učebnici. Long story short, dajú sa do toho ešte ukryť nejakie marketingovie odrbie.
Ono totiž tú 13x18 pozorujete z relatívne veľkej vzdialenosti (konvenčná zraková vzdialenosť je nejakých 30 cm a uhlopriečka 13x18 je 22 cm), pre veľkú plachtu na výstave sa za pozorovaciu vzd. považuje uhlopriečka formátu, aj keď veľký rozdiel tam nie je; taký billboard z 50 m je oproti optike ešte násobne milosrdnejší). Napr. otázka znie, čo by to urobilo s ostrosťou/DOF keby formát A a formát B nezväčšili na formát výstupu C, ale ich zväčšili rovnaký počet krát (DOF by zrazu bola ROVNAKÁ u všetkých formátov).
Fuji má uhlopriečku senzora 54,78 mm, teda staroslávny Helios zo Zenitu by na tom čipe stále mohol byť za nifty fifty
a veľký rozdiel oproti FF (uhlopriečka 43 mm) tam nebude.
To taký Pentax 645 so 70 mm (69,7 presne) je už stredoformátu podobnejší (filmových 4,5x6 = uhlopriečka 75 mm, 6x6 = 85 mm, 6x9 = 108 mm). Takže elektronické stredoformáty furt nie sú reálne stredoformáty a keďže so senzormi o veľkosti dlane pracujem, tak ak niečo také chcete ( = reálny stredoformát), samotný senzor vyjde rádovo 10 litrov. Ale nerobí to zatiaľ ani svatý Hasselblad:
4.bp.blogspot.comiba sa k tomu za nejakých +/- 40 litrov end júzr prajs blíži.