k debate o materialoch na
ram pridam zopar ideii...
- hlinik ... konstrukcne dobry material, problemom moze byt zivotnost. Hlinik totiz pri cyklickom namahani starne a desat rocny "husto" jazdeny ram uz nie je to, co novy. Opravitelnost hlavne u profilovanych a stencovanych trubiek otazna. Osobne mi zvarac popisoval ako sa snazil zvarit zadnu stavbu v strede trubky a ze ta ako alobal zvarat..

. Zvar drzi no kvoli tepelnemu soku praska hned vedla zvaru pri okraji. Ono tie ramy sa pri vyrobe po zvarani tepelne upravuju (odstranenie vnutornych pnuti).
- karbon ... lahky, pevny no krehky. Opravit sa da cokolvek, zalezi len od casu a investicie co je do toho clovek ochotny investovat. Zivotnost tiez nie je neobmedzena, existuju studie kde vplyvom namahania a vzajomnymi "mikropohybmi dochadza k oslabeniu vlakien. Rovnako je otazna dlhodoba odolnost zivice voci UV a jej starnutie v horizonte 20 - 30r. Takisto oprava temperovaneho ramu (pri vyrobe sa vypeka v kovoje forme) iba zivicou vytvrdzovanou pri izbovej teplote moze priniest neskorsie problemy na spojoch. Spominana nulova recyklovatelnost je viac menej medialny vymysel. Vsetky kompozitne materialy sa tazko recykluju. Napriklad aj stare pneumatiky ( a je ich mnoho - tisicnasobne viac na skladkach sveta ako karbonovych ramov) sa rozomelu a pouzivaju ako plnivo do inych materialov. Takisto aj karbon sa moze jednoducho pomliet na jemne granule a pouzit ako plnivo.
-titan ... idealny konstrukcny material. Pevny lahky, huzevnaty. Nestarne, odolny, nekoroduje... no drahy. Preto sa pouziva aj na konstrukcii specialnych ci vojenskych lietadiel. Ako bolo spomenute, ramy na cely zivot...