https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2009/12/04.pdfV skratke, treba vytiahnut hlavu z piesku a netvarit sa , ze problem neexistuje, ten problem existuje, ale riesenie, ako sa zvykne robit /viz. pdf/ , v tomto pripade zatial nie je /stanovenie rizikovej skupiny, miera rizika, kontraindikacie pre ockovanie .. nemusi ist len o vek, rovnako sa to riesi pri chirurgii/. Pokial ide o statistiky v beznej populacii, tie sa uvadzaju za rok. Ak ockovanie bezi mesiac, tak treba upravit rad. Oficialne ma AZ 30 pripadov na 5m ockovani /nie 10m/ a statistika je mierne vyssia, ako by mala byt a to je aj dovod, preco vacsina statov toto pozastavila. Zrejme sa neradili s niektorimi odbornikmi, ktori tu stracali cas.
Nechcelo sa mi sem uz toto pisat, ale podstata nie je v tom, ze po ockovani sa nemoze zomriet na komplikacie. To este pred zacatim chapali asi vsetci, urcite riziko je vzdy, kazdy si ho zvazuje sam. V tejto suvislosi znovu musim vyzdvihnut Ramonov prispevok ohladne liekov, kde niektori obvodaci konaju nerozumne. Podstatny je spravny pristup k informaciam /zabezpecuje stat/ a jednotna a jasna ockovacia strategia, ktora ludom dokaze normalnym sposobom ozrejmit liecbu. Rozumne zvazovat , neist hlavou proti muru a vyvarovat sa paniky /myslim tym stat/. Zakryvanie oci pred realitou , popieranie k panike viest budu.
