Nechodím do kopcov a pulz max 80% maxima dávam... Je to strašne demotivujuce...
27.03.2021 - 20:39:52
00
je veru. Ja tiez velmi opatrne od 5 tyzdna som jazdil roviny 60-70% , 7 tyzden nejaky kopec bol ale maximalka 80% kratkodobo. Vzdy den oddych po jazde. Max 2 jazdy tyzdenne
27.03.2021 - 20:47:44
00
Prestaňte už fňukať ! Mnohí po kovide majú pokles výkonnosti o 50% ... natrvalo . Mnohí už sú spopolnení alebo v drevenom spacáku . Ja som po stabilizačnej operácii chrbtice pred 8 mesiacmi , po kovide pred 4 mesiacmi a vieš aký ja mám pokles výkonnosti ? Veď nie si profesionál . Tiež nefňukam , že už nikdy pre spomenuté dôvody nepôjdem na 100 kilometrové výjazdy s pretekármi z Košíc . A čo ma byť ? Viem chodiť , pokočikovať malú , viem aj “ polorychlo “ na HT odbikovat 50 km a 1000 výškových . Udržím moč aj stolicu ... tak sa vzchop , život ide ďalej . Prežil si , tak si toho váž . Mnohí to šťastie nemali a dali by neviem čo za tvoj život .
27.03.2021 - 20:52:28
016
A mnohým po kovide nič nie je... Uhol pohľadu..
27.03.2021 - 20:59:04
01
Ramon1 ale ved oni nefnukaju, len sa delia o skusenosti. A niekomu to moze pomoct,,, Pozri si nazov temy a potom takto reaguj.
27.03.2021 - 21:34:19
01
Keď niekto dookola len konštatuje ako nevládze , po týždni , potom ako nevládze po troch týždňoch a dookola , tak fnuka ... radu dostal , vyšetrenia môže absolvovať u lekára , tiež som to doporučil . Tak neviem čo ešte môže nové priniesť k téme , keď týždeň čo týždeň to iste konštatuje a nic pre objektivizáciu stavu nepodnikne ... tak si tu fnukajte ďalej 😜 a lutujte sa .
27.03.2021 - 22:09:26
01
EKG čisté....

Aj ten plavec po 2 mesiacoch na 75% výkonu a nič mu nenašli
28.03.2021 - 06:00:03
00
EKG je čisté , to je základ . No ešte treba ECHO a v prípade , že máš” zvláštny pocit” na hrudi v pokoji / pri zaťaží , tak 24hod. holter a myokardialne enzýmu . Jedine biopsia myokardu odhalí skutočnú zmenu architektúry srdcového svalu po poškodení . Takze klidek , bude dobre ... na transplant to zatiaľ nie je 😜. A “plavcovi” preto nic nenašli , lebo kovid je “komplexný problem “. Vysvetľovať to tu však nemienim ...
28.03.2021 - 10:49:26
00
Ja nemám problém s pľúcami, žiadna dychavicnost. Len únava celková a vysoký pulz.. Pred koronou 220w cca 140 pulz, teraz 165W a pulz 140
28.03.2021 - 10:53:24
00
U mňa je normálne, že keď po období zvýšených aktivít utnem, tak mi kľudový tep ide hore. A následne, keď vybehnem von tak tep ide do nebies. Ani koronu na to nepotrebujem.
Ale, tá nechuť do jedla by sa mi na pár týždňov zišla :D
28.03.2021 - 11:04:46
00
Tiež som chytil v decembri, klasika - strata čuchu, plné dutiny a strašná únava ale najhoršie bolo to, že som sa celé dni doslova dusil (jediné čo trocha pomáhalo bol spray na astmu asi v 5 násobnom dávkovaní). Postupne sa dalo všetko do normálu, ale kondícia a výkonnosť šla rapídne dole. Nikdy som to nejak nesledoval, jazdim len pre radosť, ale od covidu sa zadycham už len keď vyjden 1 poschodie po schodoch. Absolútne nevládzem a nemám pocit že by sa to zlepšovalo. Nemá preto niekto nejaký tip, ako sa vrátiť do normálu? Ešte v januári som začal veľa chodiť, teraz sa snažím veľa sa hýbať, ale možno by som mal niečo robiť inak.
28.03.2021 - 21:34:14
00
asi len vela trpezlivosti...
28.03.2021 - 21:38:01
00
https://www.bike-forum.cz/forum/sport-a-zatez-obecne-po-koronaku-vysoka-tepova-frekvence

NÁVRAT KE SPORTU
PO COVID-19
METODICKÝ POKYN PRO TRENÉRY
A REALIZAČNÍ TÝMY:
https://www.vsc.cz/docs/covid_navrat.pdf

https://www.petrsoukuptri.com/single-post/soust%C5%99ed%C4%9Bn%C3%AD-na-kan%C3%A1rsk%C3%BDch-ostrovech-ii-pokra%C4%8Dov%C3%A1n%C3%AD-doba-pocovidov%C3%A1
30.03.2021 - 15:15:44
02
Spoluautorka analýzy o dlhom covide u nás: Štvrtina pacientov mala menej ako 34 rokov, väčšina prekonala covid doma

Foto - Dagmar Ceľuchová Bošanská
Dátová analytička v oblasti zdravotníctva Dagmar Ceľuchová Bošanská spolupracovala na analýze o dlhom covide na Slovensku. Vychádzali pri nej z odpovedí vyše 3-tisíc respondentov.
Dlhý covid postihuje častejšie ženy a ľudí v mladšom a strednom veku, ukazuje analýza na webe CovidHelper.sk. Jednou z autoriek analýzy je Dagmar Ceľuchová Bošanská, ktorá v rozhovore hovorí o tom,

ako sa cítia pacienti s dlhým covidom,
aké sú teórie o tom, čo je dlhý covid a prečo sa prejavuje,
ako dlhý covid obmedzuje život pacientov,
ako vplýva na dlhý covid očkovanie,
ale aj to, ako Slovensko pomáha týmto pacientom.

Čo je dlhý covid?

Dlhý covid je pre niektorých pacientov pretrvávajúce trápenie po prekonaní akútneho covidu. Britský národný inštitút pre zdravie a starostlivosť ho definuje buď ako covid, ktorého symptómy pretrvávajú štyri až 12 týždňov po nástupe choroby. Definuje ho aj ako postcovidový syndróm, čomu sa viac venujeme práve my. Pri ňom sa nové príznaky a ťažkosti vyvinú až po akútnej fáze covidu, trvajú viac ako 12 týždňov a nedajú sa vysvetliť inou diagnózou.

Kedy po prekonaní covidu prichádzajú symptómy dlhého covidu?

Je to veľmi rôzne. U niekoho pôvodné príznaky nikdy neodznejú alebo sa premenia na inú formu. Stretli sme sa aj s príbehmi mladých ľudí, ktorí prekonali covid ako takú „chrípočku“, potom sa cítili fajn, išli do práce a po pár týždňoch to na nich prišlo. Zrútil sa im svet a neboli schopní ďalej pracovať. Často mali problémy aj so základnými úkonmi, ako je sprchovanie, a bolo to spojené s veľkou únavou. U mnohých je to spojené aj s vysokým tepom srdca, ktorý pridáva na pocite, že nič nevládzu robiť.

V analýze vychádzate z 3035 dotazníkov pacientov s následkami prekonaného covidu. Informácie vám poskytli počas jedného mesiaca vo februári a marci cez web CovidHelper.sk. Z tej analýzy vyplýva, že najčastejší symptóm je únava, ale to je veľmi subjektívna vec. Ako vyzerá covidová únava?

Únava je veľmi relatívna vec. U pacientov, ktorí s nami komunikovali, bola spojená s obmedzením niektorých aktivít, ktorým sa bežne venovali. Nevládali cvičiť ako predtým, pracovať naplno, starať sa o domácnosť či blízkych ako predtým. To je najčastejšia forma, ktorú vidíme u troch štvrtín našej vzorky. Často opisujú únavu ako niečo, čo nikdy nezažili, a nevedia si tento pocit vysvetliť. Táto bezmocnosť musí byť najťažšia, lebo nevedia, kedy to odznie a kedy budú žiť ako predtým.

Priemerný vek pacientov je podľa vašej analýzy 43 rokov. Týka sa dlhý covid napríklad aj dvadsiatnikov alebo tridsiatnikov?

Áno. Štvrtina respondentov s dlhým covidom mala menej ako 34 rokov. Pred pár dňami vyšla v Británii štúdia, kde sa snažia pochopiť dlhý covid u pacientov, ktorí sa vrátia z nemocnice. Riešia, prečo sú to najmä mladší ľudia. A prečo sú to najmä ženy. Aj v našej vzorke bolo 60 percent žien. Až 65 percent ľudí z našej vzorky nemalo žiadny rizikový faktor. Doktor Nazir Lone, konzultant pre Royal Infirmary v Edinburgu má prvú teóriu, prečo sa to deje. Muži a starší pacienti majú väčšiu pravdepodobnosť ťažkého priebehu akútneho covidu aj častejšie zomierajú, ženy v strednom veku zas častejšie prekonajú covid v ľahkej forme, ale s dlhodobými následkami.

Vedia už aj to, prečo je dlhý covid častejší u žien?

U žien je podozrenie, že máme iný imunitný systém a naše telo reaguje inak. V štúdii z Británie, kde sledovali pacientov po návrate z nemocnice, zistili, že tí, ktorí trpeli dlhým covidom, mali vyššie CRP. Ide o vyšetrenie, ktoré ukazuje, či je v tele prebiehajúca infekcia a treba nasadiť antibiotiká. Ukazuje sa, že výsledkom odpovede organizmu na prekonanie covidu, môže byť zápal v tele. Okrem toho ženy v strednom veku majú, žiaľ, oveľa väčší nábeh na autoimunitné ochorenia, takže to s tým môže súvisieť.

Aký priebeh mali vaši respondenti s dlhým covidom?

Až 90 percent zvládlo priebeh covidu doma a neboli hospitalizovaní.

Aj u mladších ľudí, ktorí prekonali covid len s miernymi ťažkosťami, je riziko, že sa u nich prejaví dlhý covid?

Áno. Dlhý covid nám ukazuje, čoho všetkého sú vírusy v tele schopné. Aj to, ako sme individuálni, a nik nevie, ako jeho telo zareaguje.

Prekvapilo vás niečo z odpovedí respondentov?

Prekvapilo ma, že dlhý covid je téma, v ktorej je dôležité adresne podporovať ženy, lebo u nich je veľmi bežné spájať únavu a stavy úzkosti s ich bežným rozpoložením či hormonálnymi zmenami. Takto sa k tomu niekedy stavajú aj lekári, ktorí to môžu označiť aj za psychické problémy. Dostali sme spätnú väzbu, že sa niektoré ženy báli o tom s lekármi hovoriť, lebo nevedeli, či ich ťažkosti môžu súvisieť s covidom, a nechceli si priznať, že majú únavovo-úzkostné stavy. Veľmi im pomohlo, keď sme im povedali, že to je najčastejšia komplikácia dlhého covidu a nie je to len o únave, ale aj o psychických ťažkostiach. Prekvapilo nás, že je pre ľudí také ťažké získať akékoľvek informácie.

Pre ľudí v produktívnom veku musí byť psychicky náročné priznať si, že nezvládajú niektoré veci, ktoré predtým zvládali. Stretli ste sa s tým, že by mali prejavy úzkosti, depresií?

V dotazníku sme sa pýtali na ich symptómy, medzi ktorými je aj úzkosť či depresia. K týmto stavom sa prihlásilo 40 percent respondentov. Veľmi časté boli pri dlhom covide poruchy spánku.

V rámci analýzy ste opísali aj to, že mnohí pacienti mali viac príznakov naraz. Ako to vnímali respondenti? Obávali sa iných ochorení alebo vedeli, že takto môže vyzerať stav po covide?

Preto tak veľa ľudí hľadalo odpovede, lebo väčšina pacientov má unikátnu kombináciu príznakov. V literatúre sa píše, že môže byť až 205 rôznych ťažkostí, v dotazníku máme len zlomok. Viem si predstaviť, že náš dotazník nedokázal úplne zachytiť, ako sa ľudia cítia. Až 40 percent pacientov uvádzalo symptómy, ktoré naznačovali, že môžu mať naraz problémy so srdcovo-cievnou sústavou, s dýchaním, gastroenterologické problémy aj neurologické problémy. Dlhý covid je preto komplexný fenomén, ktorému sa snažia porozumieť aj ľudia v zahraničí. Doktor Chan, riaditeľ Centra postcovidovej starostlivosti v Mount Sinai v New Yorku, s jeho tímom prišli s teóriou, že to môže byť porucha autonómnej nervovej sústavy, volá sa to dysautonómia a pokrýva to viaceré typy problémov.

Ako sa to prejavuje?

Telo nedokáže riadiť známe odpovede na podnety – utekaj alebo bojuj. Telo je potom stále v stave umelého stresu, čo je spojené s vyšším tepom. To môže viesť k širokej škále problémov, dokonca aj k hnačkám či strate apetítu. To je zatiaľ prvé vysvetlenie, ktoré ponúka aj rôzne terapeutické postupy, ako sa s tým vyrovnať. Ide najmä o dychové cvičenia. Ale treba to ešte skúmať.

Ako je to s informáciami na Slovensku? Vedia pacienti, čo majú robiť a u koho hľadať pomoc?

Boli sme presvedčení, že na Slovensku v tejto téme zaostávame, preto nás to motivovalo, aby sme sa tomu zadarmo a vo svojom voľnom čase venovali. Aj zo spätnej väzby pacientov vyplýva, že nevedia, na koho sa obrátiť, a nemajú dosť informácií. Najmä preto, že ich komplikácie sú unikátne a väčšinou im všeobecný lekár povie len to, aby si oddýchli, postupne nabiehali do práce a pôvodného životného štýlu alebo aby užívali vitamíny, poprípade robili dychové cvičenia. Často im to však nestačí. Stáva sa, že nevládzu ani chodiť do rôznych ambulancií špecialistov. Mali sme skupinu pacientov, ktorí si nevedeli dať rady, lebo u nich pretrvávala strata čuchu a chuti.

Tých sme prepojili s tímom Biomedicínskeho centra SAV, ktoré ponúka na stránke čuch.sk pomoc. Je tu viac iniciatív, ktoré prinášajú čiastkové riešenia. Ministerstvo to rieši najmä cez kúpeľnú liečbu, ale pacienti často nevedia, ako sa na ňu prihlásiť a ako to bude fungovať. Chýbajú informácie aj systematické riešenie. Stále sme ešte príliš ponorení v akútnom covide a riešime, čo práve horí. Toto bude téma asi až na neskôr.

Čo by ste poradili pacientom, ako majú rozpoznať, že ide o dlhý covid?

Stojí za to vyskúšať našu stránku, tá ukáže človeku aj takzvanú funkčnú úroveň po prekonaní covidu. Môže to byť prvý ukazovateľ, či to, čo prežívam po prekonaní covidu, je dlhý covid, a do akej miery je to vážne. A verím, že pomoc bude komplexnejšia aj zo strany všeobecných lekárov. To je naša snaha, aby mali lekári viac informácií, aby vedeli, čo s týmito pacientmi robiť, podporiť vznik virtuálnych či fyzických centier pre rehabilitáciu ľudí po prekonaní covidu.

Príznaky má pol roka, niekedy nevládala ani vstať z postele. Ako vyzerá dlhotrvajúci koronavírus
Na stránke CovidHelper sa tak po vyplnení dotazníka môžem dozvedieť, či ide o dlhý covid?

Jedným z výstupov je, že sa dozviem úroveň funkčnosti po prekonaní covidu, ktorá môže byť od nuly, čo je bezpríznakový stav, až po štvorku – teda piaty stupeň: 0, 1, 2, 3, 4. O to sa môžem oprieť aj u všeobecného lekára. Pacient tak môže s niečím za lekárom prísť, lebo ak najmä pri telefonickej konzultácii hovorí len o únave a kašli, je to aj pre lekára ťažké zhodnotiť, ako sa pacient skutočne má.

Pri nulovej zmene pacient funguje ako predtým. Ako je to pri najvyššom stupni?

Patrí tam, našťastie, len jedno percento našej vzorky. Takíto pacienti uvádzajú, že sa už nedokážu o seba postarať, a robia im problém aj základné veci, ako je sprcha a umytie zubov. Bežné fungovanie, ale aj chodenie po lekároch, je pre nich náročné. Musí to byť pre pacientov veľmi ťažké a treba im poskytnúť inú formu starostlivosti ako pacientom, ktorí sú na úrovni dva či tri a sú schopní ako tak fungovať.

Do úrovne dva a tri patrí najväčšia časť pacientov?

Najviac ľudí patrí do trojky, teda do štvrtej najvážnejšej skupiny. Tam patrí 65 percent respondentov. Dokážu vykonávať bežné aktivity, ale museli sa výrazne obmedziť v športe, chodení po schodoch, sústredení na prácu.

Dnes neponúkame špeciálne ambulancie či centrá pre pacientov po covide. Pomohli by?

Určite. Lekári sú dnes veľmi zaťažení akútnym covidom, ale sú viaceré iniciatívy, v ktorých sa snažia lekári špecializovať na pacientov s dlhým covidom. Pomôcť môžu ambulancie či centrá, kde by pacienti dostali multidisciplinárnu starostlivosť. Keďže ide o viaceré komplikácie naraz, potrebujú pacienti aj viacerých špecialistov. To je jedna cesta. Ale sme presvedčení, že by nám mohli pomôcť aj technológie – dali by sa využívať videokonzultácie. Pacienti, ktorí majú problém sa presunúť za lekárom, by aspoň prvotnú konzultáciu mohli robiť s odborníkmi online. V zahraničí je viac nástrojov, ako si pacienti vedia pomôcť doma aj sami.

Ako?

Ide najmä o tých s ľahším priebehom. Často majú problém s tepom, s ktorým súvisí aj plytké dýchanie a nedokysličenie – môžu používať náramky či smart hodinky, aby si sledovali tep a okysličenie krvi. To vie povedať veľa o tom, ako sa človek má a čo si pri svojom stave môže dovoliť. Sú aj online programy na dychové cvičenia alebo interaktívne virtuálne rehabilitácie cez video. Je veľa inšpirácií v zahraničí, čo by sa dalo urobiť a ako sa dá týmto ľuďom pomôcť.

Ako je na tom Slovensko? Robíme pre týchto pacientov dosť?

Ocenila by som systematickejší prístup ministerstva zdravotníctva. Zatiaľ sa najviac diskutovalo o kúpeľnej liečbe, kde sú procedúry najmä na problémy s dýchaním. Ale vôbec sa nehovorí o iných komplikáciách, kde kúpeľná liečba nemusí pomôcť. Vznikajú aj centrá na rehabilitáciu po covide, ale čítala som, že pacienti chodia najmä do zahraničia, kde je ich viac. Kapacita zdravotníkov je obmedzená a práve technológie im môžu pomôcť vykonávať prácu efektívnejšie a lepšie sa postarať o väčší počet pacientov. A to bez toho, aby boli príliš pod tlakom, že sa tento nápor nedá stíhať. Treba vytvoriť overený spôsob pre triáž pacientov, aby tých, ktorí nie sú na tom tak zle, vedel vyriešiť všeobecný lekár, prípadne by mohli využiť nástroje domáceho samomanažmentu. A aby sa tí, čo to naozaj potrebujú, dostali čo najskôr k špecialistom.

Takýto veľký prieskum o postcovide ešte nemáme. Komunikovali ste vaše zistenia s ministerstvom zdravotníctva alebo lekármi?

Máme svoju sieť lekárov a vedcov, ktorých informujeme. Rozbehli sme to len pred pár dňami, je to veľmi čerstvé. Dúfame, že výskumom docielime, aby ministerstvo zdravotníctva uznalo diagnózu dlhého covidu, aby mala svoj kód, ktorý budú lekári používať pri vykazovaní poisťovniam a dostanú za výkony s ním spojené zaplatené.

Máme sa teda pripraviť, že keď ustane akútny covid, bude musieť naše zdravotníctvo riešiť dlhý covid?

Chcem byť optimistická, lebo negatívnych správ už bolo veľa. Verím, že prídeme na to, ako dlhý covid efektívne vyriešiť. A že riešenie bude dobré nielen pre pacientov s dlhým covidom, ale že bude mať pozitívny vplyv aj na pacientov s inými ochoreniami, napríklad s dlhodobým únavovým syndrómom, ktorý je nevysvetliteľný. Dúfam, že to nebude dlhodobý problém, ktorý by zaťažil naše zdravotníctvo.

Aj keď pandémiu potlačíme, zostanú tisíce pacientov s dlhým covidom. Mesiace ich bude trápiť únava či bolesti hlavy
Z ministerstva zdravotníctva počúvame, že vlna sa zmierňuje a po lete budeme mať zaočkovaných dosť ľudí, aby sa zmiernila pandémia. Aký vplyv bude mať očkovanie na dlhý covid?

Zatiaľ na to nemáme relevantné dáta. Venuje sa tomu jediný článok, ktorý nie je veľmi spoľahlivý, nemá za sebou recenzovanú štúdiu, ale je to malé svetielko nádeje. Lekári začali pozorovať nezanedbateľnú skupinu pacientov, ktorí tvrdia, že po očkovaní sa im príznaky dlhého covidu zmiernili alebo sa cítili po očkovaní fit. Dúfam, že sa to hlbšie preskúma a potvrdí. Bolo by super, ak by očkovanie ochránilo nielen pred akútnym a závažným priebehom covidu, ale mohlo by pomôcť aj pacientom s dlhým covidom.

Ako sa zmenil váš život počas pandémie? Prekonali ste covid?

Ja nie. Aj preto, že sa tomu venujem, ma to omnoho viac vystrašilo. Snažila som sa využiť toto obdobie, aby som bola čo najefektívnejšia v práci. Keď človek rieši všetky stretnutia online a trávi čas doma alebo ide len do prírody, dá sa za deň veľmi veľa stihnúť. Sama sa však zamýšľam, ako dlho sa takto dá fungovať. Zatiaľ to ešte zvládam, ale veľmi dúfam, že sa podarí naplniť ambícia Európskej únie, aby do leta bola zaočkovaná dostatočná časť ľudí, aby to fungovalo a mohli sme sa postupne vracať k svojim životom.

Čo vám najviac chýba?

Ľudia. Milujem davy a stretávania s kamarátmi. Akcie rôzneho typu ma vždy nabíjajú energiou. Teraz som si musela nájsť iné formy nabíjania, najmä v prírode, ale nie je to to, čo by som si vybrala.
05.04.2021 - 01:53:19
02
https://dennikn.sk/2374061/tyzden-v-nhl-s-hossom-vyhral-stanleyho-pohare-krvacal-za-chicago-karieru-mu-ukoncili-otrasy-mozgu/?ref=rub

3. Covid nie je chrípočka
Keď Marco Rossi v decembri cestoval na juniorské majstrovstvá sveta, vedel, že s rakúskym tímom ho proti favoritom nečaká nič ľahké. Nemohol však tušiť, že len samotným štartom na turnaji sa vystaví riziku, ktoré ho mohlo stáť život.

Rossi je dlhodobo považovaný za najväčší rakúsky talent od Thomasa Vaneka a na MS mal byť najväčšou hviezdou svojho tímu. V kanadskej juniorskej lige OHL nazbieral vo svojej poslednej sezóne 120 bodov a stal sa prvým hráčom európskeho pôvodu od Stana Mikitu v roku 1959, ktorý vyhral bodovanie tejto súťaže.

Očakávalo sa, že po MS zabojuje o miesto v Minnesote, ktorá si ho v letnom drafte vybrala z 9. miesta. Namiesto toho však počas celého turnaja cítil únavu, ktorú si nevedel vysvetliť. „Bol som na ľade 10 až 15 sekúnd a už som nevládal,“ povedal pre Ottawa Sun.

Rossi odvtedy nenastúpil na žiaden zápas, čo sa neskôr ukázalo ako veľké šťastie. Jeho príbeh je presvedčivým dôkazom, že covid nie je chrípočka a môže zmeniť život aj mladému a trénovanému športovcovi.

Rakúšan ho v uplynulých dňoch po prvý raz rozsiahlejšie vyrozprával pre zámorské médiá.

Šťastný, že žije. 19-ročný talent prekonal ochorenie v novembri, keď sa v úvode sezóny rozohrával vo švajčiarskom Zürichu. S vidinou šance ukázať sa na juniorských MS sa potom zrejme priskoro vrátil na ľad a covid mu spôsobil myokarditídu, teda zápal srdcového svalu.

Zistili to až lekári v Minnesote, ktorá ho po MS pozvala do prípravného kempu. „Doktori mi povedali, že ak by som odohral ešte jeden ďalší zápas, mohlo to skončiť úplne inak. Som šťastný, že žijem,“ povedal Rossi pre The Athletic.

Závažná diagnóza môže viesť až k zlyhaniu srdca. Vyľakaný Rossi najskôr zostal v Amerike so spomenutým krajanom Vanekom a chodil od lekára k lekárovi. Napokon sa po troch týždňoch vrátil do Rakúska a prežíval najhoršie dni svojho života.

„Vždy, keď som si večer líhal, bál som sa, že sa ráno už neprebudím. Pred spaním som býval smutný a plakal, pretože som sa toho desil. Vravieval som rodičom: ‚Mohli by ste zostať pri mojej posteli, až pokým nezaspím?‘ Ráno som bol vždy šťastný, že som sa prebudil,“ opisoval Rossi.

Okrem strachu o život prežíval niekoľko mesiacov aj sústavnú únavu. Táto skúsenosť zmenila jeho pohľad na pandémiu, keďže hokejista na začiatku sám patril k tým, ktorí ju zľahčovali.

„Na začiatku som si myslel, že covid nezasahuje mladých ľudí a športovcov a že ho nemôžem dostať – a ak už áno, tak budem v poriadku,“ povedal pre Ottawa Sun.

Nejasná budúcnosť. Rossi bol podľa svojich slov vždy zvyknutý tvrdo trénovať a pridávať si, no podľa vlastných slov niekoľko mesiacov len presedel na gauči. Hoci sa už teraz cíti lepšie, povolené má stále len vychádzky a nenáročný tréning.

Zápalom srdcového svalu si v minulosti prešli aj slovenskí hokejisti Rastislav Staňa či Martin Réway a u oboch mal výrazný vplyv na kariéru. Staňu doviedol až ku koncu kariéry a Réway dlho pauzoval, čo ho výrazne zabrzdilo v hokejovom rozvoji.

S Rossim v Minnesote počítali možno ako s budúcim centrom číslo jeden, no momentálne nikto nedokáže odhadnúť, ako dopadne jeho prípadný návrat.

V najbližších týždňoch ho v Rakúsku čaká séria prehliadok a testov, a ak dopadnú dobre, bude môcť začať s intenzívnejším tréningom. Verí, že by mohol stihnúť tréningový kemp Minnesoty na začiatku ďalšej sezóny.

Z najhoršieho je vonku a už nie je v bezprostrednom ohrození života, no jeho srdce po prekonaní zápalu už nemusí fungovať ako predtým.

„Z dlhodobého hľadiska spočívajú obavy v tom, že ak vrcholový športovec príde o desať percent z funkčnosti srdca, bude to preňho veľmi citeľné a spôsobí to výrazný pokles jeho športovej výkonnosti,“ vysvetlil pre The Athletic Bill Morice, prednosta Laboratória pre medicínu a patológiu na minnesotskej klinike Mayo.

Marco Rossi, jeho rodičia či agent napriek všetkému nie sú nahnevaní na Zürich a rakúsku reprezentáciu, že umožnili nedoliečenému hráčovi skorý návrat na ľad.

„Nechcem nikoho obviňovať. Covid bol pre každého niečo nové a nikto nevedel, ako naň správne reagovať. Som len rád, že som stále nažive,“ zopakoval Rossi.
02.05.2021 - 17:44:03
02
keyboard_arrow_up