BA hrádza, JuRaVa a ostatné trasy mimo Malých Karpát

https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/sest-kilometrov-havarijnom-stave-devinska-cesta-caka-opravu má sa robiť kompletne celý ten úsek. To že to viazne na EIA je druhá vec. Tak isto netreba zabúdať, že Sihoť je zdroj pitnej vody. Nehovoriac o tom, že ak sa bude tá cesta rozširovať, treba vysporiadať aj pozemky pod ňou. Čo tiež nejde len lusknutím prsta a nie každý s tým musí súhlasiť.

Ak sa niekto bojí na danom úseku jazdiť, stále je tu možnosť využiť na danom úseku služby MHD medzi zastávkami Sihoť - K zlatému rohu a odviesť sa autobusom.

Jediné čo mi je nepríjemné na tej ceste je ísť v strede jazdného pruhu v tých tmavých tôňach, kde je v pravej časti jazdného pruhu asfalt tak vydrolený a bez súdržnosti. Ten článok má už 2 roky. Nakoľko ako uvádzaš, si to projektuje mesto a musí vykupovať aj pozemky, tak pri ďalšej výhre Valla na 4 roky môžeme zabudnúť, že do roku 2026 sa niečo s Devínskou cestou udeje. Tam sú teraz nominovaný okolo neho tak neschopný ľudia, ktorý sa tam odložili z PS čo sa nedostali do parlamentu, že nevedia naprojektovať rekonštrukciu ani jednej menšej križovatky alebo nového kruhového objazdu a zadávajú to externým projektovým firmám. To sú presne projekty, ktoré si mesto za Ďurkovského a Ftáčnika realizovalo vo vlastnej réžii. Pritom Vallo s tými Povalačmi Slovenska má oproti týmto primátorom neskutočný balík peňazí, ktorý nevie použiť ani na opravu už existujúcej cykloinfraštruktúry, ktorá v meste už bola vybudovaná a nevedia ani to najjednoduchšie preasfaltovanie Devínskej cesty v tých najhorších úsekoch čo bol schopný robiť aspoň Neschopal Asfaltovič. Jediné čo dokázali premaľovať jazdné pruhy na buspruhy a ešte tam vtrepať cyklistov, ale bez adekvátneho rozšírenia na 4,5 m. Takže si v buspruhoch zavadzajú autobusy s cyklistami na rovnako úzkej ceste ako pred tým než použili farbu.

Jazdievam medzi Devínom a Riviérou. Cez víkend doobeda keď počítam autá oboma smermi pri jazde, nikdy som nenapočítal menej ako 50 áut.
lapaloma a Jano1987 mám aj zlé skúsenosti s vodičmi na tejto trase. Napríklad - sú schopný obiehať napriek tomu že oproti ide cyklista, ktorý sa nemá kde vyhnúť.
Jano1987 súhlasím, že je to cesta pre všetkých účastníkov. Pravidlá cestnej premávky platia pre cyklistov, ale aj pre vodičov áut.

Na JuRaVe medzi Racou a Sv. Jurom rozvoniava novy asfalt

toto sa nedavno aj mne na hradzi stalo, musel som uhnut uplne na kraj a aj tak okolo mna preleteli, jak keby som tam ani nebol.
Nechapem ako moze byt niekto tak sebecky a arogantny.

Prosím ťa, aký dlhý úsek opravujú? Je to už od konečnej električiek smer Jur, alebo až od tej zákruty Rybničnej, pri nadjazde?

To bude teraz radosť jazdiť do Jura. Celý Jur s novým kobercom, úsek na Pezinok na 70% s novým povrchom, ešte by to chcelo opraviť aj Grinavu a celý prejazd Pezinkom po zákrutu pri cintoríne a cestu na Šenkvice.

Zatial robia zhruba tento usek

ale cast vozovky je vyfrezovana aj pri krizi ako je nadjazd, tak sa da predpokladat, ze to potiahnu az tam.

JOLI ja chápem rozčarovanie, ale ozaj to nie je robota na lusknutie prstami.
Na začiatok:
1) treba vysporiadať pozemky a nie každý môže byť ochotný predať a isto sa nájdu aj špekulanti, prípadne tam môžu byť neznámy vlastníci, prebieha dedičské konanie atď. Na katasterportali sa dá pozrieť, koľkým ľuďom to vlastne patria tie pozemky
2) je to záplavové územie, navyše geologicky nestabilné. Teda treba geologické prieskumy, aby sa vedelo ako postupovať priamo na podloží, čo zo svahmi atď. Ak sa to má rozširovať, určite sa to dotkne aj svahov. Asi nikto nechce aby sa po 2 rokoch rozpraskala celá cesta.
3) sú 2 možnosti, buď rozšíriť cestu o plnohodnotné cyklopruhy (podľa normy má 1 pruh mať 1,25m, teda reálne treba o niečo viac ako 2,5m len pre cyklistov). Určite do toho bude kecať aj Cyklokoalície a neviem kto všetko ešte. Netreba zabúdať, že sú tam aj nejaké domy a majú ploty, sú tam zastávky MHD a hlavne CK sú dosť extrémisti. Za mňa, ako by autobusová zastávka (ten priestor na státie autobusu) bola v rámci cyklopruhu, nemám problém, autobus tam chodí raz za 20 minút či koľko, tak tú chvíľu cyklista počká, alebo obehne BUS. Ale pre CK neprijateľné, bus tam nemá čo robiť, takže bus by musel stáť priamo na v pruhu pre autá. Ok, ale čo to znamená? Že cestujúci by museli nastupovať cez cyklotrasu. Ak budeme realisti, cyklisti nemienia zastavovať na červenej, STPke, tak si myslíte, že budú dávať prednosť cestujúcim z autobusu? Asi ťažko. Šírka zastávky, teda toho priestoru musí byť minimálne 1,5m. Teda už tak k tomu úzkemu priestoru treba prirátať 1,5m na stranu. Úplne najlepším riešením by bolo, aby cyklotrasa išla poza zastávku. Ale pozor, tam potom treba prirátať 0,5m ako bezpečný odstup od pevnej prekážky, takže reálne sa bavíme o +2m. Ako to tam všetko dostať? Predpokladám, že z domov sa búrať nebude, ale bude treba rezať do svahov (nejaký ten strom padne za vlasť) a aj keď sa rozšíri cesta smerom kde to ide k Dunaju, bude treba minimálne násyp, teda ďalšie stromy šmyk. Ľudia spisovali petície kvôli náletovým burinám pri Chorvátskom ramene. Alebo ďalšia možnosť, samotná cyklotrasa by viedla úplne separátne, napríklad bližšie a nižšie k Dunaju. Zase treba sekať a rezať stromy a keďže to bude nižšie, je šanca, že to bude párkrát do roka pod vodou. To zas bude plaču, že ako sa to robilo, lebo niekto akurát vtedy musí tade ísť. Samozrejme k všetkému sa musia vyjadriť doktnuté úrady ale aj majitelia pozemkov. Toto nie je stavba cyklotrasy na zelenej lúke, ale v oklieštenom priestore, kde treba brať do úvahy milión vecí a samozrejme všetko musí byť podľa normy. Len projekt obyčajného rodinného domu+ stavba a kolaudačka je tak 12-18 mesiacov a to staviate na vlastnom pozemku a musíte sa dohodnúť max s 3 susedmi. Navyše každú zmenu musí odsúhlasiť XY úradov, ktoré na to majú 30 dní (bežne im to trvá aj viac ako 90 dní).

Nemal si uhnut. Jedine co je vacsie ako ich ego, je obava o tie ich kartonove presuvadla.

Nie kazdy jazdi na niecom z coho sa vyrabaju tanky v rusku 😁
Mne sa to napr este nestalo. Nikdy ma ziaden cyklista nevytlacil na hradzi ani o centimeter.


Btw kde je ten geologicky prieskum ked robili asfalt z devina do dnv. Po roku uz ten asfalt vyzeral katastrofalne. Korene to zas povyduvali a je to zas na prd. Zbytocna robota a peniaze do luftu ale tak provizka je vo vacku.

...a o karbónové tretry...

Samozrejme, že to nie je také jednoduché v týchto podmienkach Devínskej cesty. Ale iba zase pripomeniem, že čo sa robí už 16 rokov k tomuto projektu. Prečo sa už nepracovalo na výkupe pozemkov, projekčnej príprave, EIA, žiadosť o stavebné povolenie. Namiesto toho sa tu 16 rokov stále prešľapuje na mieste a na naráža hlavou do múru, ktorým je ostrov Sihoť. Už niekoľkokrát bolo povedané zo strany úradu životného prostredia, že cez ochranné pásmo sa proste nič budovať nebude. Nechceš snáď povedať, že za toto niekoľkoročné obdobie by sa tieto procesy nedali ukončiť do vydania stavebného povolenia a v tomto roku by sa mohol v súťaži vyberať zhotoviteľ s tým, že do konca roka by bol vybratý, podpísaný a v závere roka by mohol zahájiť výstavbu. V normálnej krajine, kde by post primátora nezastával v poslednej dobe produkt kvalitnej PR a na magistráte by boli ľudia, ktorí rozumejú svojej práci by sme sa už vozili po rozšírenej Devínskej ceste so samostatnými dostatočne širokými cyklopruhmi.

dnešná skúsenosť k tejto vašej debate ....

1. Jaroh - čiu hlavu pomazanú napadlo nakresliť ten "cyklopruh" na poliankach? Na kopci síce ničomu nepomôže ale ani nevadí, ale dolu kopcom v zákrutách je vyslovene nebezpečný, keďže tým pruhom idú ráno hore davy ľudí. Potom za patrónskym pivovarom ten pruh nakreslený tam, kde parkujú autá je čistý výsmech

2. Jano1987 - ďalej smerom na funus je to miestami úzke a nie je možné dodržať 1,5. Niektorí to neriešia a pomaly ma obišli, ďalší pekne spomalili a ja som sa im za odmenu pekne uhol na vhodnom mieste ... to je ohľaduplnosť v praxi a nie to vaše extrémistické teoretizovanie

JOLI žijeme v demokracii a v 4 ročných volebných cykloch. V niektorých prípadoch našťastie, inokedy na škodu.
Otázkou je, komu vlastne patrí tá cesta. Ak Devínu, ten je už roky v nútenej správe a 9 miliónov či koľko na to nenájdu, ani si nemôžu zobrať pôžičku na to. Ďalší problém je ten, že proste 4 ročné volebné obdobie. Každý starosta/primátor má inú víziu, teda to čo rozbehol jeden, môže zastaviť druhý. Napríklad električka do Petržalky, je to Vtáčnikov projekt, ale dokončený aspoň tá prvá etapa za Nesrovnala, ktorý kvôli tomu nepohol ani prstom, ale bol hrdina, dokončil etapu, ale na ďalšiu sa vybodol a musel to rozbehnúť znova Vallo. Keby Nesrovnal v električke rovno pokračoval, už to mohlo dávno stáť. Ak Valla nezvolia, tak bude dokončená za iného primátora a ľudia si zapamätajú, že za primátora XY sa to postavilo. Už sa zabudne, že to vlastne celé spísal niekto iný. To je riziko pri 4 ročnom volebnom cykle, že nikto veľmi nechce robiť dlhodobé projekty, lebo ak vyjdú, smotanu zlízne niekto iný, alebo že to stopne jeho nástupca. Chýba teda nejaká určitá kontinuita aspoň v dlhodobom plánovaní.

Paríž má skoro 200 rokov starý územný plán podľa ktorého sa ide. Samozrejme časom sa upravoval čiastočne, lebo kone vystriedali autá, došli železnice, rôzne nové technológie ale jadro toho územného plánu sa dodržiava.

V BA je to komplikovanejšie, 17 mestských častí. Chcete cyklotrasu z Petržalky do Rače? Prosím, treba to riešiť z Petržalkou, Starým/Novým mestom podľa toho kade by viedla a s Račou. Petržalka a Rača si povedia že ju chcú, Staré/Nové mesto, že nechcú a cyklotrasa sa nekoná. Takto isto aj cesty. Cesty I. a II. triedy patria pod magistrát, cesty III. triedy a nižšie pod mestské časti. Proste bordel a chaos plus z minulosti obrovské množstvo nevysporiadaných pozemkov na ktorých koľkokrát vyrástli cesty, či stavby, lebo však za komunistov všetko bolo naše, tak načo riešiť nejaké právne veci k tomu. Strýko má pozemky na východe Slovenska. Štát tam za bývalého režimu postavil cez jeho pozemky cesty a nejaké ďalšie stavby. Na niektorých miestach to má tak, že cesta ide 2m od kraja jeho pozemku, cesta a potom má ďalších 15m pozemku. Celý pozemok má na dĺžku 60m. Štát povedal, že vykúpi pozemky pod cestou. Ale čo má strýko robiť s tým 2x60m pozemkom? Tam nič nepostavíte, hneď za pozemkom je chránená krajinná oblasť, takže ani susedovi to nepredáte. Odmieta to predať. Buď to kúpia aj s tým 2m širokým pásom, alebo to nepredá vôbec a požaduje potom nájomné za využívanie pozemku. Podobné problémy sa týkajú stoviek ak nie tisícok ľudí. To je tiež obrovský problém, ak vám cesta prereže pozemok.

V rámci zjednodušenia, by asi bolo vhodnejšie, aby Bratislava bola 1 celok a nie 17 častí. Ale zase to má úskalia, kde čo ja viem, 15 mestských častí odsúhlasí niečo na území 16. mestskej časti, ktorej sa to nemusí páči, lebo to proste nezapadá do jej konceptu. A čo teraz?


Alebo pred 15-20 rokmi obiehali ľudia z vtedajších železníc obce na trase do Komárna, že by chceli po Dunajskú Stredu z BA prerobiť tú 1 koľajku na 2 koľajku, že potrebujú od obcí pomoc s vybavovaním vecí atď. Železnice dostali košom, že však 1 koľajka stačí podľa starostov. Pritom už vtedy sa hovorilo o stavebnom boome na ten smer. Bol som na jednej Vallovej prezentácií a ľudia sa mohli pýtať. Tak som položil otázku, že či mieni tlačiť na to, aby sa dopravné a podobné projekty v rámci BA a okolitých obcí nejak synchornizovali. Pamätám si časy, keď Bernolákovo malo pod 5000 obyvateľov a to mám 34 rokov. Pamätám si časy, keď medzi BA a Rovinkou bol skoro 3km voľný pás, to isté ak Rovinka a Dunajská Lužná. Dnes to je spojené súvislou zástavbou. Je logické, že ak mám riešiť dopravu v BA, potrebujem mať vyriešené aj spádovej oblasti. Odkiaľ a kam cestujú ľudia, v akom čase a v akých objemoch. Vallova odpoveď, jeho zaujíma len územie po značku, ktorá určuje koniec BA. Nič v zlom, ale takto sa nikam nedostaneme. V Chorvátskom grobe, časť Čierna voda je projekt pre 8 000 bytových jednotiek, odhadom cca 24 000 ľudí. Samotný Chorvátsky Grob mal v 2010 nejak 3400 obyvateľov, teraz ma 5200. V rámci tej výstavby developer nenavrhol škôlku, školu, zdravotné stredisko, úradné budovy, nemocnici, železnicu, proste nič, len obytné komplexy. Pre porovnanie, Dunajská streda má cca 22 tisíc obyvateľov. Všetkým starostom okolo to je jedno, aj Vallovi. Kde asi bude pracovať väčšina ľudí z tej Čiernej vody? Asi v BA, prípadne Trnava. Kam budú dávať rodičia deti? Zase BA a Trnava. Tým, že tam nie je železnica, ani autobusová stanica, ako budú ľudia odtiaľ chodiť? Autom. To bude cca 10-20 tisíc vozidiel. Čo s nimi? Kam s nimi? To bude ľudí zaujímať až vtedy, keď ten problém nastane, lebo každý sa hrá na svojom piesočku. V porovnaní s tým bude nejaká Devínska cesta najmenší problém.

Svoje ukázal aj Kusý napríklad. Jeho projekt JAMA. Stálo to cez 900 000€. Pritom bol tam projekt, že súkromná spoločnosť by tam vybudovala parkovací dom v podzemí (3 podzemné, 1 prízemné a 1 nadzemné podlažie) s tým, že celý objekt by bol zasypaný hlinou a zatrávnený teda vlastne umelý kopec a na jeho vrchu, by vznikli športoviská a park ako tam je teraz a spoločnosť by ten park odovzdala mestu za symbolické 1€. Parkovací dom pre viac ako 4 000 vozidiel, schovaný pred svetom. Nepomohlo by to? Neušetrilo by to obrovské finančné zdroje samospráve? Ale áno, ale pre Kusého to bol problém a preto vznikla JAMA. Jasne, chápem, že ľudia proti autám budú tlieskať, autá z povrchu by zmizli pod zem a bolo by viac priestoru. Či blbo rozmýšľam?

Devínska cesta je v správe magistrátu. Aj celý prejazd Devínom, teda aj Kremeľská. Takže tam je nejaká nútená správa Devína úplne bezpredmetná.
S ostatným čo píšeš sa stotožňujem. Podstatným problémom je tá roztrieštenosť kompetencii na území mesta a zodpovednosť, ktorú si prehadzuje mesto a 17 m.č. Tu je potrebná poriadna centralizácia riadenia mesta. Ušetrili by sa tým aj peniaze a zrýchlili procesy. No opäť vyhráva populistické videnie sveta a môžeme zabudnúť v tomto smere posun, keďže aj terajší primátor sa zastal existencie mestských častí.