+256
+258
Polo •
16. 12. 2013 o 9:04
🔥
+256
+258
+256
+258
Tak sa teda pochvalte. Ake hodinky mate, mali ste, alebo by ste chceli mat.
Zobraziť celý text
Diskusia (1 717)
Podobné témy
MTBIKER odporúča - Športové hodinky pre cyklistov a športovcov
-10% Garmin Instinct E - 45 mm hodinky, electric lime/electric lime (LE)
274 €
-10%
MOC 305 €
MTBIKER odporúča - Príslušenstvo k hodinkám
arrow_outward
matt: keď je toto u teba skromne, tak asi by som sa aj bal pozrieť do tvojej hodinkovnice ...jedine že by si ich kupoval ešte pred tým ako vyleteli do stratosféry, no ale aj tak...
matt: keď je toto u teba skromne, tak asi by som sa aj bal pozrieť do tvojej hodinkovnice ...jedine že by si ich kupoval ešte pred tým ako vyleteli do stratosféry, no ale aj tak...
Neuveris, ale ja som tie Hulky kupoval tesne predtym ako ludia objavili "caro" hodiniek a vtedy mi volali od Bechyne(-ho? / nikdy neviem ako to vyslovit ) ci chcem teda tie Hulky, alebo Batmany. Cakal som na ne cca mesiac a ako teraz pozeram fakturu tak som tam mal este aj zlavu z retailu...jj, to bol este svet v poriadku
Na druhe RLX co mam som uz vsak cakal 5+ rokov, ale dockal som sa ( to uz samozrejme bez zlavy ale za retail ). Prednedavnom som niekde cital, ze v Nemecku na ten model uz vobec nikoho nepisu a ak sa najde nejaky stastlivec co sa dostane do toho podla mna imaginarneho poradovnika, tak mu povedia 20+ rokov...to uz je slusny joke. To asi aby si to medzitym rozmyslel/zabudol na to/zomrel
Avšak nebolo tomu vždy tak, okolo roku 2004-2005, bol som v podstate primladý, keď už bolo zrejmé, že moje podnikateľské snahy nie sú úplne na zahodenie, a začínajú sa vyvíjať k bodu, kedy už v podstate budú bežať aj bez mojej priamej ingerencie. Vtedy som si postupne začal nachádzať cestu k hodinkám. A keďže som typ, ktorý sa v oblastiach mimo svojej expertízy vždy spolieha na špecialistov, postupoval som vždy po konzultáciách s klenotníkom v BA a jeho kolegom z Viedne. Prvé kúsky boli viac emocionálnou kúpou, avšak vždy nimi odobrenou. Neskôr išlo už len o investíciu, plánovanú a objednávanú na relatívne dlhšiu dobu vopred. Krízové roky 08-09 predstavovali vcelku dobrú príležitosť na investičné kúpy, niektorí “hraniční” kupujúci, ktorí si len tak-tak mohli dovoliť raritnejšie hodinky ako šperk, rušili objednávky, a tak sa to dalo.
Prosto, život bol gombička, nič negatívne sa ma (v mojej obmedzenosti) netýkalo, všetko bolo ako malo byť. Koncom roka 2013 počet hodiniek u mňa dosiahol číslo označujúce vek získania občianskeho preukazu. A prišiel 14.január 2014, neviem, nejako mi nebolo dobre v ten deň, potom bolo ešte horšie, a v podstate si pamätám až apríl 2014, keď som sa vrátil domov, ľahší o 25 kíl, s ubezpečením lekárov, že do budúcna som bez fyzických následkov. Keď som si sadol v dome do pracovne, pohľad mi padol na hodinky točiace sa vo winderoch, a zrazu mi prišli všetky tie strojčeky banálne, neprimerané, ba až hlúpe. Hoci sa inak nič nezmenilo, naopak navonok všetko išlo ako predtým, v skutočnosti už nič nebolo ako predtým. Tak ako si moje podnikateľské deti našli iných rodičov, našla si v priebehu rokov 2014-2019 iných majiteľov aj väčšina zlatých strojčekov na remienkoch. To torzo, čo zostalo, si dovolím vložiť do prílohy, sú to len kúsky, ktoré nevynikajú investičnou hodnotou, ale majú pre mňa osobitný a osobný význam, hoci som ich už 8 rokov nemal na ruke. Ak už nič né, syn bude mať čo nosiť keď dorastie a doštuduje. Momentálne to odmieta, ale tak, tempora mutantur et nos mutamur in illis..
P.s. krásne hodinky