Trošku o “pánovi majstrovi” 
Zomrel režisér Juraj Jakubisko
Vo veku 84 rokov zomrel režisér Juraj Jakubisko. Preslávil sa filmami ako Tisícročná včela, Nevera po slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, Nejasná správa o konci sveta, Bathory či rozprávkou Perinbaba.
Foto - TASR
Foto - TASR
Jakubisko patril k najznámejším slovenským tvorcom, prezývaný bol aj „Fellini východu“. Natočil niekoľko desiatok hraných i dokumentárnych filmov. Zomrel v noci z piatka na sobotu v Prahe, kde dlhodobo žil.
Ako režisér sa Jakubisko vyznačoval výrazným výtvarným cítením, ktoré je prítomné vo všetkých jeho filmoch a tvorí jednu zo základných charakteristík jeho tvorby.
Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 vo východoslovenskej obci Kojšov. V roku 1957 absolvoval štúdium fotografie na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a v rokoch 1959-1966 študoval v Česku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akademie múzických umení (FAMU).
Režijne debutoval filmom Kristove roky (1967). Nasledovali filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená 1990), ktoré zakázali v 70. rokoch minulého storočia a Jakubisko sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe.
Jeho film Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil po niekoľkoročnej odmlke bol majstrovským dielom. Nasledovala komédia Nevera po slovensky (1980).
Vrcholom jeho tvorby 80. rokov minulého storočia je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení, podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Predrevolučné obdobie uzavrel filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989).
V roku 1990 natočil film Takmer ružový príbeh, dokončil a uviedol do kín tragikomédiu Dovidenia v pekle, priatelia a začal pracovať na filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, ktorý mal premiéru v roku 1992.
Od roku 1993 žil Juraj Jakubisko spolu s manželkou, herečkou a producentkou Deanou Horváthovou a rodinou v Prahe.
Z roku 1997 je jeho film Nejasná správa o konci světa a z roku 2004 film Post coitum v hlavnej úlohe s talianskym hercom Francom Nerom.
Veľmi úspešným projektom Jakubiska bol film Bathory, historický veľkofilm o čachtickej pani, ktorá sa podľa legendy kúpala v krvi panien a ktorú prezentujú ako najväčšiu vrahyňu všetkých čias. Film vo svetovej premiére uviedli na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v českých Karlových Varoch v roku 2008.
V roku 2012 sa Jakubisko stal zrejme najstarším pacientom, ktorému v Česku lekári dali nové srdce.
Za svoju tvorbu získal Jakubisko množstvo ocenení, napríklad cenu československej kritiky za najlepší československý film roku 1967. V júni 2002 si prevzal cenu Zlatá kamera, ktorú udeľujú osobnostiam domácej i zahraničnej kinematografie za podiel na rozvoji filmového umenia na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach. Od januára 2003 bol tiež nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie. Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si Jakubisko prevzal v roku 2016.
Jeho filmy ocenili aj na Grand Prix Unicef, na MFF v Moskve a na MFF v Karlových Varoch. Výročnú cenu Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev mu udelili v roku 2003. Sošku leva získal za dlhodobý umelecký prínos pre český film. Českého leva získal aj v roku 2008 za divácky najúspešnejší film Bathory a tiež za výtvarný počin filmu Bathory.
V roku 2009 si prevzal Cenu Elsy Morante pre zahraničného režiséra. Medailu za zásluhy I. stupňa v oblasti v umenia mu v roku 2016 udelil český prezident Miloš Zeman.
Posledným Jakubiskovým filmom je pokračovanie kultovej filmovej rozprávky Perinbaba s názvom Perinbaba a dva svety, ktorej premiéra bola pôvodne plánovaná ešte pred Vianocami v roku 2019, no pre odklady z dôvodu pandémie koronavírusu sa dosiaľ do kín ešte nedostala. Dej novej Perinbaby nadväzuje na pôvodnú rozprávku.
Ako režisér spolupracoval Jakubisko vo veľkej miere aj s divadlom. V Slovenskom národnom divadle napríklad režíroval Suchoňovho Svätopluka a Krútňavu. (tasr, čtk, rtvs, n)
Zomrel režisér Juraj Jakubisko
Vo veku 84 rokov zomrel režisér Juraj Jakubisko. Preslávil sa filmami ako Tisícročná včela, Nevera po slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, Nejasná správa o konci sveta, Bathory či rozprávkou Perinbaba.
Foto - TASR
Foto - TASR
Jakubisko patril k najznámejším slovenským tvorcom, prezývaný bol aj „Fellini východu“. Natočil niekoľko desiatok hraných i dokumentárnych filmov. Zomrel v noci z piatka na sobotu v Prahe, kde dlhodobo žil.
Ako režisér sa Jakubisko vyznačoval výrazným výtvarným cítením, ktoré je prítomné vo všetkých jeho filmoch a tvorí jednu zo základných charakteristík jeho tvorby.
Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 vo východoslovenskej obci Kojšov. V roku 1957 absolvoval štúdium fotografie na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a v rokoch 1959-1966 študoval v Česku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akademie múzických umení (FAMU).
Režijne debutoval filmom Kristove roky (1967). Nasledovali filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená 1990), ktoré zakázali v 70. rokoch minulého storočia a Jakubisko sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe.
Jeho film Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil po niekoľkoročnej odmlke bol majstrovským dielom. Nasledovala komédia Nevera po slovensky (1980).
Vrcholom jeho tvorby 80. rokov minulého storočia je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení, podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Predrevolučné obdobie uzavrel filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989).
V roku 1990 natočil film Takmer ružový príbeh, dokončil a uviedol do kín tragikomédiu Dovidenia v pekle, priatelia a začal pracovať na filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, ktorý mal premiéru v roku 1992.
Od roku 1993 žil Juraj Jakubisko spolu s manželkou, herečkou a producentkou Deanou Horváthovou a rodinou v Prahe.
Z roku 1997 je jeho film Nejasná správa o konci světa a z roku 2004 film Post coitum v hlavnej úlohe s talianskym hercom Francom Nerom.
Veľmi úspešným projektom Jakubiska bol film Bathory, historický veľkofilm o čachtickej pani, ktorá sa podľa legendy kúpala v krvi panien a ktorú prezentujú ako najväčšiu vrahyňu všetkých čias. Film vo svetovej premiére uviedli na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v českých Karlových Varoch v roku 2008.
V roku 2012 sa Jakubisko stal zrejme najstarším pacientom, ktorému v Česku lekári dali nové srdce.
Za svoju tvorbu získal Jakubisko množstvo ocenení, napríklad cenu československej kritiky za najlepší československý film roku 1967. V júni 2002 si prevzal cenu Zlatá kamera, ktorú udeľujú osobnostiam domácej i zahraničnej kinematografie za podiel na rozvoji filmového umenia na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach. Od januára 2003 bol tiež nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie. Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si Jakubisko prevzal v roku 2016.
Jeho filmy ocenili aj na Grand Prix Unicef, na MFF v Moskve a na MFF v Karlových Varoch. Výročnú cenu Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev mu udelili v roku 2003. Sošku leva získal za dlhodobý umelecký prínos pre český film. Českého leva získal aj v roku 2008 za divácky najúspešnejší film Bathory a tiež za výtvarný počin filmu Bathory.
V roku 2009 si prevzal Cenu Elsy Morante pre zahraničného režiséra. Medailu za zásluhy I. stupňa v oblasti v umenia mu v roku 2016 udelil český prezident Miloš Zeman.
Posledným Jakubiskovým filmom je pokračovanie kultovej filmovej rozprávky Perinbaba s názvom Perinbaba a dva svety, ktorej premiéra bola pôvodne plánovaná ešte pred Vianocami v roku 2019, no pre odklady z dôvodu pandémie koronavírusu sa dosiaľ do kín ešte nedostala. Dej novej Perinbaby nadväzuje na pôvodnú rozprávku.
Ako režisér spolupracoval Jakubisko vo veľkej miere aj s divadlom. V Slovenskom národnom divadle napríklad režíroval Suchoňovho Svätopluka a Krútňavu. (tasr, čtk, rtvs, n)
