Nazdar, minule som počul o Diderot efekte, čo v skratke je špiralovite spotrebovanie a nakupovanie v ktorom človek dokáže si vytvoriť určitú identitu.
Poznáme všetci, že cyklistika môže byť drahá, či už samotný bicykel alebo to množstvo doplnkov alebo oblečenia sa vie zarezať do výplaty
U mňa sa to prejavilo ako som začal jazdiť cestu, začal som basic Allez hlinikovým bicyklom. Ten som vylepšil Zipp kolesami, pokúpil oblečenie Isadore, alebo pekné fizik tretry. Bola tam taka idea priblížiť sa tomu ako vyzerajú borci v pelotóne, je to ako taký typ kulútury alebo čo.
Nakoniec som zatúžil po kotúčovych brzdách a karbonovóm ráme, šak že zhodím par gramov, a brzdy budú bezpečnejšie, lebo okolo karbonových na Včkach sa chýruje že môžu streliť pri "prebrzdení", čo však v realite ma malú pravdepodobnosť, a je to skôr fáma. AVŠAK presne ten vírus toho mindless spotrebovania, sa vie toho chytiť a podsunúť mi to ako iracionálnu zámienku, šak na kotúčovkach budem jazdiť ešte bezpečnejšie.
Ako som si však kúpil nový karbonóvy bicykel, tak prišlo take rozčarovanie, ako opica po pijačke dokonca. Jednak na začiatku som musel ho viac setupovať - rezať krk na vidlici, alebo zmeniť predstavec, tak ma to trochu odladilo, ako keď feťak nedostane dávku, predsalen ten bicykel mi slúžil na znižovanie stresu z môjho workoholizmu.
Prvú sezónu som s ním najazdil úplne málinko. Avšak ta opica stačila na to, že som si uvedomil, že celé to náháňanie za tými zlepšovákmi je zbytočné.
Ďalšiu sezónu ako som jazdil na tom drahšom karbonóvom bicykle, som si uvedomil že viac som si to užíval na tom basic hliníkovom Alleze. Nevadil mi tam žiaden škrabanec, mohol som sa do toho agresívnejšie oprieť, a už som bol na ňom aj naučený padať. Na Braunsbergu som raz neubrzdil zatáčku a dal som tam s ním kotrmelec...
Dospel som k názoru že mi stačí hlinikový rám a akurat poriadne kolesa, aspoň nejake mid level carbon ako boli tie zipp 302ky.
Myslím, že pri tom higher-end bicykli sa mi tiež ukázal ďalši zákon - law of diminishing returns. A teda že tie drobnosti čo som získal - o niečo ľahší bicykel a o niečo možno bezpečnejšie brzdy mi pridali veľmi málo benefitov a teda pomer cena-výkon ma určité sedlo z ktorého sa už neoplatí štverať hore.
Teraz cyklistiku a jej iracionalnu stranku rozoberal v par tweetoch aj Nassim Nicholas Taleb tak mi napadlo to otvoriť aj tu. Mal tam post o nejakom týpkovi čo dokonca klamal žene koľko utráca za bicykle. Pre mladšie zoomerske ročníky možno poznáte cat3 memes na instagrame, kde tiež často prázdna peňaženka-drahé komponenty je pointa vtipov...
Ako to vidíte vy? Stiahol niekoho podobne tento "Diderot" efekt? Poznáte podobné červy v realite?
Poznáme všetci, že cyklistika môže byť drahá, či už samotný bicykel alebo to množstvo doplnkov alebo oblečenia sa vie zarezať do výplaty
U mňa sa to prejavilo ako som začal jazdiť cestu, začal som basic Allez hlinikovým bicyklom. Ten som vylepšil Zipp kolesami, pokúpil oblečenie Isadore, alebo pekné fizik tretry. Bola tam taka idea priblížiť sa tomu ako vyzerajú borci v pelotóne, je to ako taký typ kulútury alebo čo.
Nakoniec som zatúžil po kotúčovych brzdách a karbonovóm ráme, šak že zhodím par gramov, a brzdy budú bezpečnejšie, lebo okolo karbonových na Včkach sa chýruje že môžu streliť pri "prebrzdení", čo však v realite ma malú pravdepodobnosť, a je to skôr fáma. AVŠAK presne ten vírus toho mindless spotrebovania, sa vie toho chytiť a podsunúť mi to ako iracionálnu zámienku, šak na kotúčovkach budem jazdiť ešte bezpečnejšie.
Ako som si však kúpil nový karbonóvy bicykel, tak prišlo take rozčarovanie, ako opica po pijačke dokonca. Jednak na začiatku som musel ho viac setupovať - rezať krk na vidlici, alebo zmeniť predstavec, tak ma to trochu odladilo, ako keď feťak nedostane dávku, predsalen ten bicykel mi slúžil na znižovanie stresu z môjho workoholizmu.
Prvú sezónu som s ním najazdil úplne málinko. Avšak ta opica stačila na to, že som si uvedomil, že celé to náháňanie za tými zlepšovákmi je zbytočné.
Ďalšiu sezónu ako som jazdil na tom drahšom karbonóvom bicykle, som si uvedomil že viac som si to užíval na tom basic hliníkovom Alleze. Nevadil mi tam žiaden škrabanec, mohol som sa do toho agresívnejšie oprieť, a už som bol na ňom aj naučený padať. Na Braunsbergu som raz neubrzdil zatáčku a dal som tam s ním kotrmelec...
Dospel som k názoru že mi stačí hlinikový rám a akurat poriadne kolesa, aspoň nejake mid level carbon ako boli tie zipp 302ky.
Myslím, že pri tom higher-end bicykli sa mi tiež ukázal ďalši zákon - law of diminishing returns. A teda že tie drobnosti čo som získal - o niečo ľahší bicykel a o niečo možno bezpečnejšie brzdy mi pridali veľmi málo benefitov a teda pomer cena-výkon ma určité sedlo z ktorého sa už neoplatí štverať hore.
Teraz cyklistiku a jej iracionalnu stranku rozoberal v par tweetoch aj Nassim Nicholas Taleb tak mi napadlo to otvoriť aj tu. Mal tam post o nejakom týpkovi čo dokonca klamal žene koľko utráca za bicykle. Pre mladšie zoomerske ročníky možno poznáte cat3 memes na instagrame, kde tiež často prázdna peňaženka-drahé komponenty je pointa vtipov...
Ako to vidíte vy? Stiahol niekoho podobne tento "Diderot" efekt? Poznáte podobné červy v realite?
