Vojna na Ukrajine # skúsenosti # poradenstvo # rady # diskusia

je to hanba zapadu, ze pri svojej ekonomickej sile nedokazal dodat Ukrajine tolko zbrani, aby mohla spravit uspesnu protiofenzivu. Hlavne Europa je absolutne nepripravena na akykolvek konflikt, alebo co i len krizu. Toto nas moze v buducnosti dost mrziet. Mame ustrachanych politikov, ktori sa boja spravit akekolvek rozhodnutie. Vidiet to napriklad pri imigracnej krize. Namiesto, aby sa k tomu razne postavili, alibisticky posielaju miliony eur Turkom a africkym krajinam, aby to vyriesili za nich. Ako sa hovori: “Hard times create strong men. Strong men create good times. Good times create weak men. And, weak men create hard times.” Sme v tej poslednej faze.

je to hanba zapadu, ze pri svojej ekonomickej sile nedokazal dodat Ukrajine tolko zbrani, aby mohla spravit uspesnu protiofenzivu. Hlavne Europa je absolutne nepripravena na akykolvek konflikt, alebo co i len krizu. Toto nas moze v buducnosti dost mrziet. Mame ustrachanych politikov, ktori sa boja spravit akekolvek rozhodnutie. Vidiet to napriklad pri imigracnej krize. Namiesto, aby sa k tomu razne postavili, alibisticky posielaju miliony eur Turkom a africkym krajinam, aby to vyriesili za nich. Ako sa hovori: “Hard times create strong men. Strong men create good times. Good times create weak men. And, weak men create hard times.” Sme v tej poslednej faze.

dronový masaker.peklo pre pechotu...doslova.

https://twitter.com/markito0171/status/1735208284057932236

https://twitter.com/VozimDrony/status/1735553782149169270

Najpresnejší opis vzťahu medzi Rusmi a ich lídrom je snaha zachovať status quo. Jednoducho povedané: nech je všetko stále tak, ako je to teraz.

Má to svoju logiku. U Rusov panuje presvedčenie – nie neopodstatnené –, že akékoľvek zmeny budú len k horšiemu. Túto skúsenosť prevzali od svojich rodičov, prarodičov…

Je to ešte živá skúsenosť, pretože si ju naposledy potvrdili v deväťdesiatych rokoch. Vtedy nastúpilo obdobie frustrácie, ktoré nasledovalo po likvidácii komunistickej perspektívy.

Vzápätí nastúpila ďalšia frustrácia, keď sa zrútila demokratická perspektíva. A nezostalo nič.

Rusi boli nadšení, hoci museli vedieť, že bol porušený zákon, medzinárodné právo. Velebia toho, kto sa k tomuto porušeniu pravidiel odhodlal. Čo to vypovedá o ruskej spoločnosti? Že pre ňu pri ceste za dosiahnutím „posvätných cieľov“ nie je zákon prekážkou?

Vlastne áno. Neformálne je pre nás dôležitejšie než formálne.

To sa však netýka len obsadzovania cudzích území. Predstavte si, že vás zadrží polícia. V tej chvíli je pre ruského občana zásadne dôležité, či narazí na dobrého alebo zlého policajta.

Všade takí sú, aj u vás. Ale u nás to má rozhodujúci význam. Buď sa s ním dohodnete, podplatíte ho, alebo nie. Je to omnoho dôležitejšie než zákon, ktorým sa má policajt riadiť. Nie vy sa riadite zákonom, ale zákon vami.

Pred stopäťdesiatimi rokmi takto žili aj českí dedinčania. Predstavy o fungovaní spoločnosti u vás boli identické, aké sú dnes u nás.

Takže vy v Rusku žijete ako agrárne spoločenstvo v Európe pred stopäťdesiatimi rokmi?

Je to naše špecifikum, ktoré veľa vysvetľuje. Agrárna spoločnosť žila podľa zákonov občiny. A to sú neformálne zákony.

Ruská spoločnosť bola v jednej chvíli násilne vytrhnutá z dedinského prostredia a presídlená do miest. Z roľníkov urobili robotníkov, dedinčanov napchali do priemyselnej výroby.

Ale aj nás zasiahla priemyselná revolúcia, rástli mestá, prichádzali sem ľudia z dedín…

Tento vývoj bol v tej časti Európy, kam patríte aj vy, rozložený do stoviek rokov. My sme takým prirodzeným vývojom neprešli.

Kapitalizmus u nás bol marginálna záležitosť koncentrovaná do niekoľkých malých lokalít. Týkal sa veľmi malého počtu ruského obyvateľstva. Zvyšok bol jednoducho v krátkom čase napchaný do miest, kam si však priniesol svoj dedinský spôsob existencie.

Počas krátkeho obdobia boli zničené spoločenstvá rodov, ktoré žili v pospolitosti na jednom mieste po mnoho generácií.

...
Rusi sú presvedčení, že ľudia z tajných služieb konajú tajne, ale že nech robia čokoľvek, vždy bránia Rusko pred nepriateľmi.

A že ich teda Rusko má!

To je predsa hlavný koncept ruského štátu – je založený na tom, že je obklopený nepriateľmi. Veľmi stará tradícia. Vonkajší tlak dokáže zjednotiť spoločnosť, čo využívali aj iné režimy. Je to taká banálna konštrukcia, ale funguje.

Pre Rusko je teraz hlavným nepriateľom Západ. Prečo?

Začiatok tohto súperenia musíme datovať do čias rozdelenia kresťanskej cirkvi na západnú a východnú. Do obdobia sporov medzi pápežom a patriarchom, medzi dvoma svetmi. Tento trend pokračuje.

Vo vzťahu k Západu v Rusku vždy panovala dvojakosť. Rusi uznávajú, že Západ je na tom v mnohých ohľadoch lepšie. Výrobky aj technológie máte dokonalejšie. Ale my na Východe sme zase omnoho lepší v duchovnej oblasti.

Výhrady Rusov k Európe majú v súčasnosti naozaj prapodivnú podobu – najväčší hriech Európy v očiach Rusov je jej tolerancia. V dnešnom Rusku je tolerancia považovaná za neslušné slovo. Predovšetkým tolerancia k sexuálnym menšinám.

Európa sú dnes pre Rusov predovšetkým homosexuáli, ktorí „sa valia na Rusko“ a chcú z neho urobiť dúhové spoločenstvo. U nás sú homosexuáli považovaní za to najväčšie nebezpečenstvo. Sú hlavným dôvodom pohŕdania Rusov vami, Európanmi.

Mnoho Rusov však predsa v Európe bolo. Videli, ako žijeme… Ako takej blamáži môžu veriť?

Ja viem, že to znie hlúpo a zábavne. Ale v skutočnosti to nie je smiešne.

Tieto veci zasahujú sféru ľudskej sexuality. Veľmi hlboké a často v našich predstavách temné hlbiny ľudskej existencie. Chcelo by to Freuda…

Mňa samého dosť udivuje, ako veľmi je v Rusku populárna teória homosexuálneho nebezpečenstva prichádzajúceho zo Západu.