Takých nás tu bude viacej, čo sa rozhodovali, či mu aspoň trochu pomôcť a predĺžiť ešte chvíľu život alebo radšej uspať a nenechať ho sa trápiť ( u nás bohužiaľ pes svokrovcov).
Tak či tak to bude ťažké rozhodovanie.
Tak či tak to bude ťažké rozhodovanie.
vo vysledku neviem, co je pre mna na tom horsie, ci toto "hranie sa na boha" rozhodovanim o byti/nebyti, alebo strata toho psa sama o sebe
prisiel som k vetovi s uplne zdravym psom, len trochu grcal. po prehmatani isiel do sedacie, aby sa dalo poriadne urobit sono. Velky nador na prostate, nejaka metastaza tlacila na zaludok. Pes spi, doktor sa pyta ci ho vobec chceme zobudzat. Plakala aj doktorka...
Aj preto si kazdy raz poviem, ze uz cez toto dalsi raz nechcem ist a nechcem dalsieho psa...
vo vysledku neviem, co je pre mna na tom horsie, ci toto "hranie sa na boha" rozhodovanim o byti/nebyti, alebo strata toho psa sama o sebe
"S velkou mocou prichadza aj velka zodpovednost." Vzdy je to rozhodnutie na majitelovi, ale nie vzdy si majitel uvedomuje, ako to zviera strasne trpi, kedze nevie hovorit a casto na nom nic nevidno. V podstate sa na problem casto pride az velmi neskoro, teda v case, ked by sa uz clovek davno zvijal v bolestiach. Na toto treba vzdy mysliet pri rozhodovani, ci to predlzovat (ani eutanazia nevznikla len tak z nudy).
