+236
+238
Jezus •
2. 5. 2019 o 11:23 +236
+238
https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=2208060219281939&id=1025467950874511
posledný komentár: 5. 7. 2023 o 16:53
posledný komentár: 2. 9. 2011 o 21:22
Pinarello PRINCE FX TiCR Ultegra Fulcrum Wind 400 disk bicykel, červená
6 999 €
MOC 7 099 €
Výpredaj -20% Cannondale Synapse Carbon 2 RL bicykel, beetle green
3 499 €
-20%
MOC 5 199 €
-35% Bianchi Infinito CV Disc Rival eTap AXS bicykel, sivá, veľ. 57
3 899 €
-35%
MOC 5 999 €
Výpredaj -18% Orbea ORCA M20iTEAM 28 bicykel, modrá/strieborná
4 749 €
-18%
MOC 5 799 €
Výpredaj -22% BMC Teammachine SLR SIX bicykel, neónová červená/čierna
2 099 €
-22%
MOC 2 999 €
Novinka -15% Giant Propel Advanced 1 bicykel, lcicle white
3 549 €
-15%
MOC 4 399 €
Novinka -18% Raymon Kirana Ultra bicykel, carmine red stealth
3 299 €
-18%
MOC 4 499 €
Výpredaj -32% Giant TCR Advanced Pro 0 Disc Compact bicykel, carbon
3 049 €
-32%
MOC 4 499 €
Novinka -16% Superior RR 9.4 bicykel, gloss red/white, poškodená pravá kľuka
2 059 €
-16%
MOC 2 449 €
-28% Sharvan City 3 speed 18 skladací bicykel, multicam/strieborná
999 €
-28%
MOC 1 609 €
-33% Sharvan City 3 speed 18 skladací bicykel, čierna/strieborná
999 €
-33%
MOC 1 489 €
-38% Sharvan City 3 speed 18 skladací bicykel, carbon/strieborná
999 €
-38%
MOC 1 609 €
-31% Sharvan City 3 speed 18 skladací bicykel, biela/čierna, poškriabaný
949 €
-31%
MOC 1 379 €
arrow_outward
Myslím, že už viackrát sa tu opakovalo, že treba uvádzať aj aspoň stručnú anotáciu linku, teda že o čo v tom linku ide.
https://www.trencinak.sk/clanky/7656/vodica-pri-dubnici-nad-vahom-napadol-cyklista-na-jedno-oko-uz-zrejme-nikdy-neuvidi
.
https://tvnoviny.sk/domace/clanok/970969-cyklista-mal-po-hadke-napadnut-vodica-auta-zrejme-prisiel-o-zrak-na-pravom-oku
Ak z nich mal niekto potrebu si vyrozprávať a objasniť situáciu, ktorú vodič spôsobil a bola vnímaná ako ohrozenie, tak si to mal riešiť jeden z nich muž vs muž.
A nie hon na cyklistov tu nebude. Ten už tu dávno je, keď vodiči agresívne a bezdôvodne zrážajú cyklistov, spôsobujú nehody, kde cyklisti ostávajú bez pomoci zranený až mŕtvy a oni ujdú zbabelo z miesta nehody alebo ich spôsob jazdy je taký, že svojou nedbalosťou cyklistov zrazia napr. pri nebezpečnom predchádzaní.
Ak ich priamo ohrozil mali volat policajtov.
Zial vela ziletkarov si mysli, ze su Sagan. Neuvedomuju si, ze auta okolo niesu ich sprievodne…
Zo zaznamu kamery z auta by som mohol spravit zostrih “oda arogancie na dvoch kolesach”.
Iny sudok… uz vozim kameru, aj ked idem na bajku do prace, masaker kolko soferov cumi do mobilu, ked vchadza do krizovatky alebo vchadza na cestu z miesta mimo cesty.
Panovi hlavne skore a kompletne uzdravenie.
a soferi si tiez neuvedomuju, ze niesu nase sprievodne auta a nejde mi prave podavat bidon so zemlou ked ide okolo mna.
nedavno som mal rozhovor s jednym ktory mi vysvetlil jeho predstavu - ze keby sa viac natlacim na tie odstavene auta na kraji cesty a on sa na mna nalepi tak sa tam krasne zmesti, nemusel by brzdit a par sekund sa zamnou vliect. mal otvorene okna a pocul som ako moc mu zavadziam, o par metrov zastavil, preto doslo k rozhovoru, ze kde je problem.
situacia je vyhrotena mentalitou tohto naroda.
Hlboko súhlasím.
Presne kvoli takymto kretenom za volantom mam na prilbe kameru. Nastastie az taketo extremy ma obchadzaju. Ak v buducnosti bude treba, kupim aj 360 kameru, ale chapem, ze to nikoho nenauci byt ohladuplny.
Ale badam rozdiel, ked soferi vidia kameru.
Napíšem osobnú skúsenosť a lto vie, že ja som naozaj tá, ktorá trvá na dodržiavaní pravidiel a z duše neznášam konflikty.
Ako príklad dám poslednú jazdu cez Malé Karpaty do BA, ale príkladov je na celú knihu. Ťahám 150 km a 3100 výškových na MTB, na Pezinskej Babe sa ku mne pripoja priatelia a ideme spolu do BA. Dlho sme sa nevideli, ja ovešaná ruksakom, brašňami, keďže idem na dva dni. Uťahaná ako kôň, ale šťastná ako blcha ? V práci mi vyšla šichta 12+2. Prišla som domov 22:40 a o 2:07 som už sedela v rýchliku smer Trnava.
Šľapeme krátky asfaltový úsek niekde pri Limbachu a s kamarátom sme išli vedľa seba, druhý bol predo mnou . Žiadne autá tadiaľ nešli. Áno, bola som viac v strede ako na kraji cesty. Vtedy okolo nás prešiel cestný cyklista, vysoké biele ponožky, obtiahnutý značkový dres, drahý bike, v ruke mu chýbalo už len tekvicové Latte.
Drel hore kopcom a ja som mu veľmi zavadzala. PIXI TAM! kričal na mňa. A to ostatné som už našťastie nepočula. Podľa mňa kričať po žene nadávky, ale byť krásny, to už je len vizitka.
Keď som išla cez Malé Karpaty tiež do BA a mala som natiahnutú trasu cez mesto (pre mňa je to nočná mora) hodilo ma cez nejakú divnú y-novú križovatku okolo mosta. Fakt som nevedela prejsť. Ale opatrne som odbočila a pán v aute videl, že som nabalená a zrejme sa tu nevyznám, zastavil, zastavili aj všetci ostatní a nechali ma prejsť. Poďakovala som a pána za volantom som rozosmiala, lebo videl moje zúfalstvo
Keď ťahám dlhé jazdy, som nabalená, mám často veľa oblečenie opásaného okolo pásu. Keď dokúpim potraviny, už do batohu nevôjde napríklad bunda atď.. Sú miesta, keď sa musím presunúť na MTB po asfalte. Keď vtedy okolo mňa prechádzajú cestní cyklisti, idú ma prepichnúť pohľadom a pri strete 20 cyklistov sa reálne pozdraví maximálne jeden! Pripadám im asi ako socka. Nemám mega drahé oblečenie, nie som nastajlovaná ako do mesta na kávu. Áno, aj toto je výsledok tých nezmyselných článkov a posudzovania cyklistov, ako majú chodiť oblečení a čo je cyklistické faux pas.
Ale chalan ide 60 km výjazd po rovine, vyvoňaný, krásne oblečený, kvôli KOMu ide vyzabíjať ľudí okolo seba, pozdraviť sa to nevie, ešte mi vynadá... Ja som rada, že mám dospelé deti a môžem konečne tráviť voľný čas tak, ako chcem, na biku a v prírode, bez tréningov, bez FB, či Instagramu a milióna fotiek, ovešaná vecami, ale v ten deň idem 14 hodín na MTB a on mi nechá pocítiť, aká som úbohá. A pritom nič nevie o tom, kam idete, koľko km už máte v nohách, čo robíte, kto ste...
Čo tým chcem povedať je, že táto doba je doba plná agresívnych ľudí, povrchných ľudí, ľudí, ktorí bezhlavo idú za svojím, ľudí, ktorí trpia narcizmom, ľudí, ktorí nie sú ochotní pomôcť, ľudí, ktorí súdia knihu podľa obalu, ľudí, ktorí hundrú a sťažujú sa na všetko..
Niekedy sa treba zastaviť, byť k sebe milší. Nikdy neviete, čo človek, na ktorého idete kričať a súdiť ho, má v tej chvíli za sebou. A vedzte, že keby to drahé cyklistické vybavenie dostal tuto Jano z Poruby, ktorý každý deň chodí v mokasínach do roboty 25 km na železnom biku, tak zmetie z cesty v tej rýchlosti aj kamión.
Dúfam, že viete, čo som tým chcela povedať, ako som to celé myslela. Netreba sa hrať na frajerov. Treba byť ČLOVEKOM
Napíšem osobnú skúsenosť a lto vie, že ja som naozaj tá, ktorá trvá na dodržiavaní pravidiel a z duše neznášam konflikty.
Ako príklad dám poslednú jazdu cez Malé Karpaty do BA, ale príkladov je na celú knihu. Ťahám 150 km a 3100 výškových na MTB, na Pezinskej Babe sa ku mne pripoja priatelia a ideme spolu do BA. Dlho sme sa nevideli, ja ovešaná ruksakom, brašňami, keďže idem na dva dni. Uťahaná ako kôň, ale šťastná ako blcha ? V práci mi vyšla šichta 12+2. Prišla som domov 22:40 a o 2:07 som už sedela v rýchliku smer Trnava.
Šľapeme krátky asfaltový úsek niekde pri Limbachu a s kamarátom sme išli vedľa seba, druhý bol predo mnou . Žiadne autá tadiaľ nešli. Áno, bola som viac v strede ako na kraji cesty. Vtedy okolo nás prešiel cestný cyklista, vysoké biele ponožky, obtiahnutý značkový dres, drahý bike, v ruke mu chýbalo už len tekvicové Latte.
Drel hore kopcom a ja som mu veľmi zavadzala. PIXI TAM! kričal na mňa. A to ostatné som už našťastie nepočula. Podľa mňa kričať po žene nadávky, ale byť krásny, to už je len vizitka.
Keď som išla cez Malé Karpaty tiež do BA a mala som natiahnutú trasu cez mesto (pre mňa je to nočná mora) hodilo ma cez nejakú divnú y-novú križovatku okolo mosta. Fakt som nevedela prejsť. Ale opatrne som odbočila a pán v aute videl, že som nabalená a zrejme sa tu nevyznám, zastavil, zastavili aj všetci ostatní a nechali ma prejsť. Poďakovala som a pána za volantom som rozosmiala, lebo videl moje zúfalstvo
Keď ťahám dlhé jazdy, som nabalená, mám často veľa oblečenie opásaného okolo pásu. Keď dokúpim potraviny, už do batohu nevôjde napríklad bunda atď.. Sú miesta, keď sa musím presunúť na MTB po asfalte. Keď vtedy okolo mňa prechádzajú cestní cyklisti, idú ma prepichnúť pohľadom a pri strete 20 cyklistov sa reálne pozdraví maximálne jeden! Pripadám im asi ako socka. Nemám mega drahé oblečenie, nie som nastajlovaná ako do mesta na kávu. Áno, aj toto je výsledok tých nezmyselných článkov a posudzovania cyklistov, ako majú chodiť oblečení a čo je cyklistické faux pas.
Ale chalan ide 60 km výjazd po rovine, vyvoňaný, krásne oblečený, kvôli KOMu ide vyzabíjať ľudí okolo seba, pozdraviť sa to nevie, ešte mi vynadá... Ja som rada, že mám dospelé deti a môžem konečne tráviť voľný čas tak, ako chcem, na biku a v prírode, bez tréningov, bez FB, či Instagramu a milióna fotiek, ovešaná vecami, ale v ten deň idem 14 hodín na MTB a on mi nechá pocítiť, aká som úbohá. A pritom nič nevie o tom, kam idete, koľko km už máte v nohách, čo robíte, kto ste...
Čo tým chcem povedať je, že táto doba je doba plná agresívnych ľudí, povrchných ľudí, ľudí, ktorí bezhlavo idú za svojím, ľudí, ktorí trpia narcizmom, ľudí, ktorí nie sú ochotní pomôcť, ľudí, ktorí súdia knihu podľa obalu, ľudí, ktorí hundrú a sťažujú sa na všetko..
Niekedy sa treba zastaviť, byť k sebe milší. Nikdy neviete, čo človek, na ktorého idete kričať a súdiť ho, má v tej chvíli za sebou. A vedzte, že keby to drahé cyklistické vybavenie dostal tuto Jano z Poruby, ktorý každý deň chodí v mokasínach do roboty 25 km na železnom biku, tak zmetie z cesty v tej rýchlosti aj kamión.
Dúfam, že viete, čo som tým chcela povedať, ako som to celé myslela. Netreba sa hrať na frajerov. Treba byť ČLOVEKOM
Ja ťa chápem. Ale pre vysvetlenie pri tých cestných cyklistoch. Ide o určité nabubrelé ego. Nie je to o nejakej nafúkanosti alebo opovrhovaní iných skupín ako cykloturisti a podobne čo je ten tvoj prípad a tak nejak som to z tvojho opisu pochopil. Ide skôr o také súťaživé ego medzi nimi (nami žiletkármi). Na konci dňa sme zase aj tak zase veľký kamaráti a uťahujeme si zo seba.
Navyše toto ego je aj dôležitou povahou ako si zachovať zdravie a život na cestách, po ktorých jazdíme. A áno priznám sa aj ja sám za seba, že vysadnutím na bicykel sa povahovo dosť mením a proste si nenechám skákať po hlave od nikoho, lebo viem, že pokiaľ si ten priestor na tej ceste nevynútim, tak je problém. A to sa samozrejme môže prenášať aj potom na iných cyklistov ako ty, ktorá máš túto skúsenosť s cestným cyklistom, ktorý si cez tie poznámky a okriknutie vynucoval svoj priestor.
Poznámky ako je niekto navoňaný a vystajlovaný prehliadnem. Myslím, že toto je vecou každého podľa svojej chute, možnosti a ochoty do toho investovať. Socializmus sme tu už mali, kde nikto nemal nič a každý si závidel.
Takze radsej uz kaslem na konflikty, a idem ticho dalej. Karma je svina a funguje.
Takze radsej uz kaslem na konflikty, a idem ticho dalej. Karma je svina a funguje.
Či je to karma alebo nie, veľa vecí už aj ja vypúšťam. Čím som starší má nebaví sa stále s niekým handrkovať a hlavne sa pripravovať o čas na jazdu.