corsair 
Podobné témy
posledný komentár: 3. 5. 2026 o 19:10
MTBIKER odporúča - Prepravné obaly a kufre na bicykel
MTBIKER odporúča - Prepravné obaly a kufre na bicykel
posledný komentár: 3. 5. 2026 o 19:10
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
Public
111. deň tripu
V noci pár krát spŕchlo. Len som zavše ohmatal stan, či netečie niekde a pokračoval som v spánku. Ráno, keď som vstal, bol ešte mokrý, tak som varil ostošesť, kým nevyschol. Zbalil som sa a vyrazil. Bolo dosť chladno. Keďže som musel časť z môjho kempoveho miesta na cestu prejsť po poli, bajk bol dosť blatový. Aj moje topánky, tie som ale očistil o trávu, o cestu a o obrubníky. Bajk som nechal tak, chvíľu to išlo ťažšie, kým blato z blatníkov neodlietalo. Hneď v Zrenjanine, po 6-7km jazdy, som vbehol do Lidla, potom ešte do mäsiarstva a videl som aj pracovné odevy, tak tam mali nepremokavé nohavice, akoby návlek na nohavice. Pokračoval som a cesta akoby vôbec nešla. V Bečeji som zas navštívil Lidl, ani nie kvôli jedlu ale skôr kvôli wi-fi. A napadlo mi, že mám aj celkom spotrebu. V Bačkej Topole som na pumpe nechal mobil na nabíjačke vnútri a vonku powerbanku a odišiel som obďaleč do uličky, tam som pri bicykli, aby to vyzeralo, že opravujem, uvaril kávu a zjedol k tomu sušienky. Aj tak nik nešiel okolo, takže pohoda. Bol som zobrať mobil, powerbanku a pokračoval som. Niečo mi kvaplo na kapucňu a zľakol som sa, že bude pršať. Bunda (10ročný pršiplášť z decathlonu) síce nepremokavá je ale na rukáve je trochu roztrhnuta, čo už som lepil duckttapom avšak nedržalo to. V Bajmoku na zastávke som sa to rozhodol opraviť natrvalo. Narovnal som to na lavičke, kus dakttejpu som dal akoby dovnútra a vonkajší materiál bundy som na to nacapil aby držal napnutý. Potom som to nasurovo natrel vulkanizačným lepidlom, nechal trochu zavädnúť a pritlačil som na to pásy daktejpu. S výsledkom som bol spokojný, vyrazil som na hranicu Bajmok - Bácsalmás. Prišiel som o 22:26, hranica bola zatvorená a colník povedal, že mám ísť na Suboticu alebo čakať do rána do siedmej. Chcel som dnes ešte v Maďarsku prejsť aspoň nejaký kus cesty tak som rozmýšľal... Lenže to by znamenalo plus päťdesiat kilometrov, takže tri hodiny alebo viac a bol by som stále na tom istom. Rozhodol som sa ostať kempovať neďaleko hraníc.
Public
112. deň tripu
Ráno som sa zobudil, ešte bola tma tak som ešte pospal. Čaj, raňajky, zbalil som veci, naložil na bajk a začudoval som sa, ako mi to už ide. Potom som išiel do hranice. Srbská strana ok, keďže som opúšťal krajinu, Maďarská strana, pasovák bez slova, potom vyšiel vojak a poprezeral brašne. Hľadal cigarety a alkohol. Bajmok-Bácsalmás. Začal som pedálovať a zdalo sa mi, že stojím na mieste. Cesta bola super, takmer bez áut. Vo väčších dedinách ma oslovovali a prihovárali sa mi ženy (rómky pracujúce vpp) a to už nebolo nepríjemné. Divné, ako sa mi zmenil pohľad na to, čo je otravné. Toto mi prišlo dosť lichotivé. Snažil som sa ísť čo najviac po cestách nižších tried aby som mal cesty bez áut a aj tak som raz vybehol na cestu prvej triedy ale zákaz tam nebol. Od kruhového objazdu bola značka, tak som išiel po cyklochodnílu a ten potom skončil s odbočoval niekde, motať som sa nechcel a tak som išiel zavadzať na cestu. Maďarskí vodiči sú moriadne tolerantní. Potom som šiel na dunajskú hrádzu, kde bola označená eurovelo6 ale ten kúsok, asi 15km bolo veľmi hrboľaté, takže napriek širokým pneumatikam som išiel na najľahších prevodoch krokom, lebo by sa ten bicykel rozsypal. Cestou som rozmýšľal, či to už nedať až domov, nejakých 100km na hranicu a potom už by som to nejak dotiahol. Začala však byť aj kosa a aj sa mi čoraz viac prestávalo chcieť, nakoniec som za dedinou Dömösd za stromami rozložil stan. Kam sa hnať...
Public
113. deň tripu - posledný deň tohto tripu
Noc bola mimoriadne kľudná. Spal som ako bábätko. Oziabanie nôh mi nejak úplne prestalo vadiť, to som si všimol až ráno (že ma oziabu a nieje to katastrofa). Ráno, som dal kafčo, ešte som mal tureckú, vajcá s fazuľou a začal som baliť pomaly. Vrana tu škriekala a už aj premávka začínala, hoci som spal na mieste, že medzi mnou a Dunajom boli stromy a cesta .Rozmýšľal som, či tam nechať stan rozložený. Nakoniec som ho zobral. Hneď v dedine bol Lidl, tam som ho spolu s odpadkami z noci vyhodil. Slúžil dobre, len zips už nezipsoval správne a zospodu bolo pár dier. Niektoré boli od tŕnia, niektoré som prepichol keď som bol šikovný a zbalil aj kolíky, čo boli v stane a poprepichovali ho zbalený a jedna veľká, keď sa mi prevrátil varič a horúce železo pretavilo jednu fest veľkú dieru. No a už mal za sebou dosť. V Lidli som ešte kúpil nejaké dopeky a išiel som do Budapešti. Cestou som šiel aj po eurovelo 6 ale neviem, či je to výhra a vôbec neviem, načo také niečo ako eurovelo existuje. Ak by som chcel niekoho odradiť od bicyklovania, zoberiem ho na eurovelo. Mal som v pláne len rýchlo preletieť Budapešťou. Začalo pršať a tým pádom sa telefón stal nepoužiteľný za jazdy. Stále som postával pod mostami alebo pod vyklenkami aby som mohol pozrieť cestu. Podarilo sa mi trafiť cestu, nevedel som však, že budem mať aj Solymós cestou, možno jedno alebo maxima dve pozretia by mi ušetrilo. Zakaždým som musel dať dole rukavice a prsty som mal tak skrehnuté, že som nimi nevedel hýbať. Prešiel som celou Budapešťou a išiel som najkratšou cestou, Solymos, Poliscsaba, Dorog do Esztergomu a na Mária Valéria Híd končí trip.
Nakoniec, bez poistky, bez nejakých veľkých peňazí, bez nejakého plánovania som došiel. Mal som len predstavu a stretol som veľa cestovateľov, ktorí nevedeli čo ich čaká ale išli.
Ďakujem Vám za účasť
super trip, respect
Veľmi som ti fandil, takto slobodne si bajkovať krížom po zemeguli je snáď snom každého dobroduha.
Potom sa podeľ o pocity ako si sa dokázal adaptovať na bežný život (z mojích skúseností je to dosť obtiažne, duša väčšinou ostane tam niekde na ceste
Navrhujem okamžite poslať Corsaira na trip!
Ďakujem a gratulujem.
Stan si mohol poslať výrobcovi, nech si ho zavesia do siene slávy.
veru, minulu zimu som sledoval Laca Branickeho v Afrike, teraz Corsaira a včul nič. Musim na nieco natrafit - vecery su dlhe
že to prežije som nepochyboval ani sekundu
samozrejme hlavne preto, že to mal do najmenšej podrobnosti presne naplánované...
ibažeby nie