Ale Marek, co by si tam s nami preboha robil? Kym by sme my zisli dole, tak Ty by si stihol aj parky a pivo v Rotunde.
Ale rad si to po tych rokoch skusim znovu ked budem mat chvilku. Mam pocit, ze si Uvoz pamätam ako nieco velmi narocne a dufam, ze ked tam teraz pridem, tak mi to bude pripadat v pohode. Mozno fakt len dufam.
Inak doteraz si velmi dobre pamätam, ako som v tom roku 94 ci 95 ako zasran daval Uvoz vzdy so srdcom az kdesi v zaludku... (a vobec nebolo podstatne, ze som ho siel napr. siedmy krat, vzdy som bol z neho dokakany). Ked odfotim
plaste a
brzdy na ktorych som to siel, tak to mozno vnesie trochu svetla do mojich pocitov. Dokonca to bolo s tym hardfullom tak zle, ze ked sme tam raz s kamosmi stali nad Uvozom a zbierali odvahu, tak zhora prifrcali nejaki chalani jazdiaci za Kakac (mozno si bol medzi nimi), jeden taky pohodak s copom zastavil, pozrel na ten moj bike, potom na tie plaste a brzdy, spytal sa ci to na tomto
biku jazdim a ked som povedal ze hej, tak uznanlivo pokyval hlavou a mne a mojmu vernemu nebrzdiacemu hardfullu ukazal, ako sa jazdi Uvoz s nepredstavitelou lahkostou takmer 2 krat rychlejsie ako som to dokazal ja s plnym brzdenim a malou dusickou.
Ale bez ohladu na techniku, na ktorej sa to slo, bol Uvoz velmi tazky usek (ak je to teda ten usek, co pod tym pomenovanim poznam ja):
Kamenak bol najprv prejazd tym kamenistym usekom ktory spominal Rasto, potom vjazd do velmi strmej hlinenej pasaze s jednou ci dvoma tockami v spodnej casti a potom uz zosup na Uvoz. No a ten Uvoz zacinal uzuckym sikmym chodnikom odklonenym doprava (tak sikmym, ze zastat sa nedalo, lebo by to plaste neudrzali), a v jeho druhej polovici prejazd cez brutal korene (clovek len dufal, ze plaste podrzia) a priamo na korenoch potom tocka skoro napriamo 90 stupnov doprava dole do neubrzditelneho strmaku, na ktorom sa silou vole clovek drzal riadidiel, snazil sa vyhnut stromu nalavo, podrzat zadok vzadu nech neleti cez
rajdy a co je najdolezitejsie, len z presvedcenia sa snazil nevyskocit z biku zo strachu, ze by to dopadlo este horsie ako ked na nom zostane.
Ak sa podarilo vyhnut stromu a gravitacia zacala bez ohladu na pokusy o brzdenie
bike takmer nekontrolovane rozbiehat, tak stacilo "uz len" podrzat bike v smere sikmo doprava a postrazit posledny metrovy hup na chodnicek o 20 metrov nizsie, kde cakal dalsi padnuty strom, ktory sposoboval nocne mory uz len pri predstave, ze by to clovek v hornej pasazi posral, nabral privelku rychlost a dole nezvladol vytocit dost doprava a prevesil by sa cez ten strom v celej dlzke. Jednoducho povedane - chcelo to velke srdce. Este teraz sa obcas zobudzam cely spoteny, zanechalo to hlboke stopy na mojej jemnej detskej dusi.
My sa tam mozeme v pokludnom tempicku vybrat s Rastom a Henom a pripadnymi dalsimi zvedavcami cez vikend ak bude pekne. Zoberiem aj fotak s videom a to budu zabery.
P.S. Ospravedlnujem sa za extremne dlhe suvetia, ale inak nevydalo.