Vaše najextrémnejšie výjazdy # MTB # cykloturistika # skúsenosti # outdoor # zimná cyklistika # jazda v teréne # cyklovýjazdy

jaaaak by povedal stary dobry old school sir : hat off
jaaaak by povedal mlady dobry young school rapper: respecta bro!

Horal 2008 som nedokoncil, takze ho neratam. A tym padom je moj naj extrem vlastne aj moj najdlhsi vyjazd zaroven, nakolko som siel ako cykloturista nielen na hreben Zarub, ale aj velku cast z neho smerom dole na Ostry kamen. Dufal som, ze dole pojdem na biku, ale ked to nejde, tak to nejde. Ale pekne spomienky. A vlastne v ten den rano ma aj spoznal Dudo, aj ked ja som len vytusil "nejakeho" bikera v protiiducom aute vdaka bikom zavesenym na kufri.

pre mna je to dvojkombinacia s tohoto leta jeden den polana celkovo cca 100 km (nemal som tachac) kde som priblizne 10 km okolo vrchola bajk viac prenasal hore dole cez kmene stromov kamene skalne stupne a pod.. a o dva dni nato krizna kde som sa hlupo rozhodol vracat do BB cez Majerove skaly, opat bajk na plece a hore-dole po skalach celkovo okolo 80 km

ale ani jedneho vyletu nelutujem a kedykolvek si nieco podobne dam znova ;-]

Pekne, Šikmo, to je vcelku poriadny extrém (na pomery našej geografickej polohy). Kam sa hrabú ostatní.

Ja extrém nemám, aspoň myslím, nakoľko vážnejšie jazdím len necelý rok a pol. Keby ma mučili, tak asi poviem, že mojim "extrémom" bol zatiaľ výjazd z 24.3.2006. Asfaltom a poľňačkami sme došli s 2 kamošmi na Zochovu chatu a odtiaľ sme chceli ísť po červenej hrebeňovku do BA. No akosik ešte bolo hore mierne snehu, takže z toho bolo tlačenie po Sedlo Javorina (cca 7-8km) vo zvyškoch roztápajúceho sa mokrého snehu a blate (ešte k tomu som mal deravé tenisky) a od Skalnatej aj potme. Potom sme zbehli do Pezinka a tam nás zachránili rodičia.

PS: Za možný extrém považujem Stuhleck strecke (ktorú sme šli v októbri 2008) v tomto období, tj. snehu. Lenže nikto nechce so mnou ísť a jedného by to stálo "majland". Kto sa pridá?

Mojim najextremnejsim vyjazdom bol silvestrovsky vyjazd na Marhat (748 m n.m.) spolu s tomasom14 a palimTT. Rano ked sme vyrazali z PN bola teplota -8, ale pri slapani hore sme zimu nepocitovali. Horsie to bolo ked sme presli cez Jelenie jamy, tam zacal fukat silny vietor, ktory sfukoval vsetok zamrznuty sneh rovno na nas - nic prijemne a o uhybani sa ludom, ktori mali namierene tiez na Marhat uz ani nehovorim...Hore bola riadna zima cca.-10, vyhlad nebol , kedze bolo zamracene, tak sme ani na rozhladnu neliezli, len sme sa zdrzali na caj, dali chlieb so slaninou a sli naspat. Cesta dole bola zo zaciatku dost tazka, v zjazdoch mi uplne stuhli ruky aj nohy, kolesa sem-tam presmykovali, ale v stupani na Zlaty vrch sme sa opat zahriali. Vyjazd sme zakoncili zjazdom z Ahoja. Doma nam este hodnu chvilu trvalo, kym sme rozmrazili prsty na nohach. Neviem kolko km to bolo presne, odhadujem nieco cez 40, ale 3 a pol hodiny v takej zime mi veru dali zabrat, ale co neurobis pre marhatsky euro dukat

...a moj najdlhsi vyjazd je hrebenovka z min. roku - Kosariska - Koliba, cca. 110 km, snad ho tento rok prekonam...

jezus prave o tebe som si myslel,ze si extremista...minimalne ja za celkom dost extrem povazujem tvoju jazdu na mtb trophy.. aspon co si pisal...
pre mna extremy neznamenaju moc dlzku trasy ale hlavne trasu samotnu-t.j.-teplota,vietor(vichrica,tornado... ),...skaly,snehy ,blatiska,mrazy,palavy,lejaky,burky...
ked uz som pri tom, spomenul som si este na jeden extrem spred asi 3 rokov,ked sme sa vybrali s kamosmi-zihadlo5 aj duro tam boli-na vapec 960mn/m-a zazili sme 3 riadne trieskavice ale aj tak sme stali na vrchole..bajky sme vsak po druhej varke bleskov radsej nechali pod stromom v sedle,aby sme nic nepritiahli...3 sada hromov a bleskov prisla pri zjazde,ale to uz sme boli "v bezpeci" -prezili sme ale popravde nebolo nam vsetko jedno -kto zazil burky na horach vie aky je to pocit...nastastie vtedy az tak moc vody nespadlo len tych "specialnych efektov" bolo dostatok

Moje zážitky do tejto témy sa viažu s extrémnou absenciou zdravého rozumu. Patria do obdobia keď som ešte mal vlasy. Fyzicky bola ťažšia napríklad trasa na dlhej v Košiciach, alebo Súľov. Túžil som prejsť miesta kde som nikdy nebol, ale nechcelo sa mi peši (lepšie povedané bez bicykla). Lebo častokrát som sa neviezol je na bicykli, ale bicykel na mne aj dolu kopcom. A nikdy viac sa už tam s bicyklom vrátiť netúžim. Jednak sa už teraz nesmie, ale proste tam nie je vodný terén. A nejedná sa len o Vysoké Tatry. Ak to niekoho láka, odporúčam bajkom do doliny a na konci cesty ho dobre schovať do lopúchov ku potoku. (V Tichej a Kôprovej som už našiel tri bicykle. Na tom poslednom mi ale puká v ložiskách, tak odporúčam jazdiť len na bezvadných, najlepšie nových ).

Pripájam fotku z hrebeňovky. To som práve zišiel z toho kopca nad zadným kolesom. Vyzerá to na nej, že by sa aj dalo. V ten deň som prešiel cez tri dvojtisícovky, toto bol však len jeden z mála vhodných úsekov.

mali sme s partiou akciu Ukrajinu, Poľsko. bol problem v robote, takže trasu, ktoru ostatní išli 3 dni, som išiel solo za deň. S Užskeho sedla, cez Stary Sombor, Solinske jazero, Čišnu, Medzilaborce do Čabin. 240 km, prvych 5 hodin pohoda, ale potom 8 hodin v daždi a 4 hodiny po tme(svetlo mi fungovalo iba 1 hodinu, potom som si svietil mobilom). ešte dobre, že som nešiel cez Ruske sedlo, bez svetla by som musel spať v lese. zopakovať by som to nechcel, ale sem tam sa podarí niečo podobne.

Ukrajinske rano

Čo som sa po horách nachodil!

Od jari do jeseni, no furt. Neraz mi guľky svišťali okolo hlavy a keď zasiahli pneumatiku, takú veľkú záplatu ešte nevyrobili. Najprv na trhy po céčka a potom za Agnieszkou. Hentým chodníkom cez Przel, Dudowe Stawki až na Chocholowsku Poľanu, alebo Pod Jaworki. Ešte teraz keď zavrem oči tak ju vidím ako včera. Tá mala oči! A pery! A a -ale to je jedno. Potom som narukoval a keď ma po vyše dvoch rokoch prepustili za dobré správanie, už sa volala ináč.

janci viem ze nemas moc casu, ale mal by si pisat. vela pisat... vazne...

Latanka, tak takéto kusy som nevyrobil, lebo vo Vysokých tatroch je to ešte kapánek blbšie. Ale ten objaviteľský duch takýchto akcií sa nedá ničím nahradiť. A aj keď som už lenivejší, tak ma stále v hlave takéto kraviny mátajú. Apropo. Ešte stále xcem zbajkovať Baranec. A aj ho zbajkujem.

..a z ktorej strany-resp. kde zides?...to by som si dal aj ja raz..este mi zostava dost casu ked deti vyrastu

aj v tatrach som bol viac krat, ale iba na žiletke. končilo sa to tak, že som bicykel hodil do huštia a vylety dokončoval pešo. aj tak sa mi to pačilo, vyšiel so na 20 štitov. jedino ľahko pristupny ostal Jahňaci, išiel som tam 2x , ale pršalo, tak som tam nedošiel. raz aj tam vyjdem.

Z vrcholu po zelenej do ústia Račkovej.