AUTHOR bikemaratón Súľovské skaly 2009

..no mne sa to celkom pacilo ..az na tu neskutocnu zimu pri cakani na umyvanie bikov
..a raz som celkom slusne zahucal, ale odniesli si to len nejake kricky kam som vletel
Ale som rad ze som sa nenechal odradit pocasim a postavil som sa na start a uspesne prisiel az do ciela, ved za normalnych okolnosti by som sa nikdy neprinutil ist vozit v takom "paradnom" pocasi a blate :D:D
...a nasiel som sa aj ja

ale ale, majsterka sveta preteka s detickami?

Ešte sa vyjadrím aj ja k maratónu. Všetko úplne super až na dobrovolníkov na trati - tí mi hádzali take numerá pri otázke koľko to mám do ciela že som myslel že si zavolám taxi o pojdem domov
Najhoršie číslo čo som počul bolo 10 to som neuniesol vybavil si zmeškané hovory a s ujom pofajčil cigaretľu Štart uf nejak mi nešlo to netrénovanie sa muselo nejak prejaviť ale potom som sa usadil a bavilo ma to velice do toho 25km potom kríza - pád - trápenica veliká - ciel.
Bohudík

poprosim by som ta fotku DSCF4830 v plnom... markolini@azet.sk dakujeeem

V piatok som sa prehlasila na 25ku a uz by bolo trapne v sobotu len cip odovzdat Nervy? To co je? Stihla som pokecat s par ludmi z 50ky - Kamil, Janko, Jarko, par fotiek urobit a lapaloma bol tiez prekvapeny, ze si na parkovisku davam navleky na tretry a prilbu Pravdupovediac ja na tento pretek budem v dobrom spominat..

qasko:
ak sa to odrazalo na pocte vyhulenych ciiiig, ty si mal teda nervy riadne, sme si ta checkli z tepla auta, v priebehu 5 min, co si skladal bike, si tri-krat podpaloval

Hmm, je mozne je prisel do ciela taky cisty, lebo siel na celnej pozicii na nerozrytej trati?

hej je to podla mna celkom mozne ... tam kade isla 25-ka trasa ako prva, to bol ten usek cez les pred poseldnou lukou, a zjazd po luke, tak to tam nejak extra nefrkalo


ale nechem si predstavit, co tam bolo po par hodinach ...

ani tieto by nepomohli?

mozno ani to ne

Jeeej ďakovala..ale na tej kratučkej 25ke to bola v podstate povinnosť

Ufff citam si to tu a pozeram fotky - muselo to byt super, gratulujem vsetkym silnym kusom co sa nepredposrali uz na starte a pekne to cele absolvovali.
Blata muselo byt vsade dost, ale asi to nebolo az tak fatalne, lebo takmer vsetci co startovali prisli aj do ciela, porovnavam s Horalom 2008, kde sa to DNF (z technickych pricin, alebo z podchladenia) len tak hemzilo.

Nenajde sa este nejaka fotka s cislom 70? Mal som na sebe trosku blata

Zopár riadkov pridám aj ja.


Je príjemný večer pred pretekom a na balkóne sa celý vytešujem, že ako je dobe, že predpoveď sa zatiaľ nenapĺňa. Tak z dobrým pocitom a nedočkavosťou si idem ľahnúť. Skontrolujem veci pripravene na pretek, nastavím budík a hybaj ho do postele. Ale môj pocit netrval dlho. S pribúdajúcimi hodinami prišlo vytriezvenie v podobe riadnej búrky a to neveštilo nič dobré. Utešujem sa slovami, že je to v pohode veď o nič nejde a zaspávam so slovami, zajtra ráno múdrejšie večera.

Ráno vstávam nedočkavosťou a zvedavý či sa niečo zmenilo od búrky, ktorej som sa veľmi obával. Rýchlo bežím ku oknu vytiahnem žalúzie a prichádza vytriezvenie. Všade mokro, obloha tmava, nízko oblaky, ale aspoň neprší som si povedal a začal som sa baliť. Jedným okom kuknem na hodiny 7:15, fajn, pol hodiny času kým príde po mňa RaBa na aute. No ale po telefonáte a mojom nedorozumení zo včerajška sa čas skrátil na 15 min. Rýchlo pohádžem veci do pripraveného ruksaka a utekám s bikom pred barak. Tam sa nalodím do auta a hybaj ho smer Súľovské Skaly.

No ale už pred Strečnom nás čakalo ďalšie prekvapenie a to v podobe prvých kvapiek na čelnom skle, ktoré sa zmenili na dážď, ale naše presvedčenie štartovať v tomto počasí na maratóne sa nezmenilo. Po ¾ hodiny jazdy prichádzame na rázcestie za Bytčou a odbáčame smer Súľov. Po par minútach sa kocháme skalnými útvarmi ktoré lemujú cestu na maratón. Ani sa nestačíme vynadívať na tu nádheru a už pred nami stojí regulovčík z maratón teamu a naviguje nás na centrálne parkovisko ktoré sa nachádza na futbalovom ihrisku. Tu zaparkujeme auto a ďalšie kroky smerujú na prezentáciu. Rýchlo sa od prezentujeme. Ja na strednú 50ku a Rasťo na dlhu 95ku a následne sa vraciame späť na parkovisko a nasadáme do auta, lebo dážď nám inú možnosť ani nedáva. Po par minútach ktoré sme strávili v aute sa intenzita dažďa niekoľkokrát znásobila a mi sme sa začali sami seba pýtať či to má vôbec význam v tom lejaku absolvovať pretek, ale nadšenie nás neopustilo a padlo rozhodnutie, že štartovať budeme. Keďže čas pokročil, tak sme sa začali prezliekať do „pracovného“. Rasťo mal štart skôr a ja 15 minút po ňom. Už prezlečený ale sám ešte stále sedím v aute a podľa hodiniek na mobile chýbalo niečo okolo dvoch minút do štartu dlhej. Po chvíli vyskočím z auta, zhodím bike zo stojana, ktorý bol na streche auta, skontrolujem či mám všetko a mierim rovno na štart.

A už je to tu. Stojím v štartovom poli, otáčam sa okolo seba či náhodou neuvidím nejaké známe tváre. Až po chvíli som spozoroval jarozu. Ako vždy, vysmiaty, plný optimizmu. Tak som mu zamával a netrpezlivo som čakal na odpočítavanie štratu. Kukám na tachometer, že koľko to vlastne ostáva do štartu, ale márne, lebo v tej rýchlosti som ho zabudol v aute. Ani sa nenazdám a už je to tu 3, 2, 1 štart. Ihneď začínam riadne dupať do pedálov, aby som si na začiatku vytvoril ako takú dobrú východiskovú pozíciu. Po dlhšej asfaltovej rovinke náš čakal prvý kopec. Ani vo sne by ma nenapadlo, že už tu začne môj boj, ale nie s traťou ako by sa človek domnieval ale s radením. Prehodil som na strednú placku a vtedy to začalo. Začal sa ozývať čudesný zvuk zo zadnej časti bicykla. Najprv som nechápal čo sa deje, ale po chvíli mi došlo že je zle. Reťaz sa mi začala nabaľovať na strednú placku a aby toho nebolo dosť tak prehadzka radila ako sa jej zachcelo. Rýchlo zosadám a nastavujem čo sa dá a skúsim šliapať ďalej. A zase to iste. V tom okolo mňa v plnom nasadení prefrčí jaroza a ďalších aspoň 10 bikerov. Hovorím si super, to čo som si na začiatku vytvoril náskok, tak teraz ho strácam. Ihneď začína pracovať stres a nervozita. Potrebujem sa dať do kopy, hovorím si, a začínam kolaborovať s nastavením prehadzovačky. V kútiku duše sa modlím aby to ako tak fungovalo, veď neskončím na prvých kilometroch si myslím a nasadám na bike. Začnem šliapať a za jazdy dolaďujem prehadzovačku aby ako tak poslúchala. Zabralo to, radí, ale popri tom neprestáva čudesný zvuk v okolí prehadzovačky. Konečne som zase začal vnímať trať, pretekárov a nie iba mechanické problémy.
Ale asi najviac som začal vnímať to fajne mazľavé blatko, ktoré si so mnou a s mojim bicyklom robilo čo chcelo. V kopcoch to bolo miestami krútenie na jednom mieste, na rovine to bolo zase ako keby som mal defekt, no a dole kopcom to bolo buď lietanie zadného kolesa z jednej strany na druhú, alebo jazda „a la“ plochodrážnik. Asi v polke trate sa zase ozval mechanicky problém, ktorý som postrehol v prvom kopci a to bolo nabaľovanie reťaze na strednú pílu. Keďže počas preteku som zistil, že je to problém iba strednej píly, tak padlo rozhodnutie. V kopcoch som bol nútený používať iba malú pílu a v rovinkách a dole kopcom veľkú. Konečne som sa zase mohol sústrediť na trať. Ale nie nadlho. Po pár kilometroch sa ozvala zase prehadzovačka a to takým spôsobom, že mi nešlo prehodiť na najväčší prevod.

Pomaly som sa prehupol do poslednej tretiny mojej 50ky a zistil som že mi začína dochádzať voda. Pomyslel som si, to máš za to, že si odignoroval občerstvovačky a najhoršie na tom bolo, že ani neviem, kde som sa nachádzal a nevedel som koľko km mi ešte chýba do cieľa. Ale ako keby ma tam niekto hore počul. Ani nie po par minútach sa mi zjavila pred očami občerstvovačka. Ako fajn, som si pomyslel. Pristavil som sa, zosadol z biku, kde mi ho hneď ochotný personál zobral a vyumýval pod tečúcou vodou. Ja som si zatiaľ mohol vychutnávať občerstvovačku naplno. Ionťák, banánik a iné. Smäd zažehnaný, pocit hladu nikde a bike čistý, no čo si pretekár môže viac priať. Nasadám na bike a hybaj ho ďalej. Už ma čakajú iba dva kopce. Tu ma postihla taká menšia kríza, ale ako rýchlo prišla, tak aj odišla a tak pohodovo šliapem ďalej. Ani som sa nenazdal a do cieľa podľa informačných tabuliek chýbalo necelých 5km, čomu som sa celkom potešil, keďže tachač nikde. Tu mi to už začínalo byť nejaké známe z minulého ročníka, takže som vedel čo ma čaká. Ešte posledné metre na vrchol a už iba zjazd do cieľa, som si pomyslel. Z kopca nasledoval veľmi pekný technický zjazdík a potom to už bol iba jeden km do cieľa, ktorý som si iba vychutnával.



Týmto chcem všetkým či už organizátorom, pomocníkom, všetkým čo i len trošku prispeli, poďakovať za to, že dokážu takéto perfektné podujatie zorganizovať a fungovať za takýchto nekresťanských podmienok, aké panovali na tomto 11. ročníku Author Bikermaratonu Súľovské Skaly. Ešte raz ĎAKUJEM!!!

a pripájam gratuláciu riaditeľovi podujatia Ing. Slavomírovi Strečanskému


O rok sa uvidíme...



PS: nemeňte kazetu, reťaz a iba najväčší prevodník deň pred pretekom, lebo dopadnete ako ja



a ešte nejake fotečky: http://picasaweb.google.com/karol.jungmann/AuthorBikemaratonSulovskeSkaly2009#

Dajte mi paličkyyyy!!!! prosiiiim..tak mi dajte aspoň kábel