...to bude tazke rozhodnutie..
Tak, nejake moje postrehy z XI. rocnika Duna MAraton vo Visegrade.
Ako aj vlani tohto ročné zastúpenie Slovenska bolo pobiednejšie. Čo som zaregistroval, národné farby hájila partia z Moldavy nad Bodvou a zo severnejších častí okrem mojej maličkosti aj pán Jozef čaprnka a Ivan Zima, ktorý tam robil aj reklamu na CMS.
Vzhľadom na blízkosť od hraníc a aj atraktívnosť prostredia a trate by som účasť našincov očakával podstatne väčšiu. Keďže je tu možnosť stanovania v areáli ihriska, ale aj mimo neho v tom vidím vhodnú možnosť na realizovanie sa rôznych partíí deň či dva pred pretekom
.
Po príjazde sme si našli vhodné miestečko na stanovanie, rozbalili fidlátka a šup na prezentáciu. Tuná som po nahlásení mena vyfasoval štartovné číslo s čipom a igelitkou bez toho aby som utratil čo i len cent! Pozerám na slečnu ako puk a pýtam sa "és fizetni?" Pokrčila plecami že netreba, že už je. Skoro mi oči vypadli. Však som neplatil dopredu, reku zaplatím na mieste. Tak ma poslala vedľa asi k funkčne vyššie postaveným. Pozrú do šalabastrov, ZAPLATENE. Naozaj ste neplatili? Nie? A chcete? No čo už, kua, ja debil mal som byť ticho, myká ma v duchu. No ale snáď na to neskôr prídu, potom budem za debila úplne. Tak platím 30E, tentoraz vyvaľujú pre zmenu zas oči oni, lebo eurá nejak nečakali. Pre istotu si pýtam ešte potvrdenie o platbe.
Adresu si musím vypísať sám lebo pri názve ulice je slečna mierne vykoľajená a viac krát to už neskúša. Už som myslel že je koniec, všetko vybavené. Ale mýlim sa. Pri odchode mi víťazoslávne ukazujú nový papier s pár menami označenými farebne, kde sa vyníma aj moje meno a všetko je jasné. Totižto pred pretekom som si mailoval s istou Norou spoza ich oficiálnej mailovej schránky, ktorá mi vybavila, že môžem zaplatiť aj v deň štartu (podľa propozícií to vyzeralo že v deň sa nedá) a keby niečo mám sa na ňu odvolať. A ona koťuha to vybavila tak, že na riadnych zoznamoch ma mali označeného že som zaplatil a na inom papieri poznámku že reálne nie. Najlepšie na tom celom bolo to, že mi ešte 10E vrátili nakoniec, pretože Nora to vybavila tak, akoby som zaplatil do 16-teho tú nižšiu sumu. No fajn,skúsim túto fintu zas o rok.
Veľa ľudí určite zarazila prázdna igelitka, ak teda nerátam pár prospektov. Hovorím si, že tu má z toho niekto pekný business. Tobôž, keď na tomto maratóne sa ani nekoná klasická tombola akú
poznáme z našich končín. Sponzori T-mobile a Uniqua síce usporiadali nejaké súťaže, ale o také drobnosti. Tričko sa nakoniec dávalo po príjazde do cieľa, takisto po príjazde do cieľa sa dalo naliať minerálkou či jonťákom. Jedlo, cestoviny klasicky s rozmixovaným mimozemšťanom, to už pravidelne dávam deťom konzumovať, lebo ja v mojom veku by som to nemusel rozchodiť. Takže ani neviem ako to chutilo. Nemusel som na to ani čakať, žiadna rada. O kryté posedenie a komerčnú stravu a pitie bolo dobre postarané. Výborné je, že na ihrisku funguje kamenný bufet,krčma kde je k dostaniu klasický pohostinský sortiment doplnený masťovým chlebom s cibuľou posypaný paprikou, na ktorý som sem opätovne nalákal aj moje decká. Otvorené je dovtedy dokiaľ sú štamgasti. V tom istom objekte sú aj sociálne zariadenia a teplé (stále) sprchy, otvorené sa mi zdá že 24hodín. Keďže v stane toho človek veľa nenaspí, aspoň teda náš prípad, tak vstávanie o 7hod ráno nám pripadalo ako doma na obed. Takže to potom vydá na pohodovú prípravu na štart o 10hod. Je fascinujúce sledovať, ako sa takmer prázdny areál za dve hodinky zaplní množstvom áut a účastníkov. Počet zúčastnených sa nakoniec zastavil niečo pod 1500. Čo sa týka organizácie, nepocítil som žiaden zádrhel, veď to bol 11-ty ročník, tak to už majú asi v malíčku. Tu musím spomenúť jednú zvláštnosť, aj napriek takému počtu účastníkov si vyhlasovanie víťazov pozrelo tak zo 30 ľudí (17hod). Zytok sa po odkrútení trate akoby bleskovo vyparil.
No ale máme tu už štart, desiata hodina sa blíži a tak si hľadám vhodnú pozíciu niekde vpredu. Darí sa mi to tak zboku ako vždy. Nastáva zaujímavá situácia, od čiernej brány, kam sme na začiatku smerovaní, sa zrazu peletón pohne a dávame si trištvrte okruh
okolo štadióna k ozajstnému štartu. Super, tak takto som sa dostal do línie a celý peletón sa upratal na šírku bežeckej dráhy okolo ihriska, žiadna guča pred štartovnou čiarou. Štartovalo sa dlhá aj stredná trať naraz pretože 2/3 trate bolo spoločnej. Či to bolo riešené aj pozíciou na
štarte som aj napriek maďarsky komunikujúcej manželky dodnes nezistil. Štart prebehol v pohode, žiadne smrteľné tempo a keďže sa šlo úvod po asfalte najprv po rovine a potom do kopca pekne sa to pred vstupom do terénu natiahlo a utriaslo. Tento rok trať doznala určitých zmien, keďže sa oblasťou prehnali tiež prívaly vody z neba, tak úvodná časť trate a pár menších na strednej trati a podstatná časť dlhej boli nahradené či úplne vynechané. Prášilo sa teda statočne. Ale kto sa chcel domazať, mal možností dosť. Zvlášť na jednej lúke, by
si divé svine krochkali blahom. Ale to len, aby sa nám rátalo, prísť s čistým bike do cieľa, no uznajte v dnešnej dobe nie je normálne. Ja si klasicky z trate toho veľa nepamätám, niečo divné sa vtedy deje s mojím mozgom, ale jedno viem že som si to bohovsky užíval a tie výjazdy a zjazdy
... no bol som v siedmom nebi. Predľžená a vylepšená trať v Partizánskom. A zvlášť ak máte fulla nielen zjazdy, ale aj výjazdy sú technická lahôdka. Okrem nôh ma boleli aj ruky-zápästia, tak som sa zúrivo držal bike, ale to je individuálne. Keďže neznášam 10km stúpania a lá Stráňavy, Chřiby a pod. tak spolu s traťou v Partizánskom je toto moja srdcovka. Keďže chodím na preteky len od vlaňajška, tak tento rok si prechádzam trate druhý krát a počiatočná eufória z niektorých tratí ma už prešla, ale DunaMaraton si len zvýšil kredit u mňa. Som zvedavý na Dubničák, ktorý som po vlaňajšku prirovnával s Visegrádom. Rozdiel je len v tom škaredom kopci zvanom Baske. V prípade Duna Maratonu v propozíciách budete márne
hľadať spočítané prevýšenie.Takže podľa mojho Garmina 705 mala stredná trasa tento rok 68km a prevýšenie 1939m. Je to tak akurát pre normálnych smrteľníkov. Ja s časom 4:32 som si polepšil oproti vlaňajšku o 20min, kedy ale bola trať tuším 65km a blata bolo podstatne viac po predchádzajúcej prietrži. Čo sa týka občerstvovačiek, hustota a aj rozmiestnenie bolo vynikajúce, ponuka ale poslabšia, moje obľúbené pomaranče boli nahradené nepožívateľnými citrónmi a o melónoch sa mi mohlo akurát tak snívať. Keďže sušienky, keksy a musli vtedy do seba nedostanem musel som si vystačiť s banánmi. Keď už som pri banánoch, spôsobil som mierny rozruch, pretože o soli tiež asi v živote nepočuli, tak som si vytiahol z batohu vlastnú soľ v soľničke a pekne som si soľkal tie banániky čo nešlo do hlavy hlavne personálu aj jednej fotografke, ktorej som tam musel chvíľu zapózovať ako exot, snáď sa niekedy niekde aj nájdem. Čo sa týka značenia, ja som problém nemal, čo viem, na každej jednej viac lomenej odbočke bol človek. Zbytok riešili fáborky, vetšinou vo výške cca 70cm nad zemou. Zdravotnícke zabezpečenie mali zrejme tiež. Manželka spomínala asi 4x húkajúci sanitku, pekne jej lepilo, a že bola aj zlomená noha a pár oškretých tak, ze by ich ani vlastná mater nespoznala.
Takže na záver, kto si chce plným dúškom užiť cyklo maratónu aj atmosféru aj trať a drobnosti okolo (treba prísť deň predtým), nech neváha a ak počasie vyjde teším sa zas ako malý na ďalší ročník Duna Maratónu vo Visegráde.
Fotiek je kopec, tuna take lepsie pre predstavu http://www.x-iont.hu/fotok/MTB/0704-DunaMaraton/index.html
Ako aj vlani tohto ročné zastúpenie Slovenska bolo pobiednejšie. Čo som zaregistroval, národné farby hájila partia z Moldavy nad Bodvou a zo severnejších častí okrem mojej maličkosti aj pán Jozef čaprnka a Ivan Zima, ktorý tam robil aj reklamu na CMS.
Vzhľadom na blízkosť od hraníc a aj atraktívnosť prostredia a trate by som účasť našincov očakával podstatne väčšiu. Keďže je tu možnosť stanovania v areáli ihriska, ale aj mimo neho v tom vidím vhodnú možnosť na realizovanie sa rôznych partíí deň či dva pred pretekom
. Po príjazde sme si našli vhodné miestečko na stanovanie, rozbalili fidlátka a šup na prezentáciu. Tuná som po nahlásení mena vyfasoval štartovné číslo s čipom a igelitkou bez toho aby som utratil čo i len cent! Pozerám na slečnu ako puk a pýtam sa "és fizetni?" Pokrčila plecami že netreba, že už je. Skoro mi oči vypadli. Však som neplatil dopredu, reku zaplatím na mieste. Tak ma poslala vedľa asi k funkčne vyššie postaveným. Pozrú do šalabastrov, ZAPLATENE. Naozaj ste neplatili? Nie? A chcete? No čo už, kua, ja debil mal som byť ticho, myká ma v duchu. No ale snáď na to neskôr prídu, potom budem za debila úplne. Tak platím 30E, tentoraz vyvaľujú pre zmenu zas oči oni, lebo eurá nejak nečakali. Pre istotu si pýtam ešte potvrdenie o platbe.
Adresu si musím vypísať sám lebo pri názve ulice je slečna mierne vykoľajená a viac krát to už neskúša. Už som myslel že je koniec, všetko vybavené. Ale mýlim sa. Pri odchode mi víťazoslávne ukazujú nový papier s pár menami označenými farebne, kde sa vyníma aj moje meno a všetko je jasné. Totižto pred pretekom som si mailoval s istou Norou spoza ich oficiálnej mailovej schránky, ktorá mi vybavila, že môžem zaplatiť aj v deň štartu (podľa propozícií to vyzeralo že v deň sa nedá) a keby niečo mám sa na ňu odvolať. A ona koťuha to vybavila tak, že na riadnych zoznamoch ma mali označeného že som zaplatil a na inom papieri poznámku že reálne nie. Najlepšie na tom celom bolo to, že mi ešte 10E vrátili nakoniec, pretože Nora to vybavila tak, akoby som zaplatil do 16-teho tú nižšiu sumu. No fajn,skúsim túto fintu zas o rok.
Veľa ľudí určite zarazila prázdna igelitka, ak teda nerátam pár prospektov. Hovorím si, že tu má z toho niekto pekný business. Tobôž, keď na tomto maratóne sa ani nekoná klasická tombola akú
poznáme z našich končín. Sponzori T-mobile a Uniqua síce usporiadali nejaké súťaže, ale o také drobnosti. Tričko sa nakoniec dávalo po príjazde do cieľa, takisto po príjazde do cieľa sa dalo naliať minerálkou či jonťákom. Jedlo, cestoviny klasicky s rozmixovaným mimozemšťanom, to už pravidelne dávam deťom konzumovať, lebo ja v mojom veku by som to nemusel rozchodiť. Takže ani neviem ako to chutilo. Nemusel som na to ani čakať, žiadna rada. O kryté posedenie a komerčnú stravu a pitie bolo dobre postarané. Výborné je, že na ihrisku funguje kamenný bufet,krčma kde je k dostaniu klasický pohostinský sortiment doplnený masťovým chlebom s cibuľou posypaný paprikou, na ktorý som sem opätovne nalákal aj moje decká. Otvorené je dovtedy dokiaľ sú štamgasti. V tom istom objekte sú aj sociálne zariadenia a teplé (stále) sprchy, otvorené sa mi zdá že 24hodín. Keďže v stane toho človek veľa nenaspí, aspoň teda náš prípad, tak vstávanie o 7hod ráno nám pripadalo ako doma na obed. Takže to potom vydá na pohodovú prípravu na štart o 10hod. Je fascinujúce sledovať, ako sa takmer prázdny areál za dve hodinky zaplní množstvom áut a účastníkov. Počet zúčastnených sa nakoniec zastavil niečo pod 1500. Čo sa týka organizácie, nepocítil som žiaden zádrhel, veď to bol 11-ty ročník, tak to už majú asi v malíčku. Tu musím spomenúť jednú zvláštnosť, aj napriek takému počtu účastníkov si vyhlasovanie víťazov pozrelo tak zo 30 ľudí (17hod). Zytok sa po odkrútení trate akoby bleskovo vyparil.
No ale máme tu už štart, desiata hodina sa blíži a tak si hľadám vhodnú pozíciu niekde vpredu. Darí sa mi to tak zboku ako vždy. Nastáva zaujímavá situácia, od čiernej brány, kam sme na začiatku smerovaní, sa zrazu peletón pohne a dávame si trištvrte okruh
okolo štadióna k ozajstnému štartu. Super, tak takto som sa dostal do línie a celý peletón sa upratal na šírku bežeckej dráhy okolo ihriska, žiadna guča pred štartovnou čiarou. Štartovalo sa dlhá aj stredná trať naraz pretože 2/3 trate bolo spoločnej. Či to bolo riešené aj pozíciou na
štarte som aj napriek maďarsky komunikujúcej manželky dodnes nezistil. Štart prebehol v pohode, žiadne smrteľné tempo a keďže sa šlo úvod po asfalte najprv po rovine a potom do kopca pekne sa to pred vstupom do terénu natiahlo a utriaslo. Tento rok trať doznala určitých zmien, keďže sa oblasťou prehnali tiež prívaly vody z neba, tak úvodná časť trate a pár menších na strednej trati a podstatná časť dlhej boli nahradené či úplne vynechané. Prášilo sa teda statočne. Ale kto sa chcel domazať, mal možností dosť. Zvlášť na jednej lúke, by
si divé svine krochkali blahom. Ale to len, aby sa nám rátalo, prísť s čistým bike do cieľa, no uznajte v dnešnej dobe nie je normálne. Ja si klasicky z trate toho veľa nepamätám, niečo divné sa vtedy deje s mojím mozgom, ale jedno viem že som si to bohovsky užíval a tie výjazdy a zjazdy
... no bol som v siedmom nebi. Predľžená a vylepšená trať v Partizánskom. A zvlášť ak máte fulla nielen zjazdy, ale aj výjazdy sú technická lahôdka. Okrem nôh ma boleli aj ruky-zápästia, tak som sa zúrivo držal bike, ale to je individuálne. Keďže neznášam 10km stúpania a lá Stráňavy, Chřiby a pod. tak spolu s traťou v Partizánskom je toto moja srdcovka. Keďže chodím na preteky len od vlaňajška, tak tento rok si prechádzam trate druhý krát a počiatočná eufória z niektorých tratí ma už prešla, ale DunaMaraton si len zvýšil kredit u mňa. Som zvedavý na Dubničák, ktorý som po vlaňajšku prirovnával s Visegrádom. Rozdiel je len v tom škaredom kopci zvanom Baske. V prípade Duna Maratonu v propozíciách budete márne hľadať spočítané prevýšenie.Takže podľa mojho Garmina 705 mala stredná trasa tento rok 68km a prevýšenie 1939m. Je to tak akurát pre normálnych smrteľníkov. Ja s časom 4:32 som si polepšil oproti vlaňajšku o 20min, kedy ale bola trať tuším 65km a blata bolo podstatne viac po predchádzajúcej prietrži. Čo sa týka občerstvovačiek, hustota a aj rozmiestnenie bolo vynikajúce, ponuka ale poslabšia, moje obľúbené pomaranče boli nahradené nepožívateľnými citrónmi a o melónoch sa mi mohlo akurát tak snívať. Keďže sušienky, keksy a musli vtedy do seba nedostanem musel som si vystačiť s banánmi. Keď už som pri banánoch, spôsobil som mierny rozruch, pretože o soli tiež asi v živote nepočuli, tak som si vytiahol z batohu vlastnú soľ v soľničke a pekne som si soľkal tie banániky čo nešlo do hlavy hlavne personálu aj jednej fotografke, ktorej som tam musel chvíľu zapózovať ako exot, snáď sa niekedy niekde aj nájdem. Čo sa týka značenia, ja som problém nemal, čo viem, na každej jednej viac lomenej odbočke bol človek. Zbytok riešili fáborky, vetšinou vo výške cca 70cm nad zemou. Zdravotnícke zabezpečenie mali zrejme tiež. Manželka spomínala asi 4x húkajúci sanitku, pekne jej lepilo, a že bola aj zlomená noha a pár oškretých tak, ze by ich ani vlastná mater nespoznala.
Takže na záver, kto si chce plným dúškom užiť cyklo maratónu aj atmosféru aj trať a drobnosti okolo (treba prísť deň predtým), nech neváha a ak počasie vyjde teším sa zas ako malý na ďalší ročník Duna Maratónu vo Visegráde.
Fotiek je kopec, tuna take lepsie pre predstavu http://www.x-iont.hu/fotok/MTB/0704-DunaMaraton/index.html
resp. prestavam pretekat. 
