Ja len krátko
Večer v piatok hneď ako som sa vrátil z Blavy domov som volal Katkovi do Tatier ako tam je. Odpoveď bola je tu totálne sucho, takže ešte večer prezúvanie na suché plášte. V noci bola búrka jak sfiňa, takže ráno opäť prezúvanie na mokré
plášte Nasledovala zbesilá jazda kvôli nestíhačke do Svitu, príchod 20 minút pred štartom, nakrémovať ritku, zamknúť auto, zveriť ho pánom policajtom aby mi ho strážili celú dobu, registrácia, a zrazu buch minúta do štartu. Hmmm, ideálny začiatok...
Totálny hic od rána, riadne ma spieklo kedže nakrémovať sa opaľovacím jaksi nebol čas, dusno, blato a kaluže po nočnom lejaku, proste presne to čo nemám rád. Na prvom kopci si odbavujem štarťák, predsa nepôjdem s plnou nádržou, nie
? V druhom kopci blata až po kolená, chlapci predo mnou to kvalitne rozjazdili, hore vidím Dijcka s kobietou, kľudne ma poslali cez to najväčšie blato ale ďalšieho (asi kamaráta) už varovali aby tade nešiel lebo je tam blato
Takže blato okamžite na kazete, šaltri, všetkom, proste sajrajt od začiatku. Rozmýšľam o zabalení, ale nevyzerá žeby sa chcelo rozpršať tak sa idem aspoň povoziť. Postupne zrýchľujem ale vo Vikartovciach musím skočiť do jarku a umyť prevody rukou v vode. Už to vôbec neradí, to blato sa mi tam dajako nabalilo a zatvrdlo. Postupne sa opäť rozbieham, od začiatky sa mi tepy neprehupli cez 155, proste rozjazdenie mi chýba... Konečne riadny kopec, chytám si svoje tempo, a potom už iba preblikávam diaľkovými a so zapnutým ľavým blinkrom si idem to čo mám tento rok ako jediné natrénované = dlhé tiahle stúpania. Okolo panoramata, zafajčená KH, chladnejší horský vzduch, hore stretávam Júliu, chvíľu ideme spolu ale v zjazde sa mi kamsi stratila. Prichádza Lipt. Teplička, v pohode sa napapám, tomu sa roste nedá odolať, tento maratón milujem okrem výhľadov aj tým čo všetko je na tých stoloch. Ani nehovoriac o diavčatách ktoré tam boli...
Nasleduje stúpanie na Panskú hoľu, ten asfalt sa mi vôbec nepáči, vyciciava mi to silu, ešte musím dohnať niečo z ranného štarťáku aby som bol rýchlejší, nakoniec sa to láme do horského chodníka a neskôr úzkeho singla. So svojím kamionom sa tam nezmestím, často stojím a v prudkej stojke ma opäť predbieha Júlia. Hore je to opäť strašne rozbité, neviem prečo mám zafixované že na horal treba brať pevňáka. Zjazd nebezpečný ale poctivý a som naspäť na občerstovačke
Valím ďalej, dobieha ma Júlia a už ju potom vidím iba v cieli. Som vyklepaný jak rezeň takže nabudúce už iba s fullom. V Šuňave sa napchávam s Maďarmi z krátkej kozím syrom, slaninkou, proste popapaničko, ale už sa treba poberať, štandard si treba držať. Opäť valím do kopca, zrýchlujem, stretávam známe tváre, proste idem to tak aby to bolo pod 6 hodín... V poslednom kopci rozháňam tlačiacich bajkerov aby mi uvoľnili cestu, poľutujem krejzistu čo pichol v poslednom kopci. Už som hore, zrazu čudnú zvuk a v zjazde pocit že mi
kolesá plávajú. Defekt naraz na predný aj zadný. Nechápem. Nejde mi nafúkať
duša (SKS duopiest nebrat!!!!!) prosím borca ktorého som pred chvíľou ľutoval aby mi hodil svoju. Jednu dušu vymieňam, druhú lepím. 3 km do konca!!! Čert aby to vzal. Dojazd už opatrne a bez ambícii, stratených min. 20-25 minút
Ostatné veci ako umytie biku, sprchy a jedlo a pitie v pohode. Nič extra ani nič zle. Tombola štandardne 0 bodov. Zhrnutie : Ivan opäť nesklamal, uvaril geniálny mix skvelého zabezpečenia, výbornej atmosféry a krásnej a ťažkej trate. Škoda tej búrky predtým, mohlo to počkať ešte jeden deň. A ešte jeden odkaz Romanovi (rb) : Slovíčko "tour" sa číta ako "túr". Sorry Romanko ale trhalo mi to uši. Prepáč (inak si bol skvelý ako vždycky...)
Ja proste milujem tento maratón.
P.S. kua nejaké dlhé nie?