Tohtorocny Horal sa velmi vydaril. Trat sa mi zdala skoro ta ista ako minuly rok ale trocha tazsia, kvoli blatu na viacerych miestach. Cize aj casy vychadzali zhruba o 15-20 minut horsie ako minuly rok. S blatom to vsak nebola ziadna tragedia, vacsina trate bola pekne sucha.
Na Horalovi som si uz druhykrat vyskusal ake je to startovat ako uplne posledny, tentokrat kvoli chaoseniu s cipom, ktory som si zabudol v aute. Takze nasledovalo dobiehanie a postupne predbiehanie. Sranda bola hned po prvom traslavom zjazde kde po bikeroch zostalo na trati tolko zle upevneneho materialu ze by sa z toho dal zalozit mensi cykloobchod: bidony, kosiky,
pumpy a vsadepritomne plastove blatniky. Mozno by bolo fajn spravit nieco ako "zberne vozidlo" - bikera ktory by siel na chvoste pelotonu a zbieral vsetky tieto predmety a v cieli ich niekde vystavil.
Na preteku sa zisla partia ostrielanych borcov z celeho Slovenska a ziskavat skalpy predbiehanim bolo coraz tazsie a tak som si to radsej zacal uzivat, poctivo som zastavoval na kazdej obcerstvovacke, konzumoval stavnate melony so solou a obdivoval tatransku panoramu.
Ten usek poslednych 3km v korenovom lese sa mi zda ako nejaky kanadsky zartik organizatora, lebo na profilovej mapke k startovnemu cislu je to iba taky maly hrbolcek a kto to nepozna ocakava klasicky finis dole do ciela ale v skutocnosti je to este poriadne stupanie, aspon mne sa to tak zdalo, aj ked som to poznal z minulych rokov vzdy ma to vie neprijemne prekvapit..
Zhrnutie: na Slovensku je to uz tradicia a urcite jeden z najkrajsich, najtazsich a zaroven najlepsie zorganizovanych maratonov.
PS. dobry napad bol aj zorganizovat cyklotrialove preteky v priestoroch startu - co ti chalani robili s bajkami tak to sa len tak lahko nevidi..