Ktorý považujete za najkrajší, najzaujímavejší, najstrmší, naj.... Nemusí ísť o vysoký a známy kopec. Zaujímavým cyklovrcholom môže byť aj neznámy kopec „za humnami“, na ktorý vedie malebná cesta alebo sú z neho pekné výhľady. Alebo na ktorom sa cítite jednoducho fajn vďaka výšľapu...
Túto tému zakladám s ambíciou vytvoriť „zbierku cyklovrcholov“, ktorá bude obsahovať popis výstupových trás, mapky, zaujímavosti... Kopce si to zaslúžia a my horskí cyklisti tiež
Aktualizovaný zoznam opísaných cyklovrcholov (názov, nadmorská výška, pohorie, (poradové číslo))
BACHUREŇ 1082 m, Bachureň (10)
BUKOVEC 1127 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (14)
BUJANOV 757 m, Čierna hora (2)
ČERGOV 1050 m, Čergov (8)
ČIERNA HORA 1024 m, Čierna hora (5)
FOLKMARSKÁ SKALA 915 m, Čierna hora (27)
GERLAŠSKÁ SKALA 752 m , Slovenský kras (16)
GREJNÁR 664 m , Šarišská vrchovina (29)
HAVRANIA SKALA 1153 m , Slovenský raj (25)
HOLÝ VRCH / TISÍCKA 1054 m, Volovské vrchy (15)
INOVEC 1042 m, Považský Inovec (26)
JELENÍ VRCH 947 m, Slovenský kras (6)
ĽUBIETOVSKÁ BUKOVINA 1194 m, Poľana (3)
KLOPTAŇ 1153 m, Volovské vrhy (24)
KOBYLIA HORA 882 m, Volovské vrhy (32)
KOJŠOVSKÁ HOĽA 1246 m, Volovské vrchy (22)
KRÁĽOVA HOĽA 1946m, Nízke Tatry (33)
KRÍŽNA 1574 m, Veľká Fatra (28)
MARDUŇA 874 m, Bachureň (31)
MINČOL 1157 m, Čergov (30)
PATRIA 1171 m, Branisko (23)
SITNO 1009 m, Štiavnické vrchy (13)
SĽUBICA 1129 m, Branisko (7)
STOLICA 1476 m, Stolické vrchy (21)
VEĽKÁ JAVORINA 970 m, Biele Karpaty (17)
VEĽKÁ KNOLA 1266 m, Volovské vrchy (18)
VEĽKÝ INOVEC 901 m, Pohronský Inovec (4)
VEĽKÝ JAVORNÍK 1071 m, Javorníky (19)
VEĽKÝ LOPENÍK 911 m, Biele Karpaty (11)
VEĽKÝ MILIČ 895 m, Slanské vrchy (1)
VOLOVEC / SKALISKO 1293 m, Volovské vrchy (20)
VYSOKÝ VŔŠOK 874 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (12)
ZÁKĽUKY 1012 m, Veporské vrchy (9)
Prehľad ostatných spomenutých cyklovrcholov:
Babia hora, Čmelok, Kamenná lúka, Kráľova hoľa, Lysá, Minčol (Oravské Beskydy), Pilsko, Pľaša, Sninský kameň, Solisko,Strážov, Šimonka, Tríbeč, Veľká Rača, Veľký Tríbeč, Vetrový (Popriečny) vrch, Vihorlat, Vtáčnik
posledný komentár: 9. 12. 2025 o 14:14
posledný komentár: 27. 10. 2025 o 20:30
posledný komentár: 15. 8. 2025 o 12:39
Inak čo sa týka úzkoprsého poňatia cyklovrcholov (z hľadiska max.opatrnej legálnosti) je poradie najvyšších slovenských cyklovrcholov asi také:
1.Kráľova hoľa 1946 m
2.Krížna 1574 m
3.Malá Smrekovica 1485 m
Trasa: Dobšiná – Čuntava –Besník – Šumiac – Kráľova hoľa – Pusté Pole – Stratená – Dobšiná, 88 km, + 2200 m. Výborné počasie, dobrá viditeľnosť, hore osviežujúci vetrík...
Fotky 2012
Kloptaň je výrazný a š*****tý kopec, ktorý leží na zlome hrebeňa Volovských vrchov v podcelku Kojšovská hoľa nad Hnileckou a Smolníckou dolinou (je ženského rodu, čiže tá hora – Kloptaň; na starších mapách sa uvádzal aj názov Kloptaňa). Okolie kopca má pralesovitý charakter. Vrcholové partie sú prírodnou rezerváciou pre vzácne živočíšstvo (najmä vtáctvo: orol, sova a hlucháň, špacíruje tu aj macko) a rastlinstvo (kosatec sibírsky a.i.). Na vrcholovej čistinke stojí pekná drevená rozhľadňa (bola postavená KST Prakovce v roku 1999 na počesť vstupu do 3.tisícročia), rázcestník, drevený posed a stojan s peknou skrinkou v ktorom je umiestnená vrcholová kniha (v júli 2012 to bola už X. vrcholová kniha, založená v septembri 2011).
Z vrcholu sú pekné výhľady na Volovské vrchy a Hnileckú dolinu, za dobrého počasia vidno aj Kráľovu hoľu (vzdialená 54 km) a Vysoké Tatry (69 km).
Na Kloptaň sa dá dostať z troch strán. Najrýchlejší prístup je zo severnej strany od Hnileckej doliny cez lokalitu Pod Kloptaňou, (medzi Hutnou Hoľou a Kloptaňou). Tu vedú dobré lesné cesty z troch miest: zo Smolníckej Píly (začiatok dolinou Smolníckeho potoka - Tinesgrunda cez Manderlu), Helcmanoviec (dolinou Veľkého Hutného potoka-Malo a cez Harvaň) a Prakoviec(dolinou Hrelikovho potoka cez Ňochovú a Vlčkovú) - viď mapa. Záverečný úsek po zelenej turistickej značke v dĺžke asi 400 metrov je však hodne strmý a znamená aj občasné nosenie cez popadané stromy. Z Prakoviec na Kloptaň je 7,5 km pri prevýšení 760m, priemerné stúpanie 10,1%.
Druhá možnosť výšľapu na Kloptaň je od východu po červenej hrebeňovej značke (Cesta hrdinov SNP) od Trohánky (Tri studne). Je tiež náročný a strmý, avšak vzhľadom k lepšiemu povrchu ho ***** bajkeri možno zvládnu aj v sedle. Na Tri studne sa dá vyjsť lesnými cestami od chaty Erika (červená TZ), z Perlovej doliny alebo z Vyšného Medzeva.
Tretia možnosť je po červenej "hrdinskej“ značke od juhu zo sedla Jedľovec cez Zbojnícku skalu. Cesta či chodník je však strmý a zarastený a ako výstupovú trasu ju možno odporučiť len vášnivým dobrodruhom.
Jednou vetou: Divoká hora s peknými výhľadmi, krásnou vrcholovou atmosférou a náročným prístupom.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 7
Fotky z trasy Prakovce - Kloptaň - smer Trohanka
Z akého miesta (lokality) bolo foto urobené?
Odmenou pre prvú správnu odpoveď sú 3
a potom ked uz nie Chabenec, tak Durkova je tiez kopec tesne nad chatou... 1750mnm, tiez sa da dat fajka
Bruntels gratulujem, je to presne tam ! Na lesnej ceste pod Malou Pipitkou 940 m.n.m.
Odmena je Tvoja, ozvi sa cez SS
Poznámka: Táto lesná cesta vedie spod Úhornianskeho sedla na rázcestie lesných ciest, odkiaľ vedú dobré lesné cesty pod Osadník, na Bôrčiansku planinu, do Bôrky a Lúčky. Odporúčam ju ako výstupovú trasu na hrebeň Volovských vrchov zo Zádielskej doliny - plynulé mierne stúpanie, pomerne dobrý povrch.
HAVRANIA SKALA 1153 m, pohorie: Slovenský raj (Spišsko-gemerský kras) – cyklovrchol 25
Havrania skala je najvýraznejší a najvyhliadkovejší kopec centrálneho Slovenského raja. Nachádza sa v jeho južnej časti severne od dediny Stratená. Vrchol a okolie je prírodnou rezerváciou, aj vďaka výskytu vzácnych chránených vtákov. Kopec vyčnieva nad okolité planiny o cca 150 metrov, preto je dobre viditeľný z viacerých smerov. Svahy Havranej skaly sú pomerne strmé, najmiernejšie sú zo západnej strany. Z vrcholu sú veľmi pekné južné výhľady na lesy a kopce Slovenského rudohoria, zo skalnej vyhliadky pod vrcholom sú dobré výhľady aj na východ.
Na vrchol Havranej skaly je v podstate jediný prístup: od západu z lúky Strosik po žltej turistickej značke. Záverečný asi 200 m dlhý úsek je strmý a kamenistý - normálny bajker tu musí bajk tlačiť. Z ostatných svetových strán je Havrania skala strmá a pre bajk nevhodná.
Na lúku Strosik sa dá dostať z troch smerov. Prvá možnosť je od západu po lesnej ceste zo sedla Kopanec (cestou sa otvárajú excelentné výhľady na Kráľovu hoľu a Muránsku planinu), trasa má parametre: 7 km, + 255 m. Druhou možnosťou je výšľap od juhu po lesnej ceste, ktorá odbáča zo štátnej cesty neďaleko Stratenej pod Srnčími skalami. Na východiskovú lúku Strosik je možné prísť aj od východu (tretí smer) cez Veľký Zajf a popod Občasný prameň, pričom na Veľký Zajf vedie Glacká cesta od severu alebo lesná cesta od juhu zo Stratenskej píly.
Poznámka: Na Slovensku sú štyri kopce s názvom Havrania skala, táto je najvyššia.
Jednou vetou: „Peknovyhliadková“ skalnatá hora Slovenského raja.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5
Fotky z cyklotúry MTB Havrania skala
Už pri prvej návšteve sa mi takto predstavil
Žiaľ ani po úpornom hľadaní sa mi nepodarilo nájsť cestičku k tej vyhliadke. Snáď nabudúce to nájdem. Alebo som bol na zlom mieste?!
INOVEC 1042 m, pohorie: Považský Inovec – cyklovrchol 26
Inovec je najvyšším kopcom pohoria Považský Inovec. Tomuto pohoriu patrí v rebríčku najvyšších slovenských pohorí 36.priečka (z celkových 59). Má členitý hrebeň s dĺžkou vyše 50 km a pravý karpatský charakter (čo okrem iného znamená, že sa v ňom potuluje macko
Na Inovec vedie množstvo výstupových ciest zo všetkých strán. Najľahší výšľap na vrchol je po asfaltovej ceste z obce Trenčianske Jastrabie (300 m) popri Inoveckej chate (780 m). Táto „hlavná“ severovýchodná výstupová trasa má parametre 11 km a prevýšenie 742 m, čo znamená priemerné stúpanie 6,8 %. Stúpanie je však hodne nerovnomerné – v najstrmšom kilometrovom úseku pod vrcholom prevyšuje 21 %.
Považský Inovec je pretkaný hustou sieťou lesných ciest, preto existuje pomerne veľa možností, ako sa dostať na hrebeň. Ďalšími výstupovými trasami (v smere hodinových ručičiek) sú:
Od východu lesnými cestami pod Krželnicou (cez otvorený priestor, ktorý vznikol v dôsledku polomu z roku 2000 – v súčasnosti už zarastá mladým porastom), pričom východiskom môžu byť Dubodiel alebo Kulháň. Táto východná výstupová trasa sa pod hrebeňom (pri lúke s posedom) napája na vrstevnicovú cestu. Ďalej treba pokračovať po nej smerom na sever a v lokalite Leštiny odbočiť vľavo hore na strmšiu lesnú cestu, ktorá sa napojí na „hlavnú asfaltku“ nad chatou vo výške 880 metrov.
Zaujímavou možnosťou je južný prístup hrebeňom Považského Inovca po červenej značke, terén je však pomerne členitý a náročný. Po oboch stranách hrebeňa vak vedú pohodlnejšie traverzové lesné cesty.
Zo západnej strany vedie na vrchol kľukatá lesná cesta z obce Selec(319 m), vedúca cez Kopanicu. Zelená značka Selec-Inovec je na výstup strmá, avšak pre šikovných MTB jazdcov na zjazd vhodná.
Zo severnej strany sa dá vyjsť na Inovec z Mnichovej Lehoty po červenej značke, alebo aj po zelenej a žltej TZ (podľa miestnych bajkerov sa tlačí len zopár metrov).
Jednou vetou: Výrazný asfaltový cyklovrchol s mnohými výstupovými trasami a príjemným blízkym útočiskom – Inoveckou chatou.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 5