Tak či tak, lepšie nosiče (medzi nimi aj niektoré modely Thule) majú upínanie tak, že po samotnom zdvihnutí a osadení bicykla už všetko ostatné riešiš na úrovni strechy a nie na úrovni uchytenia rámu k nosiču.
Stabilita nosiča závisí nielen od neho samotného, ale aj od priečnikov a počtu nosičov na nich. Hliníkové "aero" priečniky pružia a potom
bicykle na streche "tancujú" (najmä ak ich tam máš viacej a teda je priečnik viac zaťažený), zatiaľ čo oceľový hranatý priečnik je pevnejší a teda menej to skáče. Ale aj keď bicykle na streche "tancujú", tak je to bezpečné, hliník je pružný, ale pevný a Thule má bezproblémové výsledky v crash-testoch. Nehovoriac o tom, že bicykle na nosiči na ťažnom tancujú tiež (najmä keď už ná nosič nejaký rok či kilometer za sebou) a na streche to aspoň nevidíš a čo oči nevidia, to srce nebolí
Nezanedbateľnou vecou je, že po jazde v daždi sú bicykle na streche čistejšie, bicykle na zadku chytjú všetok sajrajt z cesty.
A o tom, že to zvládneš sám, nepochybuj, keď to zvládajú stáťtisíce ľudí po celom svete, prečo by si mal byť výnimka?
Jasne, dvíhanie bicykla na strechu je o kus menej pohodlné, než ukladanie na zadný nosič, ale má to aj výhody - nosič nemusíš skladať, keď odchádzaš od auta, nezavadzia,