Clovek v takuto chvilu uvazuje, co by mal povedat, alebo napisat, lenze neda sa povedat nic ine ako : uprimnu sustrast rodine a vsetkym, ktori tohto mladeho chalana mali to stastie poznat osobne. Nikto z nas nevie, kedy pride jeho chvila, obcas si naivne namyslame, ze tu budeme este hodne dlho a mnoho veci odkladame na neskor ... ale vzdy, ked musime celit takejto situacii, si spomenieme na to, co musime urobit hned, na veci, ktore neznesu odkald ... ako povedat niekomu, ze ho mame radi, ze nam na nom zalezi ... bohuzial sa najdu aj blbci, ktori nam prekazia tieto plany ... este raz uprimnu sustrast.