Jezus tu je link originálny článok https://www.nature.com/articles/s41541-020-0183-8 , kde už tie jablká s hruškami nie sú pomiešané.
Nie je tam ani zmienka o európskych druhoch kliešťov.

"To demonstrate protection against European strains of Borrelia, we tested our nanoparticle vaccine in a tick challenge model using serotype 2 Borrelia afzelii-infected ticks...."

Čiže zopakujem moju offtopic otázku: idnes.cz je český ekvivalent Nového času?
29.05.2020 - 09:35:56
01
originálna reportáž je tu - https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1097181328-udalosti/220411000100527/obsah/770153-vakcina-na-boreliozu

odtiaľto majú správu ostatné servery... je nám jasné, že tomu rozumieš ďaleko ďaleko viac ako my, ale tak nejak to tým ľudom podať musia :)
29.05.2020 - 10:14:24
01
Technicky nebol problém urobiť tú vakcínu aj na EU sérotyp, celá tá story okolo je vlastne dosť smutné povídání, kde vystupujú ako antivax psychoši, tak aj majstri sveta v domácom štúdiu boreliózy z interfernetov. (De facto tá istá sranda sa používa veterinárne without any problems.)

Lapierre Zesty 514 (http://www.bike-forum.cz/fotogalerie/nase-biky/detail-6367.html)
Pell's Razzer Pro + RockShox Reba Race + some modifications

Všichni jsou zákeřná hladová klíšťata
jsou na svých prdelích vzájemně přisátá
a když se poslední na první zavěsí
pak z jeho prdele vlastní krev saje si

29.05.2020 - 10:33:28
00
ale je tych kliestov jak hadov...dnes este po hodke a pol po navrate domov a osprchovani po mne liezol taky prtavec...nastastie po ruke, tak mal smolu :)
29.05.2020 - 16:56:35
00
bikemartin, nabuduce namiesto tych zbytocnych poznamok o Novom Case napis rovno nieco hodnotne k teme, lebo prave Tvoj prvy prispevok je hodny akurat tak citatelov Noveho Casu - bezobsazny a bez realnych faktov. Aj obsah aj fakty si zvladol doplnit az v naslednej reakcii. Keby si hned poukazal na to, v com je problem toho clanku, tak tu ziadny offtopic nevznikne.

Hrádzar, lesnoasfaltkár, listobrod aj blatošľap.
Lidé jsou různí, povětšinou hovada.
https://youtu.be/2gwbZdC1GhI?t=19

29.05.2020 - 17:15:25
01
Moja včerajšia skúsenosť. So synom sme boli poobede dve hodinky v lese nad Zochovou chatou, po návrate sme sa doma hrali, pohoda, večera, TV, spievanie na dobrú noc, ale nekontrolovali sme sa. A večer si už ležím prezlečený v posteli s mobilom ruke, keď sa mi po obrazovke začne jeden kliešť prechádzať? Taký malý, tenký,plochý, teda asi nenapitý, max. 2mm aj s tými prednými chápadlami. Preliezol na mobil zo mňa? Alebo bol niekde skrytý a svetlo ho pritiahlo? Tak som ho striasol do takej väčšej krabice 8x8x8cm od synových želatiniek, kde si lozil a tykadlá ukazoval. Ešte som sa skontroloval či nemám na tele nejaké viditeľné miesto vpichu, zatvoril krabičku a išiel spať.
No a ráno nič, kliešť sa už nehýbe. A tak zostali len otázky : Kde bol na mne tých pár hodín od návratu až po objavenie a hlavne čo tam robil ? Cical/necical? A zabil ho nedostatok vzduchu, alebo bol hladný nenacicaný, alebo som objavil vôňu želatiniek, ktorá ich zabíja? Napíšem výrobcovi želatiniek nech vyrába radšej antispreje?

Panika? Stres? Ale nie, berte príspevok s nadhľadom, nie som z tých ktorí teraz pobežia k lekárovi, rýchlo nejaké ATB.
Len človek si uvedomí, aký sme ozaj malí vo svete. A nabudúce repelent so sebou a nie nechať doma na poličke. :-)

"Slunce v paprscích svého kola vidí jen ten kdo jím sám pohybuje."

04.06.2020 - 08:24:44
00
ak das niekde bike nabok tak ze gripy su v trave a pod - kliest citi pot a prejde na gripy odtial na ruky. tak isto batoh, ak polozis niekam telefon tak kludne aj na telefona niekde sa schova - medzierok je tam dost. tak isto ked prejdes v tretrach niekde po trave a obujes ich na druhy den a je na nohe a pod....

bike je najlepsia droga - pretoze kazdy trip je uplne iny

04.06.2020 - 10:57:42
00
Aj keby niekomu pil krv, tak ATB sa nedávajú, aj keby bola lokálny opuch a začervenanie malého priemeru, čo je prirodzená reakcia tela.

"Synku, při kažké sportovní akci není důležité jestli vyhraješ nebo prohraješ, ale jak moc se opiješ." Homer Simpson
"Ak je pivo vo vychladenom pollitri nie si alkoholik, ale fajnšmeker." Homer Simpson

04.06.2020 - 11:04:53
01
Išlo mi o to že si radšej budem dávať väčší pozor kde si v lese sadnem a cez čo idem, aj dnes v lese som si vybral z dvoch cyklociest tú kde nebola vysoká tráva. A doma kontrola.

"Slunce v paprscích svého kola vidí jen ten kdo jím sám pohybuje."

04.06.2020 - 17:37:01
00
čím ďalej tým stres les. :-D. Mám rovnakú skúsenosť. S mobilom večer v posteli a po obrazovke zrazu si kliešť špacíruje.

2021= 1333 km, cyktrenažér....951 km, tur-skialp-bežky 383 km
2020= 2 137 km, tur-beh-skialp-bežky 371 km

Vrcholem veškerého kacířství je zdravý rozum...

04.06.2020 - 19:22:24
00
https://domov.sme.sk/c/22416543/cesi-testuju-vakcinu-proti-kliestom-slovaci-repelent.html?ref=trz

Česi testujú vakcínu proti kliešťom, Slováci repelent
Najrozšírenejší je u nás kliešť obyčajný.

BRATISLAVA. Českí vedci úspešne otestovali vakcínu na lymskú boreliózu, ktorú prenášajú kliešte. Slováci zas dokončujú repelent vo vlákne, ktorý má zabrániť, aby sa parazit na človeka vôbec dostal.

Po uštipnutí kliešťom okolie miesta vpichu sčervenie, môže nasledovať horúčka a bolesti svalov. Neskôr choroba postihuje srdce, nervový systém, oči, pečeň a kĺby. Lieči sa antibiotikami, očkovanie proti lymskej borelióze neexistuje. Očkovať sa dá len proti kliešťovej encefalitíde.

Na Slovensku žijú tri druhy kliešťov - pijak lužný a stepný a kliešť obyčajný. Hlavná sezóna najrozšírenejšieho kliešťa obyčajného trvá od polovice apríla do polovice augusta.

Ochorenia, ktoré kliešte spôsobujú, sa vyskytujú od februára do novembra. Praje im teplé a vlhké počasie, ktoré bolo na Slovensku aj posledné dni.

Čakanie na farmafirmu
Vakcínu proti lymskej borelióze pred pár dňami ako prví na svete otestovali parazitológovia z Biologického centra Akadémie vied ČR v Českých Budejoviciach.

Testovali zatiaľ na myšiach, vysvetľuje parazitológ Radek Šíma z centra. Vakcína mala pri testovaní stopercentnú účinnosť.

Látku na vakcínu vyvinula francúzska farmaceutická spoločnosť Sanofi.

Ako vytiahnuť kliešťa
Pinzetou uchopíme kliešťa čo najbližšie pri pokožke.
Jednou až dvoma otáčkami, nezáleží v akom smere, ho pomaly vytiahneme kolmo proti koži.
Miesto po prisatí vydezinfikujeme.
Po týždni začervenanie zmizne. Ak nie, vyhľadáme lekára.
Zdroj: Parazitologický ústav

Nová vakcína je vylepšením americkej vakcíny proti lymskej borelióze. Jej testovanie sa podľa slovenského parazitológa Branislava Peťka pred takmer 40 rokmi skončilo neúspechom.

"Následky po vakcinácii dobrovoľníkov boli horšie ako pri ochorení boreliózou," vysvetľuje bývalý šéf slovenského parazitologického ústavu SAV. Problém bol podľa neho v tom, že protilátky proti borelióze, ktoré sa pri očkovaní vytvorili, začali likvidovať nervové tkanivo testovaného človeka.

Nová štruktúra vakcíny podľa Šímu umožňuje imunitnému systému rýchlo a spoľahlivo rozoznať cudzorodú látku a vytvoriť si protilátky.

Hoci bola zatiaľ testovaná len na myšiach, český parazitológ si myslí, že by mohla byť účinná aj pre človeka.

"Aby sa vakcína mohla dostať k ľuďom, museli by sa vykonať klinické testy na ľuďoch," vysvetľuje Šíma. "Môžu trvať niekoľko rokov."

Či Sanofi bude pokračovať aj v testoch na ľuďoch, nie je jasné, firma na otázky SME do uzávierky neodpovedala.

"Farmaceutické firmy majú záujem vyvinúť vakcínu a princíp si patentovať," hovorí Peťko. Baktériu borélie objavili vedci v roku 1981. Odvtedy sa neúspešne snažia o vakcínu.

Proti ďalšiemu ochoreniu, ktoré parazit spôsobuje, kliešťovej encefalitíde očkovacia látka existuje. Očkovanie je najúčinnejšie opatrenie proti chorobe.

V prvej fáze choroby vypukne horúčka, bolesti hlavy a svalov. Po nich prichádza niekoľkodňové zlepšenie.

Potom sa vracajú prvotné príznaky, ku ktorým sa pridružuje svetloplachosť, stuhnutá šija, neschopnosť sústrediť sa, nespavosť, spomalená reč, poruchy pamäti, ochrnutia končatín a smrť. Účinný liek neexistuje.


(zdroj: SME - MM)
Ponožkový repelent
Slovenskí vedci riešia problém inak. Chceme, aby sa kliešť na človeka ani nedostal, vysvetľuje Peťko.

V Centre aplikovaného výskumu Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, ktorému šéfuje, sa snažia vyvinúť repelent vtkaný do oblečenia.

Kam sa kliešte najviac prisávajú
Muži

stehná
chrbát
ramená
slabiny a pohlavné orgány
Ženy

stehná
chrbát
ramená
hrudník
Zdroj: Parazitologický ústav

"Repelent je zabudovaný do vlákna, z ktorého sa utká látka," vysvetľuje parazitológ. Pomaly sa uvoľňuje a chráni človeka pred kliešťom aj komárom tak, že cez oblečenie neprejde ani jeden z nich.

Vlákno by sa podľa odborníka malo vplietať do ponožiek alebo do spodnej časti nohavíc.

Kliešte bývajú v lesoch a lúkach pri zemi do výšky jedného metra. Najčastejšie na odvrátených stranách stebiel tráv a listov krovín.

"Je to na spadnutie," odpovedá Peťko na otázku, kedy by sa repelent mohol dostať na slovenský trh. "Prešiel testmi a jeho tvorca je v procese registrácie textílie na Slovensku. Ak sa to má u nás predávať, musia to mať registrované ako repelentnú látku."

"Slunce v paprscích svého kola vidí jen ten kdo jím sám pohybuje."

04.06.2020 - 19:33:48
01
https://dennikn.sk/1935685/zapalka-drievko-nechty-to-je-jedno-kliesta-vyberte-hlavne-rychlo-radia-parazitologovia/?ref=tit1

Zápalka, drievko, nechty, to je jedno… Kliešťa vyberte hlavne rýchlo, radia parazitológovia
Lenka Vrtišková Nejezchlebová

Parazitológovia Jan Perner a Radek Šíma. Foto – Biologické centrum AV ČR/Daniela Procházková

Sezóna kliešťov je na vrchole a s ňou aj riziko výskytu chorôb, ktoré prenášajú. Českí vedci úspešne otestovali novú vakcínu proti borelióze. Na hlodavcoch funguje skvele, teraz prídu na rad klinické testy na ľuďoch.

Parazitológovia Radek Šíma a Jan Perner vysvetľujú, ako kliešte dokážu vycicať celého losa, po uhryznutí ktorého kliešťa vám môže ochrnúť ruka, či sú repelenty proti kliešťom účinné, a odpovedajú aj na klasickú otázku – ako kliešťa správne vybrať.

Zahryznúť sa do človeka je pre chudáka kliešťa väčšinou kamikadze útok. Ako to, že kliešť nespozná, že človek nie je srna?
Šíma: Kliešť si nevyberá. Hrá vabank, taká je jeho životná stratégia. Čaká v lese pripravený v tráve a čo prejde okolo, po tom ide. Je mu fuk, či je to srnka alebo človek, ktorý sa ho skôr či neskôr zbaví – a zabije ho.
Perner: Má málo príležitostí, nemôže si dovoliť byť vyberavý. V prípade, že si vyberie nás, pácha samovraždu, ale podriaďuje sa biologickému diktátu: Hej, ide niekto s krvou. Zachyť sa a saj. Uvidíme, ako to dopadne.

Väčšine ľudí sa kliešte protivia a boja sa ich, hlavne pre choroby, ktoré prenášajú. Aký vzťah k nim máte vy?
Šíma: Sú to fascinujúce živočíchy už len pre tú svoju unikátnu životnú stratégiu. Parazit, ktorý dokáže trebárs rok hladovať a čakať na hostiteľa, ale ak dostane príležitosť, nasaje sa za týždeň tak, až stonásobne zväčší svoj objem.
Perner: Ľahko sa povie „stonásobne zväčšiť svoj objem“, ale predstavte si, že by ste vypili stonásobok svojej váhy a boli stále v pohode.

To je riadne veľa sudov piva!
Perner: Áno. Človek by musel vypiť desiatky pív za hodinu, aby stačil tempu kliešťa a zväčšil svoju hmotnosť stonásobne napríklad za mesiac. Kliešť si dokáže zariadiť aj to, aby sa pri saní krv nezrážala. A zatiaľ čo bodnutie komára cítite, cicanie kliešťa nie, aj keď trvá celé dni. Nesvrbí, nebolí. Je úžasné, ako sa pomocou molekúl v slinách dokáže pohrať s imunitou hostiteľa. A potom je tu prenos patogénov, čo je bohužiaľ vedľajší produkt spôsobu jeho života, ale kliešť nemôže za to, že pred vami sal krv zvieraťu, ktoré patogény malo.
Šíma: Kliešť vyzerá na prvý pohľad veľmi primitívne. Vrece s ôsmimi nožičkami, ale pre vedcov je plný úžasne zaujímavých molekúl. V slinách má antikoagulanty, teda látky proti zrážanlivosti krvi, anestetiká alebo molekuly tlmiace imunitnú odpoveď. Sliny kliešťa sú ako dobre vybavená lekáreň.

Čo ich využitie v medicíne?
Perner: Nejaké patenty už existujú. Syntetická forma anestetík a liekov proti zrážanlivosti existuje nejakých sto – dvesto rokov, ale kliešť si v slinných žľazách svoju lekárničku vyvíja milióny rokov v tesnej asociácii s hostiteľom – bol by hriech to nevyužiť. V laboratórnych podmienkach tieto molekuly dobre fungujú, na trh sa dostane len menšina.

Prvé kliešte tento rok vyťahoval vo februári. Lekár radí, ako ich vybrať
Niekde som čítala, že krv saje iba samička. Je to tak?
Šíma: V dospelosti áno. Kliešť má tri vývinové štádiá, v každom štádiu sa musí nasať, aby mohol prejsť do ďalšieho. Z vajíčka sa vyliahne larva, musí sa nasať, aby sa mohla premeniť na nymfu, a tá sa musí nasať, aby sa z nej stal dospelý kliešť. V dospelosti však pri našom najrozšírenejšom druhu – pri iných to je trochu inak – už skutočne saje len samička. Úlohou samca je už len oplodniť samicu.

A potom?
Šíma: Zdochne. Už je na nič.

A samička sa zase musí nasať, aby mohla naklásť vajíčka?
Perner: Áno. Ale pred saním, prípadne počas sania musí byť oplodnená. Neoplodnená samica sa nenasaje, tak je to zariadené. Väčšinu krvi, ktorú nasaje počas tých siedmich až desiatich dní, „premení“ na vajcia, ktorých sú tisícky. Tretina až polovica jej hmotnosti. Musí to urobiť čo najrýchlejšie. Keď už absolvovala dlhé čakanie na hostiteľa, keď sa dočkala, zahryzla a podarilo sa jej nasať, musí všetko urobiť čo najrýchlejšie, než zožerie niečo iné ju. Nakladie taký kliešťový kaviár.

Kam? Len tak na trávu alebo do nejakej jamky?
Perner: Ona je dosť pribratá, už neprejde ani krok, je z nej ťažké vrece plné krvi a vajíčok. Tam, kde odpadne, tam väčšinou nakladie.
Šíma: Niekedy sa snaží vajíčka trochu zahrabať pod povrch alebo ich nakladie pod lístie, aby tam nebolo úplne sucho, ale úlohu hrá skôr náhoda.

Spomenuli ste, že kliešť má úžasnú schopnosť vydržať o hlade. Ako dlho?
Šíma: Niekoľko mesiacov, ale najdlhšie až dva roky. Keď teraz pôjdem do laboratória, nájdem tam svoje kliešte dva roky zabudnuté vo fľaštičke a dám ich na myš, „ožijú“ a nasajú sa. Sú neuveriteľne metabolicky úsporné, čo je vidieť už pri obyčajnom pozorovaní. Keď nemusia, neurobia ani pohyb navyše. Pozeráte sa na ne a myslíte si, že zahynuli. Potom ich vezmete do ruky, dýchnete na ne… ucítia CO₂ a ožijú.
Majú zvládnutú prácu s energiou. A na molekulárnej úrovni to je tiež krásne vidieť. V čakacom režime je väčšina génov stlmená na minimum, až keď kliešť začne sať, začne sa niečo diať. Medzi fázami sania sú z nich zombie. Vypnutí, úsporní.


Kliešť nasatý krvou (vľavo) a kliešť na krvnom sére z umelého kŕmidla. Foto – archív Biologického centra AV ČR
Nemŕtvi. Aký je ich životný cyklus?
Šíma: Od vajíčka až po nakladenie ďalších vajíčok uplynú väčšinou dve sezóny, dva roky. V laboratórnych podmienkach sa to dá urýchliť, ale v prírode nie. Počas zimy kliešte hibernujú, majú tak na niekoľko mesiacov stopku.
Perner: Dospelý kliešť sa prebúdza a vylieza niekedy medzi marcom a májom. Samice musia byť oplodnené, potom sa musia nasať a naklásť vajíčka. Sezóna lariev vrcholí v auguste alebo v septembri, zase sa nasajú a premenia sa na nymfy. Ako nymfy sa nasajú a prezimujú. A potom sa už prebúdzajú ako dospelé a dajú si ešte posledné kolo.

Chlapci a dievčatá asi nesnívajú o tom, že sa stanú prírodovedcami, aby mohli vedecky študovať tvora, ako je kliešť, však?
Šíma: To máte pravdu. Mňa k nim priviedla súhra náhod…
Perner: Ja som bol na gymnáziu zaťatý botanik, ale keď som prišiel na fakultu a čítal tie dlhé lajstrá latinských názvov kvetov, rýchlo som botaniku opustil. A keď som zháňal tému na bakalárku, kliešte boli voľné…
Šíma: U mňa to bolo podobne, ale s diplomovkou. Hľadal som tému, až som si povedal: Čo napríklad tá parazitológia, to by mohlo byť zaujímavé, pôjdem sa pozrieť, čo tam robia. A nenapadlo mi nič lepšie, než sa ísť spýtať do riaditeľne. A vtedajší riaditeľ robil s kliešťami a boréliami, tak si ma tam nechal.

Záujem prišiel až s hlbším poznaním tohto tvora?
Šíma: Áno. Keď sme sem prišli, vedeli sme asi toľko, čo ktokoľvek iný. Fascinácia prišla postupne.
Perner: Ako hovoríte, je v tom priama úmera. Čím hlbšie je poznanie, tým zaujímavejšie otázky si kladiete.

Ja sa pri každom rozhovore nadchnem pre iný odbor, ak ma preň dokážu nadchnúť ľudia, čo v ňom robia.
Perner: Nadchneme vás tak, že až nabudúce chytíte kliešťa, poviete: Zadržte, neskladajte ho zo mňa, poďme ho pozorovať.

Proti encefalitíde som očkovaná, ale s tou vakcínou proti boréliám by ste si mali pohnúť, páni.
Šíma: Tak to je bohužiaľ hudba vzdialenej budúcnosti.

Pred pár týždňami prebehla médiami správa, že ste v biologickom centre úspešne otestovali novú americkú vakcínu proti boréliám (jedna vakcína už totiž vyvinutá bola, ale fungovala len proti jednému americkému druhu borélií; pozn. red.) a na hlodavcoch sa ukázala ako veľmi účinná aj proti európskym boréliám. V čom je táto vakcína prelomová?
Šíma: Hlavnou výhodou novej vakcíny je jej univerzálnosť. V Amerike je situácia jednoduchá. Vyskytuje sa tam jeden dominantný druh borélií a je relatívne ľahké proti tomuto druhu zacieliť vakcínu.
V Európe je druhové spektrum borélií oveľa pestrejšie a jednotlivé druhy sa dosť líšia svojimi povrchovými proteínmi. Nová vakcína v sebe obsahuje všetkých sedem známych variantov (sérotypov) povrchových proteínov. Vakcinované zvieratá vytvorili protilátky proti všetkým siedmim druhom. Dá sa teda predpokladať, že to bude fungovať univerzálne na všetky borélie.

Ako bude ten proces pokračovať a akú úlohu v ňom ešte zohráte?
Šíma: Dohoda bola, že vakcínu otestujeme na myšiach, a to sa stalo. Teraz s nimi komunikujem o pokračovaní spolupráce, pretože mám celkom peknú zbierku borélií a mohol by som im nejaké kmene poskytnúť.
Ale osud vakcíny závisí už len od firmy Sanofi, hlavnú rolu bude hrať biznis. Po vedcoch prídu ekonómovia, ktorí spočítajú, či je šanca, že sa investície do superdrahých klinických štúdií na ľuďoch môžu vrátiť, a či by z toho mohol byť zisk. Ak nie, zrejme to stopnú.

Vývoj vakcíny má niekoľko fáz, v súvislosti s koronavírusom sme o tom písali už viackrát. Počas drahých klinických testov je prioritou zistiť, či vakcína nemá nežiaduce vedľajšie účinky.
Perner: Čo sa práve pri predchádzajúcej vakcíne ukázalo ako veľký problém. Skrátka, môže to stáť veľa peňazí a nasleduje čisto ekonomické rozhodnutie, či je trh dostatočne veľký a dopyt silný, aby sa to oplatilo.

Napadá mi otázka, či zaočkovanosť proti encefalitíde zodpovedá miere strachu z tej choroby.
Šíma: Som presvedčený, že nie. Ľudia sa toho panicky boja, ale keď majú dať tridsať eur za očkovanie, rozmyslia si to. Aj to je dôvod pochybovať, že by na vakcínu proti borelióze stáli rady ľudí. Navyše v čase protivakcinačných loby nie je ďalšia vakcína úplne cool produkt.

Prečo je vlastne väčší oriešok vyvinúť vakcínu proti boréliám, keď proti encefalitíde sa to podarilo už dávno?
Šíma: Borélia je oveľa sofistikovanejší patogén. Vírus je hlúpa partikula, proteínová guľa s RNA. Keď sa naviaže na bunku, vystrelí do nej svoju RNA, podľa nej sa prepíšu vírusové proteíny, guľa sa zbalí a ide ďalej. Je stále rovnaká. Takže sa umŕtvi vírus a oslabený sa do vás zapichne, načo sa vytvoria protilátky. Keď sa vaša imunita stretne s vírusom, zabije ho. To funguje pekne.
Borélia dokáže meniť štruktúru a svoj povrch, takže je problém vybrať proteín, proti ktorému zacieliť. A má rafinované mechanizmy, ako sa pred imunitným systémom hostiteľa skryť, dokáže na seba totiž viazať hostiteľské proteíny. Vlezie do vás, celá sa obalí vašimi proteínmi a tým sa stane „neviditeľnou“. Pre imunitný systém je súčasťou vášho tela.

Aj preto je také komplikované vôbec boreliózu odhaliť, diagnostikovať? Môže sa prejaviť ihneď ako nejaká infekcia s horúčkou, ale tiež môžem byť desať rokov bez príznakov a potom mať pre ňu zápal kĺbov alebo dokonca mozgu?
Šíma: V tom tkvie jej zrada. Najskôr vás pre ňu možno len bolí hlava, lenže to môže mať tisíc príčin. A ak vaše problémy skutočne spôsobili borélie, to sa odhaľuje aj spätne dosť ťažko. Keďže zalezú do miest, kam sa za ňou imunitní bojovníci nedostanú, napríklad do kĺbov alebo srdca, dlhodobo sa proti nej netvoria protilátky.

Vy ste v biologickom centre zistili, že borélie začnú z čreva kliešťa do hostiteľa prúdiť okamžite, ale počas prvých 24 hodín sú to len „neškodné“ borélie, akýsi predvoj. Takže keď sa kliešťa zbavím do 24 hodín po prisatí, boreliózou sa nenakazím?
Šíma: Keby si ľudia svedomito vyberali kliešte do 24 hodín, problém s boreliózou je vyriešený. Lenže kliešť sa dokáže majstrovsky maskovať. Prisaje sa a nebolí, nesvrbí, neviete o ňom, v prvých dňoch sa ani toľko nenasaje, takže si ho často nájdete neskoro, na druhý-tretí deň. Najčastejšie sa na vás prisaje nymfa, maličký čierny kliešť, je celkom nenápadná, a saje štyri dni. Aby do seba mohla vpiť niekoľkonásobné množstvo krvi, musí sa pekne pripraviť, a tak až v posledný deň prejde do fázy rýchleho sania.
Perner: Prvé dni si prestiera stôl, zabetónuje sa v mieste sania, aby sa jej tam pekne držalo. Vytvorí si krvnú mláčku, pripravuje si terén. A potom to do seba naprace.



Pre laikov je vyberanie kliešťa stále veľká veda. Vytočiť ho proti alebo v smere hodinových ručičiek? Potierať olejčekom, octom alebo dezinfekciou? Radšej pinzetou alebo zápalkou?
Perner: Úplne najlepšie je urobiť to za splnu. Zdvihnúť ľavú ruku a stáť pritom na pravej nohe (smeje sa). Fakt nie. Je úplne jedno ako, ale treba to urobiť rýchlo.
Šíma: Keď si nájdem kliešťa, väčšinou pri sebe žiadne šikovné náčinie nemám. Použijem čokoľvek. Drievko, zápalku, prsty, nechty. Keď sa dá chytiť, pokojne ho môžem vyšklbnúť. Kliešť je celkom pevný, tuhý, väčšinou sa nepretrhne. Hlavne ho ničím nepotierať.

A keď sa pretrhne a hryzadlá zostanú?
Šíma: Žiadna tragédia. Je to mŕtve tkanivo a v tej chvíli je odrezané od slinných žliaz a čreva, kadiaľ tie patogény prúdia. S kúskom hryzadiel si poradí prirodzená imunita kože.

Ďalším záchranným bodom je červený fľak, ktorý sa vo väčšine prípadov, keď sa človek boréliami nakazí, vytvorí v mieste uhryznutia, nie?
Šíma: Červený fľak je výhra, pretože vám jasne hovorí: Riešte to! Lenže sa netvorí vždy a obávam sa, že sa nedá povedať ani „väčšinou“. Keď sa urobí fľak, treba ísť čo najskôr k lekárovi, ten vám dá antibiotiká, ktoré borélie pozabíjajú. Ale keď sa fľak nevytvorí, nedostanete žiaden signál, že je zle. Môžete mať zvýšenú teplotu, to si však vôbec nemusíte spojiť s kliešťom. Veľmi ľahko sa to zanedbá a neskôr sa borelióza zle lieči, zvlášť preto, že s istotou neviete, že to je borelióza.

Má zmysel posielať kliešťa do laboratória?
Šíma: Osobne si myslím, že má. Keď sa ukáže, že bol infikovaný, môžete sa pozorovať, a keď v nasledujúcich týždňoch budete mať horúčku, máte ďalší podnet to riešiť. Problém je, že lekári sa riadia podľa striktných pravidiel, čo je všeobecne správne, ale tu môžete naraziť. Budete mať kliešťa s pozitívnym nálezom z laboratória, ale sama budete bez príznakov, maximálne budete mať teplotu. Lekár vám nemôže dať antibiotiká, teda aspoň oficiálne. Môže vám urobiť test na protilátky, ale ten nie je spoľahlivý. A navyše – hrá sa o čas.

Aký význam majú repelenty?
Perner: Účinná zložka funguje tak dve hodiny po aplikácii. Ak ste v lese celý deň, už vás neochráni. Ale proti otravným komárom áno.

Ako to?
Šíma: Komár má úplne inú stratégiu lovu. Je aktívny. Ide po vás, po chemickom gradiente, ucíti vás v lese, ako keby ste išli v cukrárni za vôňou obľúbeného zákuska. Tým repelentom mu zahltíte receptory, oblbnete mu čuch. Necíti vás. To isté má repelent privodiť kliešťovi, lenže kliešť je pasívny lovec. Celý deň sedí v tráve a čaká, až niečo prejde. Idete okolo, otriete sa o trávu a on sa vás chytí. Má aj chemoreceptory, vie o vás vopred, ale aj tak len sedí, možno sa pootočí, aby zvýšil pravdepodobnosť, že sa zachytí. Repelentom túto schopnosť zablokujete, ale on tam aj tak sedí a čaká.

Takže jediné, čo platí, je okamžitá kontrola tela.
Šíma: Alfa a omega! Keď prídem z lesa, kompletne sa prezriem a kliešťa si hneď vyberiem.


Ľudia na prírodu väčšinou pozerajú tak, že sa pomyselne posadia do jej stredu. Z antropocentrického pohľadu sú kliešte zlo. V súvislosti s chorobami. Ale aká je ich rola v ekosystéme? Čo by sa stalo, keby kliešte neexistovali?
Šíma: Toto nie je dobre položená otázka, pretože nikto nie je v prírode preto, aby hral nejakú úlohu. Jednoducho sa im počas evolúcie vyskytla príležitosť stať sa kliešťom. Nejaký tvor postupne zistil, že je preňho výhodné sať krv, a zdokonaľoval sa v tom. Nemá v prírode špeciálne pozitívnu úlohu ani úplne negatívnu.
My ľudia sa na kliešte pozeráme hystericky, ale v skutočnosti škodia hostiteľom veľmi málo, teda aspoň z globálneho pohľadu na ekosystém.
Perner: Predstavte si predka kliešťa. Žral čerstvú mŕtvolu, mäso a krv, ukázalo sa, že vďaka tým proteínom má potom veľa potomstva, takže sať krv bol evolučne úspešný koncept. Ale mŕtvol nebolo toľko, tak sa vyvíjal ďalej, až mohol sať krv z čohokoľvek, čo ju má. Veľa proteínov rovná sa veľa vajíčok. Kliešte našli svoju voľnú niku a obsadili ju.
Sú to takzvaní R-stratégovia. Riskujú všetko, aby sa raz bohato najedli. Samica sa nasaje a nakladie obrovské množstvo vajíčok. Obrovské množstvo preto, že len máloktorej larve sa podarí včas nájsť hostiteľa, väčšina zahynie. Ale cyklus pokračuje. R-stratégia je mimoriadne riskantná hra vabank, ale evolučne je úspešná. A kliešte nemajú ani žiadneho silného predátora. Sú na všetkých kontinentoch.

Aj na Antarktíde?
Šíma: Aj tam. Parazitujú na vtákoch.

Ich počet teda reguluje len výskyt hostiteľov?
Šíma: Kde je dosť hostiteľov, tam sa kliešte premnožujú.
Perner: Keď sa na Morave premnožia hraboše, veľa klieštích lariev má na čom sať. Dostupnosť hostiteľov, vlhkosť a teplo im hrajú do noty. Predátori nie sú významní, žerie ich len pár vtákov.
Šíma: Napadá mi ešte parazitická osička.

Na parazitovi parazituje parazitická osička?
Šíma: V prírode je časté, že parazit má parazita, ktorý má ešte svojho parazita. Mimochodom, zvažovalo sa, že by osička bola nasadená v rámci biologického boja proti kliešťom, že by ju cielene vypúšťali, aby redukovala stavy populácie. Experimentálne to fungovalo, ale v prírode nie.

Takže sú snahy o redukciu kliešťov?
Šíma: U nás ani nie, tu sa riešia skôr ľudské choroby, ale sú krajiny, kde kliešte intenzívne parazitujú na hovädzom dobytku, čo znižuje produkciu mäsa, a straty sa vyčísľujú v miliardách dolárov.

Kliešte sú naozaj schopné umoriť kravu?
Šíma: Ak na jednej krave sajú tisíce kliešťov, potom áno. Stáva sa to, keď sa kliešte premnožia. V Severnej Amerike žije druh, ktorý saje na losoch. Dokážu vycicať zaživa aj toto poltonové zviera.

To je úplne hitchcockovské…
Šíma: My sme šťastná stredná Európa, kde sa väčšinou nič také dramatické nedeje, preto majú naše kliešte a choroby, ktoré prenášajú, ohromne ​​negatívne PR.

Pokiaľ viem, vy sa v laboratóriu zaoberáte práve výskumom, ktorý by mohol viesť k aplikáciám vo veterinárnej starostlivosti.
Šíma: Hľadáme spôsob, ako zablokovať sanie kliešťov, chceli by sme proti nim vymyslieť univerzálnu vakcínu.

Očkovali by sa teda kravy, ale nie proti chorobám, ale proti samotným kliešťom?
Perner: Áno. Na trhu už dve „veterinárne“ vakcíny sú. V Austrálii a na Kube. Obe sú mierené na transmembránový proteín v čreve kliešťa. Navakcinujete kravu, tá si vytvorí protilátky, kliešť sa nasaje, protilátka spoločne s imunitou kravy začne ničiť črevnú membránu kliešťa, prederaví mu to črevá. Nemôže sať a zahynie. Lenže to funguje len proti niektorým druhom, preto je tu snaha o vývoj univerzálnej vakcíny.

Ako chováte kliešte v laboratóriu?
Šíma: Sú to nenáročné zvieratká. Len ich musíme nechať nasať, čo robíme na živých zvieratách alebo na špeciálnom kŕmidle, ktoré vyvíja Honza.
Perner: Sú to umelé kŕmne systémy pre kliešte a klieštikovce, pretože pracujeme aj na ich výskume. Vytvárame silikónovú imitáciu hostiteľskej kože, pod ňu dávame krv. Kŕmime tak zvieratká bez trápenia iných zvierat.

Počula som, že máte aj parfumériu.
Perner: Vieme kožu navoňať, aby voňala ako srnka alebo krava. Parfumové esencie vyrábame z produktov mazových žliaz pod srsťou zvierat, extrahujeme ich klasicky do rozpúšťadla, potom sa koncentrujú a vzniká „parfum“. Náš systém má veľa výhod. Šetríme laboratórne zvieratá, ale môžeme tiež „miešať krv“, ako potrebujeme, modulovať jej zloženie, čo sa vo výskume hodí.

Kliešte sú síce nenáročné živočíchy, ale pri manipulácii môžu byť nebezpečné…
Šíma: Môžu. Vlani na jeseň som si našiel po troch dňoch nasatú nymfu. Bola z laboratória, pár dní predtým som pracoval s nakazenými kliešťami. Tak som si nechal nasadiť antibiotiká. Fakt by som sa nechcel takto hlúpo nakaziť boreliózou, že sa na mňa prisaje infikovaný kliešť, ktorý zdrhol z môjho vlastného chovu.
Perner: Ale mohlo byť horšie. Mali sme tu aj kliešte z Austrálie, paralytické. To sme sa ošívali, keď sme s nimi pracovali. Keby utiekli…

Paralyzujú nervový systém? Ako had s neurotoxickým jedom?
Perner: Taký kliešť dokáže sám skoliť kravu.
Šíma: Už pri uhryznutí by vám mohla ochrnúť ruka. Pri plnom nasatí by vás to mohlo zabiť. Ochrnuli by vám dýchacie svaly. Tieto potvory sú prirodzenými parazitmi vačkovcov, ktorým vôbec neprekážajú – za tisíce rokov koevolúcie si na seba zvykli, až do 19. storočia sa nestretli so žiadnym „naším“ cicavcom. Keď boli cicavce do Austrálie importované, začalo to robiť problémy.

Perner: Skolia ročne až stotisíc domácich zvierat vrátane psov.

Nemôže vám taká potvora z laboratória utiecť?
Šíma: Neutečú, naozaj ich dosť strážime. A aj keby, nemali by šancu prežiť. Zabili by svojho prvého hostiteľa a zahynuli by. Nemajú šancu sa tu rozmnožiť.
Perner: Nič také ako Wu-chan z kliešťov nehrozí. Žiadnu paniku.

Jan Perner
Pôsobí ako vedecký pracovník v Parazitologickom ústave Biologického centra Akadémie vied v Českých Budějoviciach. Venuje sa biológii kliešťov. Študoval na Prírodovedeckej fakulte v Českých Budějoviciach, kde obhájil aj doktorandskú prácu.

Radek Šíma
Na rovnakom pôsobisku ako jeho kolega sa venuje štúdiu molekulárnych interakcií medzi kliešťami a nimi prenášanými patogénmi. Vyštudoval biológiu na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach, doktorát získal na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Plzni.
27.06.2020 - 23:13:49
14
https://dennikn.sk/1985704/pol-roka-bez-priznakov-potom-s-dozivotnymi-nasledkami-pribehy-troch-ludi-s-boreliozou/?ref=mpm
07.08.2020 - 14:21:04
00
Moja skúsenosť s boreliozu. Asi 7 rokov dozadu. Našiel som si na pokožke veľkú vyrážku v tvare terča. Trochu som skúmal a dostal som sa na nejake hypochondricke fórum o borelioze. Tam radili že treba brať minimálne 2 násobok toho čo vám predpíše doktor. Bol som u doktora,dal mi AB na mesiac. Prišiel som za ním na druhý deň,že mi ich rozhryzol pes. Tak mi dal ďalšie. Od vtedy si každý rok dám kontrolovať protilátky a som ok. Či to pomohlo netuším. Len píšem moju skúsenosť.

My Humble Music Production
https://youtube.com/playlist?list=PLxDy0NXjn1VmOSr-kdQHBY2fY9byd6pRP

07.08.2020 - 16:25:26
00
Hm, a čo ti to pomôže, že protilátky stúpajú veľmi neskoro (v nezanedbateľnej časti vôbec aj pri vyjavenej klinike) a aj po liečbe pretrvávajú roky, keďže je to imunitná odpoveď, ktorá nevznikne a nezmizne zo dňa na deň, bez ohľadu na liečbu/neliečbu?

"Synku, při kažké sportovní akci není důležité jestli vyhraješ nebo prohraješ, ale jak moc se opiješ." Homer Simpson
"Ak je pivo vo vychladenom pollitri nie si alkoholik, ale fajnšmeker." Homer Simpson

07.08.2020 - 21:12:57
02
keyboard_arrow_up