https://dennikn.sk/2381109/sport-aj-praca-mozu-vakcinu-oslabit-pred-ani-po-ockovani-netrenujte-zoberte-si-dovolenku-radi-odbornikRiaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka, ktorý pracuje aj na vývoji vakcíny proti Covidu-19, v rozhovore vysvetľuje, ako na očkovaciu látku vplýva fyzická aktivita. Radí tiež, ako by mali rekreační aj vrcholoví športovci upraviť svoj
tréning v čase pred a po očkovaní.
[ Odoberajte nové vydania Športového newsfiltra každý pondelok od septembra do júna na e-mail. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]
Dočítate sa aj:
čo hrozí, ak budeme pred a po očkovaní tvrdo trénovať;
kedy je rozumné očkovanie preložiť;
ako dlho po očkovaní oddychovať;
čo radí športovcom, ktorým pridelia termín na očkovanie krátko pred dôležitou súťažou;
o rozdieloch medzi mužmi a ženami a medzi prvou a druhou dávkou.
Predstavme si športovca, ktorý trénuje každý deň. Ako by mal upraviť tréningový plán po očkovaní?
Určite by som mu radil, aby minimálne na dva až tri dni vysadil náročnú fyzickú aktivitu. Predsa len, vakcína predstavuje určitú záťaž pre organizmus. Navyše, z pohľadu imunitnej odpovede organizmus potrebuje rozbehnúť proces spracovania vakcíny.
Dokonca si myslím, že by sa našli imunológovia, ktorí by odporúčali ešte dlhší oddych, aby bola imunitná odpoveď organizmu u športovca optimálna.
Platí to aj v prípade, ak sa človek po očkovaní cíti dobre a nepociťuje žiadne vedľajšie účinky?
Áno. Ono to nie je o reakciách, ktoré vzniknú ako prvá várka imunitnej odpovede – takzvanej nešpecifickej imunitnej odpovede.
Naše skúsenosti sú také, že reakcia organizmu môže byť pomerne robustná, no nemusí sa odzrkadliť v imunitnej odpovedi organizmu, a naopak, reakcia na vakcínu môže byť veľmi mierna, avšak imunitná odpoveď organizmu bude dostatočná.
Musíme si uvedomiť, že vakcína čiastočne pripomína prirodzenú infekciu, ktorú ak dostaneme do tela, imunitný systém sa s ňou snaží vysporiadať, čo mu dáva zabrať.
Z toho vyplýva, že aj keď po očkovaní necítime únavu, neznamená to, že by telo nereagovalo na vakcínu. Aj v takom prípade je isté, že sa jedná o záťaž pre organizmus, keďže dostal pomerne veľkú dávku imunogénu.
Ako dlho treba oddychovať?
Pri všetkých vakcínach proti COVID-19, ktoré sú dnes na trhu, platí, že im chvíľu trvá, kým začnú ponúkať imunitnému systému imunogén. Ten sa musí najprv vyrobiť v našich bunkách, vakcína prináša len genetickú informáciu.
Netvrdím, že oddych po očkovaní musí trvať mesiac, ale na určitý čas je potrebný, aby nebol imunitný systém „vyrušovaný”. Väčšia fyzická aktivita takéto vyrušenie jednoznačne predstavuje a môže byť komplikáciou pre správnu reakciu imunitného systému.
Dokážeme intuitívne rozoznať, kedy je správny čas na návrat k tréningu?
Ako som spomínal, určite by som dva až tri dni netrénoval a neorientoval by som sa podľa nežiaducich reakcií. Tie odznejú v horizonte hodín, maximálne dňa. Len zriedkavo trvajú dlhšie.
Je prirodzené, že väčšina ľudí bude po pár hodinách pociťovať únavu, nevoľnosť, teplotu či bolesť v mieste vpichu. Tie však postupne po jednom maximálne dvoch dňoch zmiznú a človek nadobudne pocit, že je všetko v poriadku a môže ísť športovať. To ale nemusí byť správne.
Predstavme si už spomínanú infekciu. Aj keď má mierny priebeh a minimálne príznaky, tak športovec prestane trénovať a venuje všetku pozornosť tomu, aby sa vystrábil z ochorenia.
V prípade vakcíny nejde o ochorenie a preto nemusí vyvolať chorobné príznaky. Vďaka tomu môžu ľudia nadobudnúť dojem, že je všetko v poriadku. Procesy, ktoré v organizme štartujú, sú však veľmi podobné tomu, ako keď do organizmu vojde patogén.
Z tohto hľadiska by sme k infekcii a k vakcíne mali pristupovať rovnako. Vakcína je imitácia patogénu, akoby jeho falošná náhrada. Imunitný systém na obe reaguje veľmi podobným spôsobom. Nakoniec, presne to je cieľom očkovania.
Čo hrozí, keď ideme športovať hneď po odznení vedľajších účinkov?
Nemalo by nám to zásadne ublížiť, skôr je riziko, že vakcinácia nemusí byť dostatočne efektívna.
Vakcína totiž potrebuje určitý čas, aby dokonale stimulovala imunitný systém a aby bol jej adresát dostatočne chránený. Náročný tréning znamená nežiadúci zásah do tohto procesu.
Tu však zároveň treba dodať, že je to extrémne individuálne a nemôžeme jedno odporúčanie aplikovať hromadne na všetkých športovcov. Každý totiž môže robiť iný šport, na inej úrovni, s odlišnou intenzitou. Rozdiel je tiež či niekto športuje päť rokov alebo dvadsať rokov.
Športujem, mám dobrú imunitu, covid som prekonal vlani. Načo sa mám očkovať? (odpovede na otázky ľudí, ktorí váhajú)
Ak máme možnosť zobrať si dovolenku deň po očkovaní, treba ju využiť?
Jednoznačne áno. Ak je tá možnosť, treba ísť domov, zrelaxovať, ísť na prechádzku, byť v absolútnej pohode.
Je to kľúčová záležitosť. Čím viac komfortu doprajeme imunitnému systému na prípravu na stretnutie s reálnym koronavírusom, tým viac narastá šanca, že sa vytvorí dostatočná imunitná odpoveď na všetkých úrovniach a človek bude na istú dobu pred infekciou chránený.
Čo ak do práce musím ísť? Riskujem, že ju nezvládnem? Napríklad ma čaká dlhá služobná cesta.
Nemyslím si, že je riziko, že by to človek nezvládol. Vo všeobecnosti však opäť ide o to, aby sme zbytočne neunavovali organizmus, ktorý na úkor toho potom nevie odviesť takú dobrú prácu pri budovaní imunity.
V skratke ide o to, aby mal organizmus vnútorný pokoj. To, ako ho dosiahneme, je individuálne.
Ak je pre niekoho šoférovanie relax, môže byť v konečnom dôsledku benefitom, lebo si pri ňom oddýchne. Ak je pre mňa trojhodinová prechádzka v lese formou oddychu a viem, že ma nevyšťaví, nemusím ju odkladať. Naopak, ak viem, že by ma mohla vyčerpať, radšej zostanem doma a budem si čítať knihu.
Ako je to s tréningom pred očkovaním? Uvediem príklad. Počítam s tým, že kvôli očkovaniu nebudem nasledujúce štyri dni trénovať, preto, v snahe “nadbehnúť si”, tesne pred očkovaním absolvujem ťažký tréning. Robím dobre?
Určite nie. Platí pravidlo, že očkovaní by mali byť ľudia, ktorí sú po zdravotnej stránke fit. To znamená aj to, že nie sú vyčerpaní a neprichádzajú na očkovanie s únavovým syndrómom po tréningu.
Nezdá sa to, a ľudia to často podceňujú, keď majú vedľajšie reakcie po očkovaní. Myslia si, že je to banálna záležitosť. Ale reálne je to pre imunitný systém dosť intenzívny stimul, s ktorým sa musí nejakým spôsobom naučiť narábať.
Aby vakcinácia mala zmysel, imunitný systém by mal byť pred jej podaním v optimálnej kondícii. Nie vyčerpaný ťažkým tréningom.
Aj medzi amatérskymi športovcami sú takí, ktorí sa pol roka pripravujú na jedny konkrétne preteky. Čo majú robiť, ak im termín očkovania pridelia týždeň pred štartom?
Osobne by som im odporučil odložiť vakcinovanie, ak je to technicky možné. Napríklad týždeň po súťaži.
Ak práve nie sú v rizikovej spoločnosti ľudí, kde sa vírus rýchlo šíri, a budú naďalej opatrní, dvojtýždňový odklad očkovania nemusí v ich prípade znamenať zlé rozhodnutie.
Urobili tak aj niektorí profesionáli. Napríklad cyklista Remco Evenepoel odložil očkovanie pred štartom Giro d’Italia, na ktorých patrí k favoritom, v obave, že by vakcína oslabila jeho výkonnosť. Je takáto obava opodstatnená?
Z pohľadu výkonnosti je toto rozhodnutie správne. Inou otázkou je riziko, či sa môže infikovať počas pretekov, kde sú cyklisti v pelotóne hlava na hlave. On aj ostatní športovci si musia byť tohto rizika vedomí a podľa toho sa rozhodnúť.
Ak ale pozerajú vyložene na výkon, obava, že by ich mohla vakcína oslabiť, je na mieste. Nedeje sa to síce u každého, to však dokážeme len ťažko predvídať.
Pelotón počas Giro d’Italia 2020. Foto – AP
Vieme na základe reakcie organizmu na prvú dávku predpokladať aj reakciu po druhej dávke?
Do istej miery áno. Všeobecne platí, že pri druhej dávke je odpoveď o niečo silnejšia.
Väčšina z nás absolvovala nejaké očkovanie, prípadne prekonala vo svojom živote infekciu a podľa našich predchádzajúcich skúseností vieme predvídať aj reakciu po očkovaní proti COVID-19.
Opäť je to však veľmi individuálne, keďže nastavenie imunitného systému sa u každého z nás môže výrazne líšiť, čo znamená aj odlišnú reakciu na vakcínu.
Sú v imunitnej odpovedi organizmu špecifické rozdiely medzi mužmi a ženami?
V nejakých drobnostiach áno, ale nejde o nič zásadné. Je pravda, že imunitný systém je ovplyvňovaný aj hormonálnym systémom, ktorého profil je u mužov a žien výrazne odlišný, avšak pri vakcínach proti COVID-19 som zatiaľ nespozoroval podstatné rozdiely v kvalite imunitnej odpovede mužov a žien, ale je potrebné pripomenúť, že ženy reportujú viac nežiaducich reakcií ako muži.
Väčšie štatistické analýzy však môžu priniesť nové a možno prekvapivé výsledky aj v tomto smere. Ďaleko väčší efekt na imunitnú odpoveď má vek.
Ako konkrétne?
Čím sme starší, tým je imunitná odpoveď problematickejšia. Pretože u človeka, ktorý starne, sa začnú prejavovať takzvaná imunosenescencia, teda starnutie imunitného systému.
Znamená to, že imunitný systém začne robiť chybné rozhodnutia na mnohých úrovniach. Tým pádom hrozí, že sa s infekciou či s vakcináciou vysporiadáva neadekvátne a celý proces sa predlžuje.
V prípade COVID-19 navyše hrozí, že čím je človek starší, tým skôr má organizmus tendenciu používať imunitnú odpoveď podľa naučených vzorcov.
Znamená to, že ak sa organizmus stretol v živote x-krát s inými koronavírusmi, čo je bežná infekcia v ľudskej populácii, tak sa naučil, proti ktorým častiam má vyrábať protilátky.
V prípade SARS‑CoV‑2 je to ale problém, pretože organizmus vyhľadáva tie oblasti, kde sa koronavírusy podobajú, pričom v tomto prípade je podobnosť na miestach, ktoré sú z terapeutického hľadiska nezaujímavé.
Vo výsledku telo produkuje protilátky, ktoré vírusu zásadne neubližujú na úkor tých, ktoré sú dôležité z hľadiska potlačenia vírusovej infekcie.
Čo majú starší ľudia urobiť, aby bola vakcinácia čo najefektívnejšia a mali istotu, že získali imunitu?
Vakcíny proti COVID-19 dokážu efektívne stimulovať imunitnú odpoveď aj u väčšiny starších ľudí. Miera imunitnej odpovede sa však môže výrazne líšiť.
Z našich osobných skúseností vieme, že u starších jedincov rýchlejšie klesá množstvo vyprodukovaných protilátok. Dôležitú úlohu zohráva zdravotný stav, fyzická aktivita, psychická vyrovnanosť a mnoho ďalších faktorov. Je vhodné, aby si po očkovaní nechali vyšetriť mieru imunitnej odpovede.
V tomto smere u nás práve prebieha projekt, ktorého úlohou je sledovať rôzne podoby imunitnej odpovede po očkovaní.
Norbert Žilka
Je riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV a a vedecký riaditeľ slovenskej biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience, ktorá sa takmer pätnásť rokov venuje vývoju preventívnych i terapeutických vakcín. Zameriava sa tiež na vývoj imunoterapeutík proti Alzheimerovej chorobe.
