Ja by som na chvíľu opustil chémiu a vrátil sa k obyčajnej jednoduchej strojárine.
Ložisko je normálne stiahnuté šróbom/čapom, ako je vidno na obrázku nižšie.1.jpg
Kývaním zadnej stavby sa ten šrób/čap odšróbováva, ako je vidno na druhom obrázku.2.jpg
Prečo sa odšróbováva? Všimnime si ten šrób s veľkoplošnou hlavou, ktorým sa ložisko zboku priťahuje ku kyvke(rocker) - to je to modré čudo. Hlava toho šróbu musí mať z vnútornej strany špeciálne frézovanie, aby sa pritláčala/dotýkala iba vnútornej časti (prstenca) ložiska. Medzi vonkajším prstencom ložiska a hlavou toho šróbu musí byť aj po najtuhšom zatiahnutí medzera. Aby sa kývaním zadnej stavby nemohol vyšróbovávať. Skrátka, ten šrób a vlastne celá stredová časť (čap) sa pri kývaní zadnej stavby nesmie voči kyvke/rockeru pohybovať. Taktiež na druhej strane sa ložisko môže dotýkať kyvky iba svojím stredným prstencom. Vonkajšia časť ložiska sa kyvky, ani ničoho s ňou pevne spojeného nesmie dotýkať. Vonkajšia časť ložiska sa smie dotýkať iba ramena/vzpery zadnej stavby (je v ňom nalisovaná).
Takto to má byť poskladané a malo by to fungovať. Problém však je asi ten, že rameno/vzpera zadnej stavby sa kývaním vysunie do jednej strany, začne sa dotýkať tej skrutky s veľkou hlavou, ktorá sa tým pádom začne vyšróbovávať.
Čo s tým? Treba vymyslieť nejakú úpravu, aby sa ten šrób nežiadúcim trením, či už na jednej alebo druhej strane nevyšróbovával. A možno sa asi vrátiť aj k tej chémii a kombinovať to s "prilepením" vonkajšej plochy ložiska k ramenu/vzpere zadnej stavby.
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre