KARPATIATOUR 1954
V časopise Krásy Slovenska pred 60 rokmi (v roku 1954 v čísle 5) vyšiel článok, ktorý veľmi pôsobivo a zaujímavo opisuje zážitky z putovania na bicykli za krásami Slovenska.
(Poznáme tie pocity, keď „Nič neťaží naše srdcia, nemáme starosti o budúcnosť, hmotné statky nám nerobia myšlienkové príťaže, je nám tak blažene“... )
Tu je text spomínaného článku, foto je v prílohe.
BICYKLOM ZA KRÁSAMI SLOVENSKA
Dominik Tatarka
(Krásy Slovenska č.5/1954, str.34-35)
Je mnoho spôsobov spoznávať krásy nášho milého Slovenska. Vlakom, autom, pešo, no a my, študenti, najradšej cestujeme bicyklom. S opálenými telami meriame vzdialenosti ciest, obdivujeme nebotyčné hory, kocháme sa vo večnej zeleni stromov, sme opojení nádhernými rozhľadmi po šírom okolí, zadumane rozjímame na starých slávnych hradoch o feudalistickej minulosti, o otroctve nášho poddaného ľudu a o krásnych perspektívach, ktoré máme my, mladí, budúcnosť nášho národa.
Človek rozkáže zastaviť bicyklu, kde chce, pod horou, v tôni voňajúcich lesov, pri rieke, hľadiac na žblnkotajúce vlny a tešiac sa ako malé deti z krásnej prírody. Večer, keď sa slnko blíži k západu, bicykle sú starostlivo uschované, rozbíjame stan. Pri malom ohníku sedia zamyslení mladí ľudia, pozerajú vychádzajúce hviezdy, veľký, biely mlčanlivý mesiac, počúvajú hudbu svrčkov a symfonický orchester žiab z neďalekého močiara, až ich naraz preberie syčanie pary - kypenie kávy. Potom tíško znie gitara, tichý spev sa nesie po úbočiach a stráca sa v diaľke. Nič neťaží naše srdcia, nemáme starosti o budúcnosť, hmotné statky nám nerobia myšlienkové príťaže, je nám tak blažene. Usíname, čiastočne unavení ťahaním bicykla cez deň a sprevádzaní hudbou žiab a svrčkov. Ráno, slnko ešte len vychádza a my už pozeráme, váľajúc sa v studenej rose, ako jeho zlatisté lúče postupne ožarujú celý kraj. Vôňa raňajok, pripravovaných naším „kuchárom", nás volá a po zložení stanov nastupujeme na ďalšiu cestu. Koľko krás zasa uvidíme? Koľko nových príhod zažijeme? Náš fotografický aparát má bohaté žne a náš hrubý zápisník plní sa čo deň, to viac poznámkami, obyčajne stručnými, ktoré doma spracovávame. Prudké zjazdy, keď človekovi prúd vzduchu tisne slzy do očí, okolo uší to piští, nádherné serpentíny, pekne upravené cesty zvyšujú pôžitok z nášho výletu. Kto to môže všetko výstižne opísať? Tie väčšie-menšie nehody, ktoré nás postihnú, ako defekty, trampoty s pedálmi a iné, ožívajú dlho v pamäti a robia celý výlet zábavným. Poznatky, získané na ceste, nedostižné prírodné krásy, styky s ľuďmi, poznávanie miest, dedín, to všetko je rozprávkový, krásny film, ale zo skutočnosti, bežiaci nám i po dlhom čase pred očami.
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre