Dúfam, že nie som jediný úchyl, ktorému sa to stáva každý rok. Aby som objasnil. Moje začarované miesto je úzke okolie Kozieho Kameňa v pohorí Kozie chrbty pri poprade. Ešte pred polomami v 90tych rokoch to bol môj príma výletný mtb kopec. S trochou tlačenia som bol na vrchole za cca 1:30hod z PP. Od nejakého 2004 je tá hora úplne na kašu. (viď ilustračné foto z min. roku) Napriek tomu, že som si vedomý,že tá hora je neprejazdná, sa tam každý rok dodrbem. Vždy to xcem len podísť, vždy inou cestou. Vždy naplánované. A napriek tomu, vždy pravidelne raz za rok sa priblížim a poviem si, "no skúsime, či sa niečo nové neudialo". a som v riti. Dnes som skončil (tento ročník mám za sebou!) po zostupe peškom vedľa/pod/nad bajkom (horolezecká obtiažnosť I/II) v dolinke, ktorá bola komplet plná sviežej 1,5metrovej žihľavy. A to žihľavové pole som musel traverzovať, bo na mojej strane bol nepriechodný polom. Prvýkrát v živote som použil mtb ako kombajn. Som ho hádzal pred seba, aby kopriva trochu ľahla. Dopŕhlený som ako sviňa, ale reumu toho roku nedostanem. Už sa neviem dočkať budúceho ročníku.
Môžu za to škriatkovia, alebo som koko.?
poukazy
navigate_next
Požičovňa
Pozri si ponuku bicyklov ale aj inej výbavy a vytvor si online rezerváciu
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre