Fotka od peito z 23.07.2019

Späť na fotky

1409

peito • 23. júla 2019 o 21:00

v téme Malé Karpaty

Cesta z Košariska do Lozorna.

Ito prepáč, ale pridávam ďalšiu slohovú prácu. Budem písať o osobných dojmoch a skúsenostiach na ktorých sa skúsenejší bikeri dobre pobavia. A pre tých začínajúcich, alebo tých čo zatiaľ len čítajú toto fórum a iba uvažujú že si kúpia svoj prvý MTB bike (tak ako ja nedávno) to môže byť aj poučné, alebo sa rozhodnú po prečítaný tohto príspevku si ho radšej nekupovať . Včera som si zobral dovolenku a spravil si celodenný výjazd do Karpát. Na deň nemám žiaden jasný plán kadiaľ a kam sa chcem dostať. Mám len pár trailov a iných záujmových bodov na ktoré sa chcem pozrieť. V prvom rade si idem dobre zajazdiť po nerovných náročnejších poľných cestách ďaleko od ľudí a bez ľudí. A zistiť svoje limity, aby som ich mohol pri ďalšom výjazde prekonávať. Nabalil som si väčší batoh a vyrazil. No prejavila sa moja úžasná schopnosť (ne)plánovania. Stúpam do Karpát a všímam si na altánkoch a pri ohniskách vyvesené A4ky s dákym oznamom, ktoré najprv ignorujem, potom začínam tušiť a nakoniec čítam že hasiči na základe zákona bla...bla... zakazujú okrem iného aj klásť ohne. Výborne, tri dni pred výjazdom začal platiť tento zákaz a ja si neskontrolujem túto informáciu na stránke. http://www.minv.sk/swift_data/source/hasici_a_zachranari/malatinec/Reho/cas_zvyseneho_nebezpecenstva_2019/casZnvp2019.pdf
Mohol by som si založiť oheň niekde v hlbokom lese na ostrovčeku v koryte potoka. Aj znenie zákona je také že by som to v správnom konaní vyhral a žiadnu pokutu by som neplatil. Ale nechcem sa dostávať do konfliktu s lesnou strážou či hyperaktívnym ekohikerom. Nerád, ale mäso končí v koši. Nabudúce si zoberiem zo sebou namiesto mäsa hamaku. Teraz sa teším že chladiaci blok a ostatné už nepotrebné veci budem celý deň voziť zo sebou. Vracať sa my už nechce (radšej som sa mal). Pamlskov mám zo sebou dosť, ale potrebujem niečím nahradiť hlavné jedlo. Pridávam si do zoznamu ďalší záujmový bod a v rozpore z mojimi zásadami je to bufet na Bielom kríži. Jednoducho nemám rád rušné miesta preplnené ľuďmi ako v Auparku, cigaretový dym, ľudí, psíčkarov z nezvládnutými psami, ľudí, pivom a kofolou pooblievané stoly a lavičky, ľudí, osy, ... a v neposlednom rade je tam strašne veľa ľudí. Doteraz som sa zastavil na Bielom kríži tento rok iba jeden jediný raz, že skúsim sa vybufetovať, možno sa my to zapáči. Nakoniec som pre cigaretový dym sedel radšej na zemi opretý o strom. Na Biely kríž prichádzam po traily Svätý vrch asi o pol deviatej, keďže viem že u Kocmundu otvárajú o desiatej. Ešte sa zastavím u Klinca, ale je skoro. Pripravujú kapustnicu. Že o chvíľu bude. Aj keď oficiálne otvárajú až o dvanástej. S toho by som sa aj tak nenajedol, potrebujem poriadny kus mäsa. Tak idem ku Kocmundovi (áno, tý čo dobre poznajú tento bufet sa môžu smiať už teraz). V pondelok výnimočne otvárajú až o dvanástej (som sa chcel najesť na Bielom kríži v pondelok doobeda? Tomu som vážne veril?). Pridávam si do zoznamu ďalší záujmový bod bufet na Košariskách (tý čo túto oblasť poznajú sa môžu smiať už teraz). Pamätám si že kedysi dávno tam boli až tri bufety (neskôr jeden vyhoral), takže dnes pri rozvoji ducha cestovného ruchu a cyklistiky by ich tam malo byť aspoň päť. Nevedome podvedome ignorujem dáke negatívne šumy, ktoré som nedávno zachytil o bufetoch na Košariskách a s nadšením a očakávaním dobrého jedla idem na istotu a tentoraz už najkratšou trasou a bez zdržovania sa smer Košarisko. No, ešte cez Hviezdu doplniť vodu na Felixovu. Na Košarisku je už len jeden bufet a v pondelok nie je otvorený (naozaj som si pred celodenným výjazdom ani nepozrel v Google mapách otváracie hodiny bufetov v karpatoch, keby niečo?). Situácia začína byť kritická. Borinka je síce bližšie a aj cesta sa zdá byť nie tak náročná na stúpanie, ale chcem sa vyhnúť blbému pocitu že sa vraciam naspäť; a tak si pridávam do zoznamu ako ďalší záujmový bod obec Lozorno. Prekvapilo ma že ľudia sa kúpu v tak špinavej vode, ktorá ešte aj zapácha stuchlinou. Nezavidím bikerom pre ktorých je cesta z Lozorna do Košarísk ich hlavnou prístupovou cestou do Karpát, alebo len chodia na túto cestu trénovať. Neskutočná premávka jedno SUV za druhým a lietajú ako blázni (asi chatári?). A ešte aj ťahače s drevom. Ten prach čo za sebou všetci víria bol pre mňa osobne najťažšie stráviteľný, keďže som mal v minulosti ťažké zápaly rohoviek. Vždy som musel zastaviť a zo zavretými očami počkať minútu dve nech sa ten prach ustáli. Pokiaľ hneď nešlo daľšie SUV. Na tejto ceste som sa naučil že byť ohľaduplný k neohľaduplným sa neopláca. S toho že som zastavil mimo cesty si vodič zobral jediné. A to fakt že teraz už mu na ceste nezavadziam, nezrazí ma a nemusí spomaľovať. Ja som veril tomu že ľudia sú taký dobrý a ohľaduplný; že my oplatia moje uvolnenie cesty tým že spomalia, otvoria okienko, pozdravia, poďakujú, zaželajú pekný deň a prípadne mi podarujú dáku peknú voňavú kvetinku. A nie, ja musím byť ten na ktorého budú vodiči nadávať v krčme pri pive, aký sú tí cyklisti neohľaduplný, že neuhnú úplne až ku krajnici a nechajú im len tesný priestor na prejdenie, takže oni musia zo svojím veľkým nadupaným SUV spomaliť aby ho náhodou nezachytili. A o to my išlo, tak som zmenil svoj pohľad na vec za krátku dobu. Samozrejme že im uhnem a zastavím mimo cestu, keď už budú pár desiatok metrov odo mňa, nie dvesto metrov.
Naspäť v Karpatoch som si uvedomil že nie je až taký veľký rozdiel v jazdení po nenáročných trailoch a poľných cestách. A ja osobne už nevidím rozdiel si približne počítať koľko už som hrdinsky odjazdil km po trailoch. Keďže na poľných cestách je to niekedy oveľa zábavnejšio/náročné. Napríklad keď tečie potok po ceste asi v úseku päťdesiat metrov a je tam aj zopár kameňov s mikro vodopádikom. Točil som sa tam na slnku hore dole ani nebudem radšej písať koľko krát a tešil som sa vyškerený ako malé decko na kolotočoch. Trošička som si splnil aj jeden nesplniteľný “mokrý MTB sen“ zajazdiť si v koryte potoka ako na traily. Dúfam že to tam bude v nezmenenej, alebo náročnejšej podobe aj o týždeň. Zatiaľ môj najlepší moment v mojej krátkej kariére rekreačného MTB bikera.
Potešili aj blízke stretnutia zo zverou. Zajac, ktorý my prehopsal pol metra vedla nohy, keď ma prekvapil od chrbta v momente ako som stál vedla biku a pozeral mapu v mobile. Líška, ktorá s dákym uloveným hrabošom v papuli počkala pri krajnici asfaltky pokým prefrčím dole kopcom dva metre vedľa nej aby následne mohla prejsť cez cestu. A veľa srnčej zveri. Vrátane jednej srnky, ktorá musela byť hluchá, keďže vôbec nereagovala na hluk a prekvapil som ju dvadsať metrov od seba na otvorenom priestranstve za krátkym strmým stúpaním (rozbitá spojnica na inú cestu) do ktorého som bike musel vytlačiť. Mať vtedy foťák v rukách, to by boli pekné fotky. Takto než som vytiahol mobil z batohu, tak už s toho nič nebolo, lebo ma medzičasom aj zavetrila. Poučenie, už musím vyriešiť kapsičku pre mobil (fotoaparát?) na predný popruh batohu. Pri jednom tvrdšom doskoku my vypadla z držiaku moja super coolová 0,75L PET fľaša a prerazila sa na kameni. Zisťujem že na treking je v držiaku takáto fľaša v pohode, ale z MTB už nie je kompatibilná. Nechcem všetku vodu nosiť iba v batohu a tak asi budem musieť investovať pár euro do normálnej cyklo fľaše, alebo ešte vymyslím dáky zlepšovák na PETku.
Poučný deň plný failov aj potešení. Skúsenosti na nezaplatenie. A zistení že nabudúce sa môžem prekonávať.
Teraz ma mrzí že som nezačal z MTB skorej a v Karpatoch som sa venoval prevažne len hikingu. Na fakt že niekto z mojho okolia nejazdí reagujem teraz tak, že si takmer klepem na čelo „ty nejazdíš na biku do Karpát?“. Na druhú stranu zasa nechcem stretávať celú Bratislavu v Karpatoch.
Fúha už nebudem ja písať takéto dlhé príspevky. To je to nadšenie začiatočníka. Nabudúce už dám iba pár viet a veľa pekných fotiek. Dúfam.