žeby som vychádzal z výšky štátneho dlhu, ktorý išiel z 45 mld na 61 mld (koniec 2021), odhad na 2022 je + 6 mld, čiže celkom za 2019 - 2022 67 - 45 = 22 mld (sorry 25 som prestrelil, omlúvám sa za 3 roky)
ale vlastne tá inflácia nám v tomto pomáha, skočíme zasa pod tých 60% mastrichtských 😉
V prvom rade treba napísať na ŠÚ SR, že ten odhad pre rok 2022 majú úplne na draka, lebo po nete beží o cca. 2 miliardy vyšší ...
A v druhom rade sa treba pozrieť, či Maastrichtský dlh naozaj znamená čisté výdavky 20-22-25 miliárd navyše (ktoré v bilancii hospodárenia štátu ani v realite nevidno), alebo to má z definície tak trochu háčik
Maastrichtský dlh predstavuje konsolidovaný súčet všetkých nesplatených záväzkov sektora verejnej správy ku koncu roka, resp. štvrťroka v menovitej (nominálnej) hodnote, ktoré vznikli na základe prijatých vkladov, emitovaných cenných papierov iných ako akcie (okrem finančných derivátov) a prijatých pôžičiek, ale zásadne bez záväzkov z nesplatených úrokov. Súčasťou prijatých pôžičiek sú aj imputované pôžičky (napr. hodnota majetku nadobudnutého prostredníctvom finančného prenájmu).
Z obrázku nižšie aj zo skôr zaslaného prehľadu vývoja výdavkov štátu je celkom zrejmé, že za nárast dlhu môže celkom významne skôr séria emisií dlhodobých štátnych cenných papierov (ARDAL v roku 2021 naplánoval kvalitnú nálož). No nič to nemení na fakte, že deficit za posledné roky mohol byť výrazne nižší, keby sa fungovalo v normálnom režime a manažment financií mal na starostí skutočný expert, nie obyčajný pomerne dosť neobyčajný človek.
poukazy
navigate_next
Požičovňa
Pozri si ponuku bicyklov ale aj inej výbavy a vytvor si online rezerváciu
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre