Dnes sú tomu práve 2 mesiace, kedy mi neurochirurg po konzultácii s fyziatrom priniesol výbornú správu, že teda pod nôž s chrbátom nemusím. Predchádzalo tomu povolenie začať v máji s bajkom (tiež bola nútená pauza od polovice februára do konca apríla). Bicykel v máji na prekvapenie priniesol podstatné zlepšenie stavu, príznaky ustúpili, aj keď diagnostický obraz sa prirodzene nezmenil. A tak koncom mája padol verdikt, že sa môžem po takmer troch mesiacoch začať vracať do plnohodnotného a systematického silového tréningu. Bolo to najdlhšie prerušenie silového tréningu za tridsať rokov. Prirodzene, rozhodnutie prinieslo aj isté trvalé obmedzenia, čiže žiadne drepy a mŕtve ťahy s vysokými váhami, žiadne Jeffersony s vyššími váhami, žiadne cviky v predklone s ťažkými jednoručkami, a žiadne zhyby s prídanými kotúčmi, len klasické s vlastnou váhou, to isté platilo pre dipy. Ale inak som dostal zelenú, zostali desiatky cvikov, ktorá sa dajú vykonávať bez obmedzenia, a moja domáca mučiareň je znova izbou radosti. Radosť je obrovská, až taká, že som si zmenil nick na pôvodnú prezývku, ktorú som dostal počas štúdií v USA, a ktorá mi prischla aj roky po návrate na Slovensko. Ale som to stále ja, všetky negatíva aj pozitíva zostali

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela
keyboard_arrow_up