Fotka od kleine z 09.09.2023

Späť na fotky

1037

kleine • 9. septembra 2023 o 13:18

v téme Fotky z výjazdov

Vrútky

Diel 2. Vrútky-Martinské hole-ZA-CHpS-Polom
Po včerajšom aklimatizovaní sa v Beskydoch, som dnes zvolil už domáce dobrodružstvo - Martinské hole. Hneď ráno vyrážam plný elánu a očakávaní, od penziónu z Vrútok, ktorý som zvolil na dve noci za základný tábor. Smerujem najkratšou cestou cez Vrútky k modrému C, aby ma doviedlo až úplne hore, na Martinské hole. Údaj o prevýšení mi ukazuje 1043 m, uff. Neviem, čo od toho čakať, ale tuším, že to chvíľu bude trvať 😀. Našťastie je príjemne, väčšinou je to stúpanie v tieni stromov a i teplota je ráno osviežujúca. Čo som nečakal, bol dosť veľký počet aut, smerujúcich, či hore alebo dole. Plne naložený kamion štiepky smerujúci dole v 12% klesaní ... Chvíľu to trvalo, ale po vyšlapaní nad úroveň lesa sa otvárajú tie pravé scenérie, kvôli ktorým som sem išiel. Pod vysielačom na Krížave sadám do trávy a len sa kochám výhľadmi. Jedným slovom nádhera. To sú tie okamžiky, kvôli ktorým jazdím na bicykli. Tieto chvíľky využívam na doplnenie paliva a ide sa ďalej smerom na Veterné. Krátky úsek kosodrevinou na Vidlicu je trocha komplikovanejší pre obchádzky kaluží, ale sú tam vyšlapané cestičky. Od Vidlice až po Veterné nasleduje najkrajší úsek dňa. Scenérie, výhľady do diaľky, nikde nikto, len ja, bajk a príroda ... S Veterného smerujem na Hornú lúku po červenej. Chvíľu som to skúšal v sedle, ale zhodnotil som, že predsa len som už starší a kosti by sa horšie hojili. Úzke hlboké rigóly a ostré kamenisté zošupy som teda radšej zišiel popri bajku. Pod Hornou lúkou sa rozprestierajú celkom veľké čučoriedkové polia, kde stretám zopár zberačov, či ako sa im hovorí (očesávačov?). Od smerovníka Horná lúka sa kus vraciam a smerujem doľava, do lesa po viditeľnom chodníku smerom dolu. Po pár metroch sa pripájam na zvážnicu, ktorá ma privedie až dolu do Kuneradu. Tam sa pristavujem pri zámku. Naposledy som tu bol pred 20 rokmi, teraz tam prebieha jeho rekonštrukcia. Od Kunerádu ma čaká len "presun" do ZA. Aby som sa vyhol frekventovaným cestám v okolí Rajeckých Teplíc, odpájam sa v obci od hlavnej cesty, idem popod horu až do obce Turie. Po zastávke vo Višňovom na obed sa dostávam do ZA, kde zaspomínam na moje študentské časy. Veľa sa tam zmenilo, proti tomu, ako si to mesto pamätám. No nič, preletím okolo vodného diela a smerujem do Varína, kde začína najťažší úsek - stúpanie na chatu pod Suchým. Už od začiatku trpím ... Ostrý sklon cesty, do toho páli slnko, horko mi je, pot si nestačím utierať, väčšie prevody, už nemám, nikde žiaden tieň. Nadávam ... Trvá to ako celú večnosť, ale cesta pokračuje ďalej lesom, kde už aspoň slnko tak nepáli. Bohužiaľ sklon stúpania sa veľmi nemení. Obiehajú ma ebicykle , jeden, dvaja, traja, prestávam ich počítať. Uhýbam kamiónom valiacim sa dolu. Jednému, za chvíľu druhému, tretiemu ... Popri monotónnom tlačení do pedálov pri mne spomalí starý pán, ktorý ide dolu, mohol mať tak 70 rokov, pozrie na môj bajk, "konečne normálny cyklista, dnes stretám len samé batérky". Súhlasím, zaželám mu pekný deň a trápim sa ďalej. Sem tam sa otvoria výhľady na ZA, čo využívam na fotopauzy. Chata pod Suchým predo mnou, konečne, po 1,5 hodine. Dávam si doping vo forme zlatistého moku. No dlho sa nezdržujem, čas letí a mám ešte dosť km pred sebou. Idem po modrej dolu, kamenistým zjazdom, koncentrácia našponovaná, ukazováky ma už bolia, čo neustále tlačím brzd. páčky. Pomáham si aj prostredníkmi. Pri čakaní na kompu v Nezbudskej lúčke sa zvalím v tieni stromu a oddychujem. Kompa funguje v krátkych intervaloch, tak za chvíľu som v Strečne, kde začínam posledné stúpanie dňa na Polom. Stretám zopár bajkerov, kupodivu len klasických bicykloch, smerujúcich dolu. Na Polome robím pár fotiek na podvečernú Žilinu a idem ďalej. Ešte ma prekvapí, ako si to stará Dacia Logan smeruje od sedla Javorina na Polom ?! Zo sedla Javorina na Saračníky už nemám silu a ani chuť šľapať, tak tlačím bajk vedľa seba. Hore na Sarčníkoch som už ale spokojný, viem že ma čaká už len dlhý zjazd dolu do Vrútok. Dolu kopcom idem na istotu, nerád by som sa takto podvečer niekde zrúbal. Po 109 km, 3095 vm a 11 hodinách som v cieli. Oproti Beskydom je táto časť Slovenska oveľa väčšia divočina, dobrodružstvo. ... v základnom tábore si objednávam najväčšiu pizzu a hneď dve pivá ...