Chata pod Kráľovou holou
Diel 3. (Finále) Kráľova hoľa
Je ráno 5.30 a ja opúšťam môj dočasný base camp vo Vrútkach a smerujem na Poprad. Za Ružomberkom sa začínajú črtať siluety Tatier. Slnko ešte nevyšlo nad obzor, ale ranné zore osvetľujú i ľahko rozoznateľný Kriváň, bohužiaľ ostatné vrcholky hôr sú pre mňa neznáme. Viem len, že sú to západné Tatry 😀 Cesta autom ubehla rýchlo a o 7.30 už sedím v Telgárte na bajku a začínam môj posledný výjazd tohto tripu. Z Telgártu začínam po hlavnej ceste, po pár km zastavujem a fotím si chalúpku, ktorú som v detstve videl nespočetne veľa krát, aj keď len v kreslenej podobe 😀 Po pár cvakoch pokračujem smer Šumiac a hore na Kráľovu hoľu (1946 mnm) - najvyššie položené miesto na Slovensku, kde sa môžete legálne dostať na bicykli. Kráľova hoľa patrí v mojom WISH liste na jedno z najvyšších miest. Krížna, Smrekovica, Martinky, to sú ciele, ktoré mám už odfajknuté a teraz smerujem na posledný veľký cieľ. Prevýšenie 1170m, z nejakých 780 mnm (u odbočky z cesty na Brezno) do výšky 1946 mnm, 2 hodiny neustále do kopca. Ako som neskôr zistil, tí najlepší to dali za 58 minút. Ja ale nejdem na čas. Nestretám žiadneho cyklistu, len v 1. tretine predbieham dvoch turistov a o niečo neskôr dve asi zberačky?, inak ani duše. Zastavujem sa na Chate pod Kráľovou hoľou, pivo ešte nemali narazené, tak som si dal aspoň fľaškovú colu. Zatiaľ, čo vypijem colu za 3€, vypočujem si rozhovor turistu s chatármi o medveďoch. Ako vždy, nezdržujem sa dlho a idem ďalej. Čím vyššie sa dostávam, tým sú výhľady krajšie, väčšie, epickejšie. Onedlho sa už aj Tatry ukazujú v doslova plnej kráse. Neustále zastavujem a fotím. Po 10. sa dostávam na vrchol Kráľovej hole. Nie som tu sám, sú tu už dvaja cyklisti, inak nikto. Aspoň mi má kto urobiť vrcholovú foto. Po pár minutách odchádzajú a ja mám celú Kráľovku sám pre seba. Aj som si zaspieval z plných pľúc :" Na Kráľovej holi, stojí strom zelený ...". Ak ste tu ešte nikdy neboli, tak žiadny strom, tobôž zelený tu nestojí ... Po 10 minutách čírej samoty na vrchole Slovenska sa začínajú zjavovať ďalší cyklisti, tak opúšťam toto miesto. Po ceste dolu stretám veľa cyklistov (dobre som urobil, že som začínal tak skoro, mal som Kráľovku pre seba) smerujúcich hore. Samozrejme v drvivej väčšine na ebicykloch. Len taký detail, čo som si všimol: viete ako poznáte, že ide niekto na maximálnu pomoc pohonu? Že na tom sedí i v 12% stúpaní ako nejaká babka, keď ide po rovine do obchodu pre maslo😀Na chate pod Kráľovou sa už na zaslúžené pivko nezastavujem, beztoho tam už bolo dosť ľudí a idem ďalej. Pri smerovníku Havranie opúšťam cestu, po ktorej som prišiel a idem po zelenom céčku. Na lesnej ceste nikoho nestretám, všetci idú na KH zo Šumiacu. Aj keď som všimol, pár tých, oných 💩, veľmi ma to neznervózňuje. Za tie 3 dni som si už celkom zvykol sa pohybovať v podobných prostrediach. Ale i tak si v neprehľadných lesných zákrutách, niečo hlasité zahulákam. Veď, čo keby predsa ... A tak sa cez Štráfy, Zuber dostávam až do Pustého Poľa. A odtiaľ už len po hlavnej ceste naspäť. Ešte sa zastavujem pri Chmarošskom viadukte, prameni Hronu a končím svoj 3dňový trip pri aute na parkovisku v Telgárte. Dnes už len tak odpočinkovo 47 km, 1366 vm a 5 hod.
Za týchto 2,5 dňa som si fyzicky veľmi neodpočinul, ale psychicky som zrelaxoval určite viac, ako keby som len ležal niekde pri mori.
PS. Počul som, že Tatry sú najkrajšie na jeseň, mal by som začať poznávať aj naše veľhory 😀
poukazy
navigate_next
Požičovňa
Pozri si ponuku bicyklov ale aj inej výbavy a vytvor si online rezerváciu
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre