directions_bikeKellys Green Bike Tour 2008

Maratón hodnotím pozitívne, čakal som síce lepší výsledok, no ale nevydalo. Málo som sa vyspal, 2 týždne poriadne nejazdil, ešte som bol aj nachcípaný do včera a k tomu prišiel aj škrt cez rozpočet v podobe defektu... Ale aj horšie sa stáva.

Trať výborne značená a počasie de-luxe. Takýto čistý ako dnes som ešte asi nikdy neprišiel z maratónu.

Zopár zážitkov, resp. postrehov z trate:

Začiatok preteku bol v pohode až na bottleneck za rybníkom na železnej, tam bolo treba predbiehať dosť zložito a prácne, inak človek musel prijať rýchlosť davu a zmieriť sa s osudom.

Až po Konské hlavy nič zaujímavé, kde som tú najprudkejšiu časť zjazdu zišiel bez problémov a potom to prišlo. Za krátkou rovinkou, v nasledujúcom zjazdíku smer Baba, som ucítil podozrivý tvrdý kopanec do riti, tak som spozornel a o chvíľu na to ich prišla celá rada. Hneď mi bolo jasné ktorá bije, defekt na zadnom, ale rúbal som si to cca 30-40 km/h, brzdiť nešlo len tak, ešte k tomu z kopca. Keď som zastal, už som mal aj vyzutý zadný plášť, paráda.

Hneď na to prišiel ďalší šok, stál som vedľa bajku, na samom okraji cesty, kontroval škody a asi 30 metrov odo mňa sa „rúti“ s piskotom ako keď vlak prichádza do stanice akýsi biker a ako ma míňa zahlási „K O K * T“. Zrejme bolo majstrovi zaťažko odbočiť o 10 cm zo svojej namakane optimálnej stopy. Ten chodník, resp. šotolinová cesta je mimochodom dosť široká pre 3-4 bikerov. Tak som ho tiež poslal do teplých krajín po krátkom premýšľaní, či je vôbec toto možné, som myslel, že asi zle počujem.

Ostatní buď boli ticho, prípadne niektorí sa opýtali, či mám všetko na opravu, čomu hovorím normálny prístup. Pustil som sa do opravy, a zisťujem, že to nebol defekt, ale snake-bite od šutra. Duša neopraviteľná, ešte že okrem flekov nosím aj náhradnú. Obul som, no ale nafúkať to s mini pumpičkou od autchoru – nemožné, vidno, že s tým často netrénujem... (Toto bol môj premiérový defekt na pretekoch a túto sezónu vôbec).

Procedúra mi nakoniec zabrala vyše 10 minút, čím som sa prepadol medzi bikerov o triedu slabších, aj to bolo vidno. Začal som stíhaciu jazdu, hlavne som si to užíval v Medvedej doline, tá sa mi fakt páčila, to je moja srdcovka.

Až do cieľa relatívne kľud a pohoda, zaujal ma len, v okolí tuším Hviezdy, biker bez sedlovky – klobúk dole, neviem čo sa stalo, ale ja by som po takom incidente už určite nepokračoval.

V cieli na Partizánskej lúke ľudí jak sviňa, brutálne dlhá fronta na jedlo ma odradila od ochutnania kulinárskych špecialít a postupne som sa odobral domov. Ešte pod červeným mostom „ratitka“ – policajti, ktorí všetkým porozdávali pokuty za parkovanie. Úžas. Nebudem radšej komentovať, ešte že som nemusel ísť autom.

Link na výsledky: http://www.vos-tpk.sk/2008/greenbike.txt