directions_bikeLen tak - do Pekla a späť 😈 !

Tak ako sa môžete dočítať v nadpise - tento výjaz veru nebol prechádzka ružovou záhradou. Myslím, že ho kľudne môžem zaradiť do kategórie "tých pamätných výjazdov"...

V kalendári vyskočilo voľné okno a tak čo s časom...? s manželkou sme sa pekne podelili - ja som si svoje aktivity (bajkovačku) vybavil doobeda a ona zase tie svoje (skrášľovačky) poobede. Aby nám to všetko vyšlo časovo, dohodli sme sa s Adamom, že do terénu vybehneme hneď ráno, aby som sa stihol do 13:30 vrátiť, pretože som nastupoval do šichty a strážil Radka (náš synček).
Keď sme sa večer pred tým dohadovali kam pôjdeme a koľko toho za 6 hodín vieme stihnúť, Adam len tak strelil, že za 6 hodín otočíme aj PEKLO... A ja že wtf....? A už som aj pozeral do mapy. Peklo, to je kopec, kde som veru už dávno chcel vybehnúť. Ešte ako geocacher som tam chcel ísť odloviť kešku ktorá je neďaleko vrcholu, no tak nejak som sa nikdy do toho neodhodlal. (a neodlovil som ju ani dnes vďaka meter a pol vysokej tráve, ale čo už). Aj vďaka GC som vedel, že hore na vrchole je krásne posedenie, kde si budeme môcť trocha vydýchnuť a tak som ani nešpekuloval a prikývol som na tento Adamov šplech. A tak sa teda začalo naše pekelné dobrodružstvo....

Ráno klasika - budík, raňajky, wécko a mohlo sa ísť. Keďže sa stretávame vždy pred krčmou Sused, trasa vedie cez záhradky. Tu sme si však spravili ešte odbočku na hornú pumpu, kde som si dokúpil nejaký kofoloidný povzbudzovák, proteinové tyčinky a davaj het. Cez lesík poza pumpu sme to spustili k záhradkám a cez Lutilu a starú kooperačku sme potiahli až k tanku nad Janovou Lehotou. Taká naša klasická hodinová trasa. Tu sme dočerpali vodu čo sme cestou vypotili, trocha som si na slniečku nechal preschnúť prilbu a dres, opäť wécko a pokračujeme.
Po peknom a rýchlom spustení do obce Janova Lehota sme pochvíli nabehli na lúčnu cestičku poza domčeky, ktorou sme sa dostali k cintorínu. Je to pekná oddychovka s výhľadmi. Príjemná trasa sa už ale za cintorínom začala kaziť a tá zvláštna symbolika - od cintorína až na peklo, začínala dávať zmysel.

Na mape vyzerá stúpanie čertovou dolinou pomerne v pohode. Ja som si tak matne z rozhovoru s kolegom pamätal, že cesta je parádna pre bajk, dobre zjazdná a neviem akým pričinením som si myslel, že nás tam čaká asfalt, či aspoň nejaká tá šotolinka.
NEKONALO SA! :D... Kdežeeee, to by bola cesta na peklo až príliš friendly. Keď sa už ten kopec volá tak, ako sa volá, nezostal v hanbe a cesta čertovou dolinou (tiež psycho názov) bola presným odrazom ich pomenovaní. Strmák, malinčie, kriaky, hmyz, stále viac a viac rozbitá cesta... My sme to po chvíli vzdali a čestne priznávam - potlačili sme. Adam s tým ešte bojoval, ale mne ten strmák totálne vyžmýkal všetky zásoby vody z tela :D a tak som to zbytočne neprepínal. Po pár desiatkach výškových metrov to vzdal aj Adam a celú zvyšnú trasu sme kľudným tempom dotlačili. Keď sa dostanete k druhej tabuli (prvá je pri Tomanových jazierkach), druhá kus vyššie - je tam križovatka ciest, čo NIE JE na mape zaznačená. Ak sa tam vyberiete, pokračujte len rovno hore. Aj keď sa vám to možno nebude zdať ako dobrý nápad, nakoľko tá cesta je naozaj v strašnom stave po lesnej ťažbe, ak potlačíte bajk, dá sa to zvládnuť. Dovolím si tvrdiť, že na bajku (a ani na elektrickom) to schodné nie je. Keď prežijete bez ujmy na zdravý tento úsek vy a aj váš bajk, prídete k ďalšej, tretej smerovej tabuli. Tu ste už pod vrcholom. Opäť je tu križovatka ciest čo nie je zaznačená. V tomto bode cesta na mape končí. Vy ale viete pokračovať ďalej dole z kopca k studničke, alebo zatočiť vľavo a ísť k posedu na vrchole. Tu sa začínajú otvárať už aj prvé výhľady do doliny. Krásne je odtiaľto vidieť Biely kameň, Veľký Grič, Malý Grič a aj Pfafunberg nad mestom Handlová.

KONEČNE! Ej aký som len bol rád, že sme hore. A ešte radšej som bol, že som si so sebou zobral aj náhradný, suchý dres, lebo ten čo som mal na sebe nech je akokoľvek funkčný, bol premočený do nitky. Hore celkom pofukovalo a tak som neotálal a rýchlo sa prezliekol. Vrcholová kniha veľmi potešila. Pri proteinovej tyčinke sme naškriabali zápis z tejto expedície, zhodnotili, že máme dobrý čas (asi 2,5 hodiny na návrat) čekli mapu a zhodli sme sa na ceste "ústupu!. Vracať nazad tou, ktorou sme prišli hore sa nám nechcelo. Mapa sľubovala peknú cestičku tesne pod vrcholom ústiacu až do obce. Tak nejak som vydedukoval, že by to mohla byť príjemná zjazdovka. Ejdí súhlasil, takže nebolo na čo čakať. Veď treba objavovať a odkrývať mapu, no nie? :D
Ha haaaaa... TO ISTO!
Keď cesta hore bola zlá, tak zákonite cesta Z PEKLA musí byť ešte horšia. Ľudia moji - v živote som sa na bajku nepredieral horšou cestou, ako bola táto. My sme od spomínanej tretej tabule schádzali jedným prudkým zrázom dolu s tým, že sa tam kdesi napojíme na spomínanú trasu do obce. Áno, my sme sa aj napojili, ale keď som videl v akom je stave a že posledné auto či vetrieska tadial prešli asi ešte niekedy v 85tom, tak ma oblial pot. Teraz čo... Vrátiť sa hore tým hrozným strmákom tlačiac bajk či to risknúť a ísť už len dolu....? No aj keby som mal ebike, asi by som sa nevracal, no nechcelo sa mi aj tadial. Nič sa nedalo robiť. Ak sa sem niekedy naozaj vyberiete, rátajte s problémami. Všade kamene, konáre, malinčie, bodliačiny, proste brutál masaker. Celú cestu sme kuvikali, len nedostať defekt, lebo tu ho opravovať - v tráve po pás by bol horor..
(Ďalšia vec boli kliešte, tie malé zasrané zmrdy, čo tam kdesi na nás číhali....)

Cesta z Pekla nám ukrojila z času skoro hodinu. A to som plánoval, že to dáme dole za 10 minút. Jasné. Možno prstom po mape. Nuž teda. Po hodine nás les vyplul na asfaltku a po nej to už bola pohodička. Stále som nechápal, ako sme to mohli zjazdiť bez pichnutia duše. Bol som však veru rád, že je to za nami. Peklo - krásny kopec, ale len raz za život :D ... Stačí.

Vchádzame do dediny a čekujem čas. Hodinka a pol do ZH? Hmm,... to sa dá stihnúť, veď viac menej ideme dolu kopcom. Viac menej. Lenže tak som kuvikal o defekte, až som dokuvikal.. Len čo sme sa napojili na starú trasu smer Janova Lehota - motokros L. Trubín, pustili sme to dole kopcom, keď tu zrazu len rana, prerátalo všetky špice na kolese a behom pár sekúnd som stál na ráfiku. Ešte že som stihol ubrzdiť. Najprv sme si nevšimli príčinu defektu a domnievali sme sa, že som asi sekol ráfik, pretože vzduch fučal z kdesi od ventilky. Keď sme ale dali koleso dolu a začali vyťahovať dušu z ráfu, zrazu hľa - klinec jak čert! Už som chápal rýchlosť vyfučania kolesa. Sprvoti som sa snažil defekt aj zalepiť, ale bez šance. Čas sa krátil a tak som vytiahol novú dušu čo vždy našťastie nosím so sebou, založil a fičal. Takže ďalšie krejzy konštatovanie - cesta do pekla a späť ma stála DUŠU :D :D :D... To nevymyslíš toto, vážne....
Plán návratu bol troška iný, no keďže sme si už zachádzky nemohli dovoliť, vrátili sme sa ako totálny NE-MTbikeri po hlavnej ceste od kruhového objazdu až do mesta po asfalte. Nasledovala návšteva cyklo-obchodu po novú dušu, rýchla wapka a hajde dom.

Veľmi pekný deň. Keby sme mali viac času, bol by priestor ešte čosi prebádať, ale asi bolo dnes všetko tak, ako malo byť. Tento výjazd si budem dlho pamätať a najmä vďaka tomu, že nie každý si môže povedať: navštívil som peklo.... A dokázal som sa z neho vrátiť.

Čaute :)