directions_bikeExpedicia cez hreben (1542)

Tento vyjazd, alebo skor expedicia, si rozhodne zasluzi to aby som sa podelil o svoje skusenosti. Najlepsie sa uci na chybach ostatnych - tak citajte a ucte sa. Tento vyjazd som planoval uz dlhsie a trasu som mal perfektne nastudovanu. Plan bol taky, ze z vychodnej strany vyslapem na jeden hreben a druhou stranou na zapad zbehnem dole. Vyslap by mal byt bez problemov, asfaltka v podstate az nahor. Mozno posledny usek bude nejaka polna cesta na zasobovanie ku chate na vrchole. Na street view som si presne pozrel ako vyzeraju krizovatky na ktorch musim uhnut z hlavnej cesty, pripadne take ktore boli trochu komplikovanejsie, proste aby som si usetril zbytocne zachadzky a bludenie. S pripravou obedu a niecoho pod zub do cesty som zacal uz rano aby som mohol co najskor vyrazit, no nejako som sa zabavil a vyrazil trochu neskorsie ako som planoval. Nevadi, stale som mal velku rezervu a doma by som mal byt pred zotmenim. Jedine coho som sa trochu obaval bolo pocasie, tu v meste boli iba 4 stupne a to je vo vyske 270m; Ked som si predstavil ze vystupam az do 1540 tak som nemal z toho moc dobry pocit. Navyse predpoved hovorila aj nieco o drobnom mrholeni. Ale pravdepodobnost bola velmi nizka a podla inej predpovede mala byt hore prijemna teplota okolo nuly. To neznie zle tak som do toho isiel. Po nejakej dobe, ked som bol za polkou stupania a svoj vrchol som mal uz pred sebou na dohlad tak sa dokonca vyjasnilo. Tie zasnezene vrcholky uplne krasne vynikli tym ako na ne svietilo slnko a za nimi bola iba cista modra obloha. Stupanie sa zrazu nezdalo take strme a moje presvedcenie ze dorazim az na vrchol sa tym vacsmi upevnilo. V 26km som sa odpojil z hlavnej cesty a zacal som stupat cestou k horskej chate na vrchole. V lete zrejme sluzi ako cesta pre zasobovanie. Po prvych par zakrutach zacala byt na ceste suvisla vrstva snehu, pekne pevneho takze sa dalo bez problemov slapat. Este som sa potesil ze si konecne uzijem snehu na biku aj tento rok. Predbehol som skupinu takych starsich turistov, ktory slapali nahor so snezniciami. Pomyslel som si ze asi to s tou vystrojou trochu prehnali ked po takejto peknej ceste idu s vybavou ako na Sibir. Nieco na mna po taliansky hovorili, za jazdy som im iba odvrkol ze neviem taliansky nech skusia po anglicky. To nik z nich nevedel ale ked som sa uz dostal pred nich tak na mna kricali nieco o lyziach. Asi nejaky pokus o vtip. Po chvili pekneho slapania po pevnom snehu ale tento pevny podklad prestaval byt suvisly, miestami bolo nakopeneho viacej snehu takze zadne koleso zacalo prehrabavat a teda som musel zosadnut, kusok potlacit a zas sa dostat do tempa. Nevadi, toto k tomu patri a navyse chata uz nemoze byt daleko. Toho hlbokeho snehu ale stale pribudalo a po chvili som sa rozhodol ze uz nema cenu pokusat sa o pedalovanie tak som presiel do suvisleho tlacenia. Slnko stale svietilo, vyzliekol som sa pomaly az do spodnej vrstvy termopradla lebo bolo fakt teplo, vyhlady boli paradne. Snehu ale stale pribudalo, nohami som uz zapadal po clenok a chaty stale nikde. Skontroloval som gps, bol som na dobrej ceste, blizil som sa ku chate. Este som si vyfotil bike v snehu, ze to bude super fotka. Asi po kilometri tlacenia som dorazil k nejakej kaplnke. Uz som nefotil, sak ze z hora budu krajsie fotky. Akurat som si vyzul navleky z tretier lebo sa mi do nich zacal dostavat sneh. Asi to bude lepsie bez nich. Aspon tam ten sneh nebude stat a topit sa. Po nejakom case, ani neviem ako dlho som tlacil, lebo uz ma to prestavalo bavit pretoze v tom snehu sa fakt blbo kracalo, som dosiel k rozcestniku, ktory tvrdil ze na vrch je to este pol hodina. Ok, to uz nejako dam. Cesta sa zuzovala a ked som vosiel do lesa bol tam vyslapany iba taky chodnicek sirkou pre jedneho. Snazil som sa aby som sa tam vosiel aj ja aj bike co tlacim. Obcas sa mi stalo ze som stupil mimo uslapaneho snehu a zapadol som tak do pol lytka. Tu mi prvy krat napadlo ze to otocim. To by som sa ale musel vracat tym snehom naspat a zas to tlacit. Dorazim to az hore a budem sa drzat planu. Na druhej strane ide oficialne znaceny cylkochodnik, tam to bude lepsie. Po chvili som zacal zapadavat uz po kolena a ako som vysiel z lesa zacal fukat studeny vietor. Vybral som z batohu vsetky veci co som si predtym vyzliekol a pokracoval som. Po nekonecne dlhej dobe uz ani nie tlacenia ale skor nosenia biku na chrbate, kedy som sa kazdy treti krok musel vyhrabavat zo snehu som konecne dorazil na vrch. Vietor neprestaval fukat, z povinnosti som nastukal zopar fotiek a pokracoval som hladat cestu kam to vlastne mam ist. Na vrchu bola vyjazdena nejaka draha pre snezne skutre, to ale neslo smerom kam som potreboval ist. Okrem toho tam bolo zopar uzkych chodnickov, ktore viedli roznymi smermi. Ziadna siroka a hlavne zjadna cesta aku som cakal. Zacal som trochu panikarit, baterka na telefone ukalovala 30%, nevedel som kedy presne zapada slnko ale hrubym odhadom som urcil ze mi ostava asi 1-1,5 hod, voda mi dosla este nez som dorazil na vrch...a ktorou cestou mam ist? Pod snehom vyzerali vsetky rovnako. Napadlo mi ze vojdem do tej chaty a spytam sa niekoho ako vyzeraju tie cesty, ktora z nich bude najschodnejsia. Poradili mi tu co som podla mapy zavrhol ako prvu, nesla tam ziadna znacka a bol to skor iba taky lesny chodnicek. Bola to ale najpriamejsia cesta do najblizsej dediny a vyzerali si byt dostatocne isty ze to je ta najlepsia varianta. Idem do toho. Zacal som zostupovat rovnakym sposobom ako som stupal hore, no tym ako som isiel dole kopcom a dopadaval som na nohy s vacsou silou zabaral som sa este hlbsie. Obykle nieco vyssie kolena. Zacal som byt smadny a vodu som si hore v tej panike zabudol doplnit. Mam sa tam vratit? Naokolo je plno snehu, tak naberam do hrsti a skusam chut horskeho snehu. Celkom to ujde. Po chvili som sa zacal opierat o bike a robit take vacsie skoky, nech vyuzijem trochu ten gravitacny potencial ktory som tak krvopotne nastupal. Cesta vyzerala byt celkom fajn, islo sa takym az romantickym lesom a objavilo sa tam aj nejake znacenie, necela hodina do civilizacie. Zacinal som sa ukludnovat, podlkad zacal byt stale pevnejsi takze chvilami som uz aj nasadol a ako na odrazadle som sa posuval, pripadne som takto udrziaval stabilitu ked sa predne koleso z nicoho nic prepadlo do snehu az po vidlicu. Dva razy som to ale nedal a preletel som cez bike. Vsade bolo ale kopec snehu tak dopad bol do makkeho. Cesta sa stale zlepsovala, chvilami som si uz aj zacal tento zjazd uzivat, hlavne 180 zakruty ktore som prechadzal s flekom na zadnom kolese...a takto som dorazil po 40 min naspat do civilizacie. Odtialto ma cakal uz iba 17 km zjazd naspat do Lugana. Trochu mi bolo zima na nohy tym ako som ich mal mokre od vsetkeho toho snehu ale nebolo to nic hrozne. Po piatich hodinach, 1700 vyskovych metroch (podla gps) a najdrsnejsich 50km ake som kedy presiel som bol konecne doma. Nakoniec to bol dobry zazitok, ale pre buducnost trochu viac rozvahy pri planovani cesty a mozno ked cesta zacne byt nezjazdna a je to iba trapenie tak mozno nie je az taka hanba to vzdat a otocit naspat.

parádne čítanie, palec hore.. Bavia ma čítat tieto úprimné survival príhody ktoré autor písal jedným dychom po vrátení sa domov. Takéto nepredvídateľné expedície sú najlepšie síce niektoré myšlienky ktoré behajú po mysli v danom momente niesu zrovna najpríjemnejšie, to si sa určite presvedčil...

Juro ja sa z teba poserem..., ale rád by som to zažil s Tebou,.. sám chodiť na bike a ešte na takýto trip to je pekná chujovina, ale určite by som spravil to isté, čo ty. No toto je zatiaľ najväčšia haluz, teším sa keď mi to budeš do detailov rozprávať.

..