directions_bikePo zabudnutých žiarskych trailoch

Dnes som už krátky výjazd ráno absolvoval.
Cestou z práce cez park Š. Moysesa.
Možno to bola z mojej strany aj taká poistka, pretože hrozilo, že Adamov bajk nebude zoservisovaný včas a dnes by sme už nikam nešli.
Lenže vesmír nám bol našťastie naklonený 😀, všetko klaplo a tak to moje ranné rozpedálovanie mohlo mať podvečerné pokračovanie...

Poväčšine to býva tak, že trasu vyberám ja.
Predsa len mám čo to tu v okolí nachodené vďaka geocachingu.
Každučký kopec okolo, kde nejaká keška bola či ešte je, som obehol a tak poznám trasy a viem zhruba odhadnúť, či sú vhodné a zjazdné aj na bicykli.
(Zatiaľ som sa sekol len raz - naúčným chodníkom z Kamenice na bajku určite NIE).

Lenže ako si Adam kúpil nový stroj a začal na ňom zbierať potrebné kilometre, objavoval aj on cesty a zvážnice, ktoré som napríklad ja ešte prechodené nemal.
Tu musím vypichnúť - na Adamovi sa mi páči jeho odhodlanie.
Vidí nejakú cestu či odbočku niekam na pole, pod les, do lesa a ŠUP! Už je tam.
A jeho vysvetlenie znie: veď čo! Buď sa niekam dostanem, niečo nové presondujem, alebo sa otočím a vrátim. 😂😂 Tak a na toto som ja zase lenivý ako 🐷.
Keby neexistoval geocaching, nepoznám ani cestu na Šibák.
Ale vrátim sa späť...
Čuduj sa svete, práve chrbát Šibeničného vrchu popretkávaný cestami, skrýval jeden prekrásny trail, ktorý mi teraz pre zmenu ukázal Adam.

Veru tak.
Šibeničný vrch je priam prevŕtaný rôznymi cestami, zvážnicami spájajúcimi v podstate asi všetky okolité dediny pod týmto tiahlym kopcovitých celkom.
Tú žiarsku časť ešte celkom dobre poznám.
Ešte keď existovala pôvodná séria kešiek venovaných ownerom z okolia ZH pod názvom GC owners #1-16 som to tu všetko vyzbieral a tak som objavil tých ciest naozaj veľa a čo ma prekvapilo, našiel som tu pár zaujimavých skokanských mostíkov, zrejme vytvorených tunajšími bajkermi.
Niet sa čomu čudovať, cesty sú tu na MTB ako stvorené a takéto korenie v podobe skokov je tu len vítaným oživením.
Lenže čas plynie a plynie a o traily sa už nikto nestará a tak veľká časť týchto singláčov pozarastala a zanikla.
Je to veľká škoda, ktovie, možno "starý" bajkeri by o tom vedeli nejaké infošky.
Ak sa náhodou niekto z vás chalani nájde a budete mať chuť, dajte vedieť. Rád to sem doplním.
Čiže,
toto bol taký opis mne známej žiarskej strany.
Lenže časť ktorá oddeľuje žiarsku a Lutilskú, mi už taká známa nie je.
Poznám len hlavný hrebeň značený zelenou TZ, pokračujúci až na Biskupskú studničku, avšak celú jeho spodnú časť, kde sa odpája dole do Lutily (viď foto) už nie.
Tu sa však zatúlal Adam a som za to veľmi rád, pretože taký krásny singláčik som snáď ani nečakal.
V mieste kde som fotil trasu zeleného turistického chodníka so značkou Barborakej cesty, sa dá pokračovať buď to hlavným zeleným hrebeňom, alebo odbočiť na žltú lokálnu značku vedúcu do Lutily.
Zvoľte si tú.
Po asi 200 metroch mierneho stúpania, prídete do bodu kde sa cesta preklápa a začínate "padať" na Lutilskú stranu kopca.
Ak ste zjazdár, milujete rýchle singláče posiate lístím, kamením, konármi s pár prekvapivými zákrutami, ste tu na správnom mieste.
Pána beka, za mňa pecka!
Mrzí ma snáď len to, že som so sebou nemal GoPro kameru.
Síce som sa dva krát skoro vysekal (raz mi odskočilo koleso pri dopade a druhý krát som to takmer nedobrzdil pred vodou vymletým žliabkom), no našťastie to dobre dopadlo.
Tu narážam na to, že nerobte chyby začiatočníka a nepúšťajte sa hneď bezhlavo dole, ale aspoň raz si ten trail prejdite na sucho, prečekujte si ho.
A potom sa dosýta vybláznite 🙂.

Keď sme už zišli do Lutily, zastavili sme sa v krčmičke na kofolku, dočerpali energiu a spravili si ešte malú zachádzku domov cez už zaniknutý majer Kupča.

Na to, že to mal byť opäť raz len krátky výjazd, nakoľko sme štartovali len niečo pred 17tou, znova sa potvrdilo to, čo hovorím od začiatku.
V okolí máme neskutočne veľa krásnych kopcov, ciest, neobjavených miest, kde sa dá vybehnúť a pokochať sa len za pár minút.
Stále je čo objavovať.
A preto to tu mám tak rád..

Adamovi ďakujem za dnešný tip a už sa pomaly môžeme chystať na ďalší.
Prezradím len toľko, že toto bude zo všetkých našich posledných výjazdov, asi ten najnáročnejší na čas a stúpanie, kilometrovo asi najdlhší, no odmenou nám budú výhľady a krásna tichá, pred masami skrytá príroda.
Takže, vidíme sa na Močiari priatelia 😎.

Čaute 👍